Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_7CoP-263-2012.pdf
PDF · 145.53 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/263/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Andrei Mazákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky T. O. nar. 2.4.1993 bývajúcej v A. Z. B. R.. Č.. XX zastúpenej JUDr. Tatianou Vorobelovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 proti odporcovi T. O. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v R. XX O. J. B. Z. XXXXX zastúpenému JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Mäsiarskej ul. č. 4 za účasti matky navrhovateľky F.. Q. O. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v A. Z. B. R.. Č.. XX zastúpenej JUDr. Tatianou Vorobelovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 v konaní o zvýšenie a zníženie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 26. 6. 2012 č.k. 23P 136/2011-164 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od odporcu pre navrhovateľku a zamietnutí návrhu odporcu na zníženie výživného za obdobie od 1.3.2011 do 30.6.2012 a dlžnom výživnom za obdobie od 1.3.2011 do 30.6.2012.
Z r u š u j e rozsudok o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu odporcu na zníženie výživného od 1.7.2012 do budúcna, trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľku naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 17.5.2004 sp.zn. 27C 688/2001 zo 100,- € mesačne za obdobie od 1.3.2011 do 31.10.2011 na 300,- € mesačne, za obdobie od 1.11.2011 do 30.4.2012 na 240,- € mesačne a za obdobie od 1.5.2012 do budúcna na 300,- € mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť navrhovateľke vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2011 do 30.6.2012 vo výške 2.360,- € zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh, pokiaľ ide o návrh na spätnú úpravu výživného od 1.9.2008 do 28.2.2011 a pokiaľ ide o návrh na určenie výživného vo výške 300,- € mesačne v období od 1.11.2011 do 30.4.2012, zamietol. Návrh odporcu na zníženie výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Konajúci súd právne odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na ust. § 26, § 62, § 63, § 65, § 75, § 76, § 77 a § 78 Zákona o rodine a uviedol, že zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľku od 1.3.2011 do budúcna (t.j. od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol súdu doručený návrh na zvýšenie výživného), keďže dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná v máji 2004, došlo k opakovaným podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov odôvodňujúcim rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, k uvedenému dátumu takýmito podstatnými zmenami pomerov sú predovšetkým zmeny pomerov na strane navrhovateľky, ktorá medzičasom sa stala študentkou strednej školy, keďže v čase ostatnej úpravy výživného navštevovala 5. ročník základnej školy, v súčasnosti končí štúdium na gymnáziu, čím bez ďalšieho jej odôvodnené potreby podstatne vzrástli, rovnako ako tieto podstatne
vzrástli v súvislosti s uplynutím časového obdobia takmer ôsmich rokov, pričom už plynutie troch rokov je v zásade podľa zaužívanej súdnej praxe dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného. Je nesporné, že potreby navrhovateľky vzrástli taktiež s nárastom životných nákladov spoločnosti a na takýchto výdavkoch, ktoré súvisia s potrebami navrhovateľky, a to s potrebami súvisiacimi ako s bývaním, ošatením a stravovaním, tak i s jej vzdelávaním, ako i kultúrnym a športovým vyžitím, sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, na stranách ktorých súd prihliadol k ich zárobkovým, majetkovým a osobným pomerom. Na strane matky súd vykonaným dokazovaním zistil, že jej priemerný mesačný čistý príjem zo zamestnania sa v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného zvýšil v priemere o 300,- € a zároveň matke je vyplácaný aj čiastočný invalidný dôchodok, pričom ale na strane matky zohľadnil i tú skutočnosť, že aj u nej došlo k odôvodnenému nárastu jej životných výdavkov v súvislosti so závažným ochorením. Majetkové pomery na strane matky v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného sa nezmenili, na strane žiadneho z rodičov nedošlo k zmene počtu ich vyživovacích povinností, obaja naďalej majú vyživovaciu povinnosť len voči spoločnému dieťaťu, t.j. voči navrhovateľke. K zmene pomerov došlo tiež na strane odporcu, ktorý ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, ešte v r. 2005 uzavrel manželstvo, jeho manželka počas celej doby ich spolužitia bola a je samostatne zárobkovo činnou, a teda je povinnou podieľať sa na výdavkoch spoločnej domácnosti, ktorú vedie s odporcom. K zmene majetkových pomerov na strane odporcu v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného taktiež nedošlo. Z dokladov o výške príjmov odporcu v spornom období jednoznačne vyplýva, že do skončenia predchádzajúceho pracovného pomeru vo firme F. C. C. do 4.11.2011 mal priemerný mesačný čistý príjem 3.334,- USD (čo zodpovedá aj údajom vyplývajúcim z písomného sumáru otca, kde vyčíslil svoje ročné príjmy za r. 2010 na sumu 53.438,- USD, čo je v priemere mesačne 4.453,16 USD a z tohto sumáru vyplývajú následne jeho mesačné zrážky na dane, sociálne poistenie a zdravotné poistenie vo výške 1.215,- USD, takže vzhľadom na uvedené za r. 2010 jeho priemerný mesačný čistý príjem bol 3.219,- USD). Zmena príjmových pomerov na strane odporcu nastala od skončenia tohto pracovného pomeru, ktorý skončil bez jeho zavinenia a následne od zamestnania sa odporcu u zamestnávateľa K. X. T. zo mzdových listov, z ktorého vyplýva, že je priemerný mesačný čistý príjem do skončenia tohto pracovného pomeru, t.j. do 13.4.2012 bol 1.535,- USD po zrazení zákonných zrážok (preddavkov na daň, zdravotné poistenie, sociálne poistenie, poistenie v nezamestnanosti a štátnej dane), následne odkedy sa stal nezamestnaným a evidovaným na tamojšom úrade práce a zároveň poberateľom podpory v nezamestnanosti sa jeho príjem opätovne zmenil a vzrástol v priemere na 2.020 až 2.260,- USD mesačne, čo je v priemere nárast o 500 až 720,- USD mesačne. Na strane odporcu bol súd nútený prihliadnuť k zisteným skutočnostiam a to, že bez právneho titulu a bez uvedenia závažného dôvodu, sa neprimeraným spôsobom podieľa na výdavkoch svojej manželky, spolu s ktorou vo výške jednej polovice hradí jej výdaje súvisiace s pôžičkami, ktoré použila na nákup nehnuteľnosti, ktorej odporca nie je ani čiastočne spoluvlastníkom, a teda ako vyplýva z jeho výpovede, aj z písomných podaní, podieľa sa na splátkach pôžičiek na dom sumami 900 + 55,- USD, na dani za pozemok 242,- USD mesačne a poistky za dom 50,- USD mesačne, čo je spolu 2.147,- USD mesačne, ktoré výdavky na jeho strane v uvedenej výške súd zohľadniť nemohol a pri týchto prihliadol ako na primerané výdavky len do výšky ním tvrdených nákladov na samostatné bývanie jednej osoby v USA okolo 1.100,- USD mesačne. Rovnako súd nemohol prihliadnuť k celej výške na odporcom udávané výdavky, t.j. hradenie polovičky poistky za motorové vozidlo vo výške 189,- USD mesačne a hradenie tzv. cestného mýta vo výške 260,- USD mesačne výlučne ním, čo sú výdavky spolu 354,50 USD mesačne, keďže ide o náklady súvisiace s motorovým vozidlom, ktoré odporca taktiež nevlastní, súd prihliadal na to, že vzhľadom na používanie tohto motorového vozidla patriaceho jeho manželke sa mal na týchto nákladoch podieľať primerane k jeho reálnemu využitiu. Na strane odporcu súd zohľadnil skutočnosť, že odkedy je zaevidovaný na úrade práce zanikli jeho výdavky súvisiace s dopravou do zamestnania a späť, teda zanikli jeho výdavky na benzín, ktoré vykalkuloval vo výške 320,- USD mesačne. Taktiež prihliadol na jeho vyjadrenie, že v čase, keď došlo k poklesu jeho príjmov po skončení pracovného pomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa F. C. C., t.j. podľa pracovného pomeru v K. X. T. finančne sa na úhrade jeho potrieb podieľa výraznejšie jeho manželka. Prihliadnuc na uvedené súd upravil výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke od začiatku sporného obdobia vo výške po 300,- € mesačne vzhľadom na vyššie popísané zmeny pomerov, vychádzajúc aj z príjmov na strane odporcu v čase trvania jeho pracovného pomeru vo firme F. C. C., od začiatku novembra 2011 toto výživné upravil na výšku 240,- € mesačne, keďže v uvedenom období došlo na strane odporcu k poklesu príjmov v dôsledku zmeny zamestnania, ktorá zmena ním nebola zavinená, keďže predchádzajúci pracovný pomer ako vyplýva z potvrdenia predchádzajúceho zamestnávateľa, bol s ním ukončený bez jeho zavinenia, pričom ale prihliadol aj na už spomínanú finančnú výpomoc otcovi zo strany jeho manželky, následne od 1.5.2012 opätovne upravil výživné na 300,- € mesačne vzhľadom na nárast jeho príjmu v porovnaní s časom trvania pracovného pomeru vo firme K. X. T. po zohľadnení
toho, že došlo k poklesu jeho nevyhnutných výdavkov, ktorými boli výdavky na benzín v súvislosti s jeho dopravou do práce a späť, z čoho okrem iného nesporne vyplýva, že odkedy sa otec stal nezamestnaným a evidovaným na úrade práce, jeho príjmové pomery sa v porovnaní s časom trvania pracovného pomeru vo firme K. X. T. výrazne zlepšili, len samotný jeho príjem vzrástol v priemere od 500 do 720,- € mesačne a zároveň zanikli jeho výdavky na pravidelnú dopravu do zamestnania a späť, ale príjem vo firme K. X. T. v porovnaní s jeho príjmom vo firme F. C. C. predstavoval pokles o 1.535,- USD mesačne. Zároveň poukázal na to, že vzhľadom na výšku príjmov u odporcu na začiatku sporného obdobia počas trvania pomeru vo firme F. C. C. pri stanovovaní výšky výživného bol viazaný návrhom navrhovateľky, ktorá po nadobudnutí plnoletosti sa v celom rozsahu pripojila k návrhu podanému pôvodne jej matkou, z čoho v konečnom dôsledku vyplýva viazanosť súdu samotným návrhom pokiaľ ide o navrhovanú výšku výživného, ktorú súd vzhľadom na plnoletosť navrhovateľky nemohol prekročiť tak, ako by to bolo v prípade maloletosti dieťaťa. Z uvedených dôvodov v prevyšujúcej časti návrh, pokiaľ ide o navrhovanú výšku výživného 300,- € mesačne za obdobie od 1.11.2011 do 30.4.2012, zamietol. Zamietol aj návrh v časti týkajúcej sa spätnej úpravy výživného od 1.9.2008, keďže súdu neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre túto spätnú úpravu výživného. Pokiaľ matka navrhovateľky dôvodila túto žiadosť okrem iného i tým, že v minulosti nepoznala adresu otca, súd poukázal na to, že už v čase podania návrhu vo veci 25P 174/2006 dňa 24.10.2006 matka adresu otca, na ktorej býva až doposiaľ, poznala a dôvodom späťvzatia predmetného návrhu, ako už bolo uvedené, bolo späťvzatie návrhu matkou odôvodnené tým, že malo dôjsť k dohode o zmene výšky výživného medzi ňou a otcom dieťaťa, t.j. odporcom. Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane odporcu voči navrhovateľke za obdobie od 1.3.2011 do 30.6.2012 k vzniku dlžného výživného vo výške 2.360, € (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 100,- € a novo stanoveným výživným) vo výške po 300,- € mesačne v období od 1.3. do 31.10.2011 a od 1.5. do 30.6.2012, t.j. spolu za 10 mesiacov a výživným stanoveným za obdobie od 1.11.2011 do 30.4.2012 vo výške 240,- €, t.j. 60,- € za šesť mesiacov, ktoré dlžné výživné zaviazal odporcu zaplatiť k rukám navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh odporcu na zníženie výživného bol z vyššie uvedených dôvodov zamietnutý, keďže dôvodnosť odporcom podaného návrhu nebola nijako preukázaná, naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jeho pomery sa zlepšili a umožňovali mu platiť navrhovateľke podstatne zvýšené výživné, než bolo výživné určené v čase ostatnej úpravy výživného. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže v danom prípade ide o situáciu konania, ktoré začalo v čase, keď navrhovateľka bola maloletou.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol rozsudok v jeho vyhovujúcich výrokoch zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Poukázal na ust. § 62 ods. 1, 2 a § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ako aj na výdavky navrhovateľky ustálené súdom prvého stupňa, z čoho vyvodzuje, že skutkový stav čo do zistení oprávnených výdajov navrhovateľky nebol v konaní riadne zistený a jednak tento nebol dostatočne preukázaný relevantnými dôkazmi. Napriek tomu, že súdu dokladoval svoje oprávnené výdaje tak, aby si mohol vytvoriť reálnu predstavu o spôsobe života v cudzozemsku, súd si u navrhovateľky osvojil výdaje len z jej výpovedí, resp. výpovedi jej matky. Ďalej poukázal na to, že v školskom roku 2011/2012 navrhovateľka ukončila maturitnou skúškou strednú školu, na vysokú školu nebola prijatá, avšak pred vyhlásením rozsudku predložila súdu zmluvu o zabezpečení výuky uzavretú so Vzdelávacou inštitúciou T. Q. s.r.o. so sídlom v X. D., V. XXX/XX, predmetom ktorej je poskytnutie jednoročného denného pomaturitného kurzu, štúdia angličtiny, pričom kurz trvá jeden školský rok. Vzhľadom na uvedené vznáša námietku, či je možné podľa právneho poriadku Slovenskej republiky považovať jednoročné štúdium anglického jazyka za sústavnú prípravu na povolanie, ktoré je spôsobilé prispieť k nadobudnutiu schopností navrhovateľky samostatne sa živiť. Poukázal na vyhlášku Ministerstva školstva ČR č. 322/2005 Sb. ako aj č. 28/2012 Sb. a ďalej uviedol, že slovenský právny poriadok definuje sústavnú prípravu na povolanie v školskom zákone. Právne predpisy sociálnej štátnej podpory o sociálnom a zdravotnom poistení používajú a definujú nezaopatrené osoby, ako osoby sústavne sa pripravujúce na povolanie štúdiom, pričom je rozdielna veková kategória pre povinnosť platiť zdravotné poistenie a sociálne poistenie. Sústavnou prípravou na povolanie v zmysle definície v ust. § 27 ods. 3 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) sa za sústavnú prípravu na povolanie považuje vzdelávanie v školách podľa odseku 2 písm. b/ až f/ tohto paragrafového ustanovenia, teda v materských školách, základných školách, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách a školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, okrem materských škôl s výchovou a vzdelávaním detí so zdravotným znevýhodnením alebo detí s nadaním. Výchova a vzdelávanie v
jazykovej škole sa podľa § 27 školského zákona bez záverečnej štátnej skúšky nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie. Vzhľadom na to, že podľa predloženej zmluvy štúdium navrhovateľky nebude ukončené ani štátnou záverečnou, ani medzinárodnou jazykovou skúškou, navrhuje jej štúdium v Českej republike hodnotiť podľa platných právnych predpisov Slovenskej republiky a nepovažovať ho za štúdium s vlastnosťou sústavnej prípravy na povolanie. Uviedol, že by nenamietal vzdelávanie svojej dcéry, ale takéto štúdium neschvaľoval, navrhovateľka sa s ním o tejto zásadnej otázke nerozprávala a ani sa nepokúsila nájsť iné riešenie k získaniu vzdelania ku konkrétnemu povolaniu. Cíti sa byť preto ukrátený na svojich rodičovských právach, najmä čo do vplyvu svojej výchovy na vlastnú dcéru a cíti krivdu spočívajúcu podľa jeho názoru v neodôvodnených nárokoch navrhovateľky. Rozpor s dobrými mravmi hodnotí na základe racionálneho porovnávania života rodiny s rozvedenými rodičmi so životom rodiny úplnej, kedy sa obaja rodičia aj po dosiahnutí dospelosti veku dieťaťa snažia spoločne na základe vzájomného konsenzu, možností a schopností oboch rodičov aj naďalej svojim deťom k osamostatneniu pomáhať. V danom prípade považuje požiadavky navrhovateľky za diktát z jednej strany bez konzultácie s druhým rodičom, ktorý v dôsledku singulárneho výchovného prostredia bol z výchovného pôsobenia na svoju dcéru postavený bokom. Vzhľadom k dôkazu predloženého navrhovateľkou, ktorého obsah sa čo do otázky sústavnosti prípravy na povolanie javí ako sporný, navrhuje vykonať v odvolacom konaní dokazovanie dopytom na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom zistenia, či navrhovateľka je aj naďalej po skončení stredoškolskej dochádzky považovaná za nezaopatrení dieťa, a či má aj naďalej nárok na výplatu prídavku na dieťa. Rovnako navrhuje vykonať dopyt na zdravotnú poisťovňu navrhovateľky s otázkou, či je aj naďalej po skončení stredoškolskej dochádzky považovaná za nezaopatrené dieťa. Nedôsledné zistenie skutkového stavu a nesprávne vyhodnotenie vyhodnotenie zisteného skutkového stavu namieta aj v časti týkajúcej sa svojich príjmov a výdajov.
Uviedol, že je nelogické a nesprávne určenie výšky výživného v jednotlivých obdobiach, ktorú súd prvého stupňa odôvodňoval zmenou jeho zamestnávateľa a následne stratou zamestnania k 30.4.2012. K prvému obdobiu od 1.3.2011 do 31.10.2011 uviedol, že bol zamestnaný v Mega Construction Corporation, dochádzal do zamestnania 350 míľ denne a jeho mesačný čistý príjem po odpočítaní bežných federálnych, štátnych a miestnych daní bol 3.334,- USD. Súd prvého stupňa následne z koncoročného výkazu na rok 2010 zistil výšku jeho mesačných nákladov na dane, sociálne poistenie a zdravotné poistenie vo výške 1.215,- USD. Nie je však vôbec zrejmé, ako súd prvého stupňa vyrátal priemerný čistý príjem 3.219,- USD. Poukázal na list jeho zamestnávateľa Mega Construction Corporation z 26.10.2011, podľa ktorého jeho hrubý mesačný príjem bol 4.000,- USD po odpočítaní výdajov tvoriacich dane z príjmu, sociálne a zdravotné poistenie v mesačnej výške 1.215,- USD, teda jeho čistý príjem bol 4.000,- USD - 1.215,- USD, čo je 2.785,- USD. Pokiaľ ide o obdobie od 1.11.2011 do 13.4.2012 bol zamestnaný v The Port Authority, dochádzal do zamestnania 350 míľ denne. Súd prvého stupňa zistil jeho priemerný mesačný čistý príjem 1.535,- USD avšak z odôvodnenia rozsudku nevyplýva jeho postup pri zisťovaní tohto čistého príjmu. Zrejme súd prvého stupňa odpočítaval aj výdaje na dane, sociálne a zdravotné poistenie, avšak neuviedol v akej výške, napriek tomu, že vo svojej výpovedi uviedol, že došlo k zvýšeniu poplatku k nemocenskému poisteniu z 310,- USD na 480,- USD mesačne, o čom predložil potvrdenie. Následne v období od 13.4.2012 do budúcna, kedy je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce v USA a raz týždenne dochádza na úrad vzdialený od jeho bydliska 37 km, súd prvého stupňa konštatoval nárast jeho príjmu na sumu 2.020,- až 2.260,- USD mesačne, čo hodnotí ako nárast v porovnaní s predošlým posudzovaným obdobím o 500,- až 720,- USD. S uvedeným hodnotením súdu prvého stupňa nesúhlasí, pretože kým v predošlých posudzovaných obdobiach súd prvého stupňa odpočítaval za účelom zistenia jeho priemerného mesačného príjmu výdaj na dane, zdravotné a sociálne poistenie v danom prípade už od jeho príjmu nič neodpočítaval napriek tomu, že vyslovene uviedol, že je povinný uhrádzať zdravotné poistenie vo výške 480,- USD a 15 % federálnu daň. Dávku Social security tax už neodvádza. Na základe vyššie popísaných nezrovnalostí dôvodí, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil a zistil skutkový stav v časti týkajúcej sa zisťovania skutočne reálne dosahovaného čistého príjmu. Rovnako nie je spokojný s právnymi závermi súdu prvého stupňa čo do hodnotenia jeho výdajov. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa neodôvodnene neuznal jeho výdaje, ktoré ako osoba trvale žijúca a poznajúca pomery v cudzozemsku charakterizuje ako výdaje oprávnené a zabezpečujúce dôstojný život človeka. Poznamenal, že predložené výdaje doložené listinnými dôkazmi nie sú výdaje, ktoré by umožňovali viesť luxusný či hedonistický spôsob života a zodpovedajú výdajom obyčajného človeka v rámci bežného štandardu. Nesúhlasí s konštatovaním súdu prvého stupňa, že bez právneho titulu a bez uvedenia závažného dôvodu sa neprimeraným spôsobom podieľa na výdavkoch svojej manželky, spolu s ktorou vo výške 1/2 hradí jej výdaje súvisiace s pôžičkami, ktoré použila
na nákup nehnuteľností, ktorej nie je ani čiastočným spoluvlastníkom. Ďalej súd uviedol, že sa podieľa sumami 900,- USD + 55,- USD pôžičky na dom 242,- USD daň za pozemok, 50,- USD poistka za dom, pričom nesprávne sčíta tieto sumy na výšku 2.147,- USD namiesto 1.247,- USD. Nakoľko súd nesprávne sčítal jeho výdaje na bývanie logicky sa táto nesprávnosť premietla do konečného rozhodnutia vo veci. Súd prvého stupňa prihliadol na jeho primerané výdavky na bývanie do výšky 1.100,- USD, ktorá je porovnateľná na skutočné zabezpečenie jeho bývania vo výške 1.247,- USD. V tejto súvislosti dokladoval výšku obvyklého nájomného za jednoizbové apartmenty, ktoré sa pohybujú priemerne vo výške 1.100,- USD. Rovnako namieta, že súd neprihliadol na výdaje súvisiace s údržbou a užívaním motorového vozidla. Je pravdou, že nie je vlastníkom motorového vozidla ale so súhlasom manželky motorové vozidlo výlučne užíva on a je imanentnou súčasťou zabezpečenia a vykonávania povolania či už v minulosti alebo do budúcna. Nestotožňuje sa ani s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého vzhľadom k tomu, že manželka mu finančne vypomáha, je v jeho možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky od 1.5.2012 sumou 300,- €. Jeho mesačný príjem od 1.5.2012 predstavuje 2.032,- USD, z čoho uhrádza za bývanie 900,- USD, poistenie 189,- USD, zdravotné poistenie 480,- USD, výživné 125,- USD. Zabezpečeniu stravy, základnej hygienickej starostlivosti, výdajov na energie a médiá mu ostáva 338,- USD. Namieta tiež, že súd prvého stupňa absolútne nezohľadnil, že de facto zabezpečuje bývanie navrhovateľky, nakoľko byt, v ktorom navrhovateľka so svojou matkou býva je v podielovom vlastníctve matky navrhovateľky a jeho, pričom nemá žiaden hospodársky ani len užívateľský prospech z užívania tejto nehnuteľnosti. Minimálna čiastka polovice obvyklého nájomného v mieste predmetnej nehnuteľnosti a v čase reálneho užívania je možné v zmysle záverov aplikačnej praxe považovať za formu naturálneho plnenia vyživovacej povinnosti. Rozhodnutie súdu prvého stupňa napáda aj z dôvodu, že ho považuje v konečnom dôsledku za nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje náležitosti kladené na rozsudok zákonnými ustanoveniami, pretože nedáva odpovede na všetky námietky odporcu učinené v konaní.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, nakoľko súd prvého stupňa zistil úplne skutkový stav veci, umožnil obidvom procesným stranám naplno využiť ich práva, vykonané dokazovanie vyhodnotil v súlade s O.s.p., skutkové zistenia, ktoré uvádza v napadnutom rozsudku zodpovedajú skutočnostiam zisteným v priebehu konania a s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozsudku sa stotožňuje. K námietkam odporcu ohľadne jej ďalšieho štúdia predkladá potvrdenie o štúdiu z 10.9.2012, podľa ktorého navštevuje jednoročný kurz anglického jazyka s denným vyučovaním. Ukončenie štúdia ju oprávňuje na medzinárodné certifikáty a súčasťou štúdia je aj príprava na prijímacie pohovory k medzinárodným skúškam anglického jazyka. Po absolvovaní tohto štúdia sa môže zamestnať ako prekladateľka, tlmočníčka, sprievodkyňa v cestovných kanceláriách, preto predmetné štúdium považuje za prípravu na budúce povolanie. Domnieva sa, že hodnotenie či jej štúdium sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, má význam z hľadiska sociálnych predpisov pri posudzovaní rodinných prídavkov, ale nie z hľadiska jej prípravy na budúce povolanie. Domnieva sa, že má právo slobodne sa rozhodnúť pre štúdium v ktorejkoľvek krajine, zvyšovať svoje vzdelanie a pripravovať sa na budúce povolanie. Vo vzťahu k námietkam odporcu, že sa s ním nerozprávala ohľadne svojho štúdia zdôraznila, že odporca s ňou nekomunikuje, nevolá ju na návštevu do USA, pri rôznych výročiach jej negratuluje, neposiela jej ani príležitostné dary. Aj keď bol v Košiciach počas pojednávania v tejto veci nestretol sa s ňou. Tvrdí, že sa k nej nespráva ako otec, preto nevie, prečo by sa s ním mala radiť o jej budúcom povolaní. Dokonca za august nezaplatil ani výživné. Ďalej uviedla, že matka zaplatila za jej štúdium tzv. školné podľa potvrdenia, ktoré pripája 22.900,- Kčs na rok, stratila rodinný prídavok na dieťa 22,- €, ktorý jej už sociálny úrad nevypláca. V súvislosti so štúdiom v Prahe vzrástli jej výdavky za bývanie, stravu a cestovné. Býva v podnájme s dvoma študentkami a jej podiel na nájomnom je mesačne 170,- €, strava predstavuje mesačne 50,- €, cestovný lístok Praha - Košice tam a späť 30,- €, MHD v Prahe 10,- €, knihy, obliekanie, kultúra a iné menšie výdavky.
Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti pokiaľ ide o spätnú úpravu výživného od 1.9.2008 do 28.2.2011 a určenie výživného vo výške 300,- € mesačne v období od 1.11.2011 do 30.4.2012 nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. ust. pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 cit. ust. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ods. 2 cit. ust. výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu vo vzťahu k výroku o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu odporcu na zníženie výživného za obdobie od 1.3.2011 do 30.6.2012 a súvisiacemu výroku o dlžnom výživnom od 1.3.2011 do 30.6.2012 nie je opodstatnené.
Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena tých okolností na jednej alebo na druhej strane t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výžinom. V konaní o zmenu výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1,2,4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinný prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri určení výživného je vždy rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity a to aj v prípade, že povinný berie na seba
neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť , ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.
Predmetom konania je zmena výživného od odporcu pre navrhovateľku, ktoré bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 17.5.2004 sp. zn. 27C 688/2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.7.2004, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené a zároveň schválená rodičovská dohoda o výkone rodičovských práv a povinností k v tom čase maloletej navrhovateľke, na základe ktorej bola zverená do osobnej starostlivosti matky a odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu 3.000,- Sk mesačne. V čase tohto rozhodnutia bola navrhovateľka žiačkou 5. ročníka základnej školy, jej matka pracovala ako učiteľka základnej školy s príjmom 10.000,- Sk, odporca žil v USA na neznámom mieste, v konaní ho zastupoval splnomocnený zástupca, ktorý uviedol, že odporca pracuje niekde v zahraničí bez povolenia. Vzhľadom na uvedené, príjmy odporcu v tomto období zistené neboli. V čase rozhodnutia súdu prvého stupňa o zmene výživného navrhovateľka končila štúdium na gymnáziu a teda je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného v r. 2004, kedy navštevovala 5. ročník základnej školy došlo u nej k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu rozhodnutia o výživnom v dôsledku zvyšujúcich sa nákladov na výživu v súvislosti s vekom, školskou dochádzkou, zdravotným stavom ako aj športovou činnosťou. Pri určovaní rozsahu výživného je potrebné vždy vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožnia svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Výdavky navrhovateľky, ktorými odôvodňovala návrh na zvýšenie výživného súvisiace so štúdiom a jej športovou a mimoškolskou činnosťou nevybočujú z rámca potrieb iných študentov, ktoré možno považovať za všeobecne známu skutočnosť a preto nie je potrebné ich osobitne dokazovať s tým, že dokazovať je potrebné len výdavky vybočujúce z rámca potrieb iných študentov v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky. Navyše je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľkou prezentované výdavky tvoria len časť jej odôvodnených potrieb, pretože ďalšie náklady má nepochybne na zabezpečovanie stravy, ošatenia a bývania. Matka navrhovateľky je zamestnaná s priemerným čistým príjmom 623,- € mesačne, ktorý je doplnený čiastočným invalidným dôchodkom vo výške 193,- € mesačne. Spolu s navrhovateľkou bývajú v spoločnej domácnosti, kde uhrádzajú nájomné 174,- € mesačne a inkaso okolo 50,- € mesačne. Okrem toho uhrádzajú odvoz odpadu štvrťročne 20,- € a poplatok za internet 14,93 € mesačne. Matka navrhovateľky tiež spláca pôžičku, ktorú použila na kúpu notebooku pre navrhovateľku v splátkach po 40,- € mesačne. Možnosti a schopnosti matky navrhovateľky plniť si k nej vyživovaciu povinnosť sú znížené v dôsledku jej onkologického ochorenia, ktoré si vyžaduje mesačné výdavky na špeciálne stravovanie a lieky v priemere okolo 100,- až 130,- € mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že výživové doplnky, vitamíny a špeciálna strava, ktoré sú nesporne potrebné pre úspešný priebeh liečby nie sú hradené zo zdravotného poistenia.
Dovŕšením plnoletosti navrhovateľky (konanie bolo začaté v čase jej maloletosti) nadobudlo konanie sporový charakter, v ktorom neplatí tzv. vyšetrovacia zásada podľa § 120 ods. 2 O.s.p., podľa ktorej je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu hoci ich účastníci nenavrhli. V sporovom konaní platí tzv. prejednacia zásada, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli a táto zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté dôkazy súd vykoná a preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené účastníkom možno skonštatovať, že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, čo
má za následok jeho úspech v konaní. Prejednacia zásada teda predstavuje istý stimul pre účastníkov konania, pretože v prípade, ak zostanú pasívni a nepreukážu svoje tvrdenia, môže im to priniesť negatívne dôsledky v konaní, napr. prehru v spore. Inak povedané účastník musí preukázať to čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že odporca dlhodobo žije v USA bolo jeho povinnosťou v konaní preukázať svoje tvrdenia o osobných, majetkových, príjmových a výdavkových pomeroch, ktoré súd nemôže považovať za všeobecne známu skutočnosť. Táto povinnosť mu o to viac vzniká v dôsledku podania protinávrhu na zníženie výživného k navrhovateľke podaného 12.3.2012. Odporca v konaní predložil potvrdenie zamestnávateľa Mega Construction Corporation z 31.8.2011 , z ktorého vyplýva, že je v spoločnosti zamestnaný od marca 2003 s týždennou mzdou 1000 USD týždenne pred zdanením s tým, že dochádza pravidelne do práce 240 míľ denne a zamestnávateľ cestovné neprepláca. Na vyžiadanie súdu zamestnávateľ odporcu Mega Construction Corporation oznámil listom 26.10.2011, že odporca zarába týždenne 1000 USD, má hrubý príjem 4000 USD mesačne, jeho týždenný čistý príjem činil 833,50 USD x 4 týždne = 3.334 USD. Z jeho mzdy sa týždenne zrážali iba bežné federálne, štátne a miestne dane. K 4.11.2011 odchádza zo spoločnosti, pretože ďalej nenajíma ľudí do práce v New Jersey, na ďalšie stavebné práce sa budú zamestnanci najímať v oblasti, ktorá je od bydliska vzdialená najmenej 3 hodiny cesty, čo by príliš predĺžilo jeho dochádzku do práce. Spoločnosť nehradí náklady súvisiace s dochádzkou do zamestnania ani spotrebou benzínu. Odporca predložil koncoročný výkaz príjmov a výdavkov účtovaných na hotovostnej báze za rok 2010 zostavený spoločnosťou JD Tax Services Inc. a formulár W-2 mzdový a daňový výkaz za rok 2010. Uvedené doklady však nemajú právnu relevanciu vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena výživného od marca 2011 do budúcna. Odporca ďalej predložil uvítací list v novom zamestnaní z 18.10.2011 od spoločnosti The Port Authority of NY & NJ, z ktorého vyplýva, že nastupuje do zamestnania v ich spoločnosti 7.11.2011 s predpokladaným dátumom ukončenia pracovného pomeru v polovici apríla 2012 a úvodným školením pre nových zamestnancov 2.11.2011. Predložil mzdové listiny od uvedeného zamestnávateľa a to od 13.11.2011 do 26.11.2011 s čistou mzdou 892,02 USD, za obdobie od 27.11.2011 do 10.12.2011 s čistou mzdou 1.250,03 USD, za obdobie od 11.12.2011 do 24.12.2011 s čistou mzdou 1.110,22 USD a od 25.12.2011 do 7.1.2012 s čistou mzdou 903,02 USD s tým, že zamestnávateľ zrážal preddavok na federálnu daň, na zdravotné poistenie, sociálne poistenie, poistenie v nezamestnanosti a preddavok na štátnu daň. Odporca predložil čestné prehlásenie Vlasty Karchutnákovej nar. 20.7.1965, ktorým prehlásila, že jej manžel Alexander Hric nar. 1.4.1968 jej prispieva na bývanie mesačne sumou vo výške 1/2 splátky hypotéky zhruba 900 USD, pretože používa dom, ktorý ona vlastní od r. 2001 na jeho bývanie. Sumu, ktorú jej dáva na hypotéku považuje za nájomné, pretože ak by mal bývať sám v motely alebo si prenajať apartmán musel by zaplatiť najmenej 1200 USD, čo potvrdila aj jej realitná agentka. Čestné prehlásenie je potvrdené verejným notárom v New Jersey 12.6.2012, ku ktorému je pripojená ponuka realitnej kancelárie Weichert, Realtors z 12.6.2012, z ktorého vyplýva, že podľa jej prieskumu prenájom v oblasti Blairstown je jednospálňový (štúdiový apartment) priemerne 1190 USD bez kúrenia, teplej vody, elektriny, kábelovej televízie alebo parkovania a dvojizbový apartment v priemere 1700 USD, za malý dvojspálňový dom v priemere 2200 USD. Predložil ďalej výkaz príjmov a výdajov manželky vypracovaný účtovníckou firmou JD Tax Services, Inc. za rok 2011. Ďalej predložil doklad o skončení pracovného pomeru v The Port Authority of NY & NJ z apríla 2012, z ktorého vyplýva, že ukončil pracovný pomer 13.4.2012. Predložil potvrdenie PNC BANK zo 16.1.2012 o úhrade zdravotného poistenia od januára 2008 do decembra 2011 s tým, že ročná platba od januára 2011 do decembra 2011 bola 5717,85 USD. Z predloženého sobášneho listu vyplynulo, že odporca uzavrel manželstvo z Vlastou Matisovou 18.3.2005 v Blairstown štát New Jersey. Odporca teda preukázal svoj príjem v období od začatia konania do 4.11.2011 v spoločnosti Mega Construction Corporation a to 3334 USD. Svoje tvrdené výdavky v rozhodnom období však žiadnym spôsobom nepreukázal napriek tomu súd prvého stupňa správne prihliadal na jeho nutnosť dochádzky do zamestnania 240 míľ denne v dôsledku čoho mu nepochybne vznikali odôvodnené výdaje, ktoré zamestnávateľom preplácané neboli. Rovnako správne prihliadal na primerané náklady na bývanie, za ktoré považoval sumu 1100 USD mesačne, ktorá v podstate korešponduje aj s vyjadrením manželky odporcu, že jej prispieva na úhradu nákladov spojených s bývaním formou čiastočných splátok hypoúveru a jeho výdaje by boli rovnaké pokiaľ by býval sám v prenajatom byte ako vyplynulo z predloženého potvrdenia resp. ponuky realitnej kancelárie. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu ohľadne úhrady nákladov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla, ktoré jednak odporca nepreukázal, avšak súd prihliadol čiastočne na náklady primerane k využitiu vozidla oboma manželmi. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že odporca mal možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke v období od marca 2011 do konca októbra 2011 vo väčšom rozsahu ako žiadala navrhovateľka a pretože v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a contrario bol súd viazaný jej návrhom, ktorým
žiadala zvýšiť výživné na 300 € mesačne, je rozhodnutie súdu prvého stupňa o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke správne a zákonné.
Pokiaľ ide o obdobie od 1.11.2011 do 30.4.2012 bolo preukázané, že odporca bol zamestnaný v spoločnosti The Port Authority NY & NJ v období od 13.11.2011 do 13.4.2012. Jeho priemerný čistý príjem vyplývajúci z predložených mzdových listov odporcu za obdobie od 13.11.2011 do 7.1.2012 bol 2077,54 USD (892,02 + 1250,03 + 1110,22 + 903,02 = 4155,29 : 2, nakoľko uvedené čiastky boli vyplácané v dvojtýždňových intervaloch). Odporca svoj príjem od 8.1.2012 do skončenia pracovného pomeru 13.4.2012 nepreukázal. V tejto časti súd prvého stupňa síce nesprávne ustálil priemerný mesačný čistý príjem odporcu v dôsledku počítacej chyby avšak uvedené nesprávne skutkové zistenie bolo v prospech odporcu, keďže súd prvého stupňa vychádzal z nižšieho príjmu ako v skutočnosti vyplýval z predložených výplatných mzdových listín a teda uvedené nesprávne skutkové zistenie nie je spôsobilé privodiť priaznivejší výsledok konania pre odporcu. Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že určené výživné v tomto období 240,- € zodpovedalo preukázaným reálnym možnostiam a schopnostiam odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť a zároveň reflektovalo na zníženie jeho príjmu oproti predchádzajúcemu obdobiu, v ktorom bol zamestnaný v spoločnosti Mega Construction Corporation. V období od skončenia pracovného pomeru v The Port Authority u odporcu nedošlo k zmene príjmov, nakoľko mu je vyplácaná podpora v nezamestnanosti vo výške zodpovedajúcej jeho príjmu v The Port Authority, avšak ako súd prvého stupňa správne konštatoval, zanikli jeho výdavky spojené s dochádzkou do zamestnania, ktoré sám vykalkuloval vo výške 320 USD mesačne a ani odporcom tvrdená skutočnosť, že dochádza na úrad práce raz týždenne 37 km nemení nič na závere, že jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke aj napriek tomu, že je nezamestnaný, avšak finančne veľmi dobre zabezpečený mu umožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu 300,- € mesačne. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odporca v konaní nepredložil hodnoverné dôkazy o svojich skutočných príjmoch, ktoré by boli objektívne zistiteľné len z daňového priznania, z ktorého by vyplynuli jeho skutočné príjmy, povinné dane a odvody s tým, že preddavkovo platená daň neznamená, že uvedená daňová povinnosť daňovníkovi vznikla, pretože daňová povinnosť (preplatok alebo nedoplatok) je zistiteľný len z celoročného vyúčtovania daňovej povinnosti. Pokiaľ ide o odporcom tvrdené náklady na zdravotné poistenie odvolací súd dodáva, že zdravotné poistenie v USA nie je povinné, ide v podstate o komerčné poistenie a teda z hľadiska ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine nemôže súd na takýto výdaj povinného prihliadať ako na nevyhnutný. V súvislosti s preukazovaním príjmov a výdajov odporcu považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že výkaz príjmov a výdajov vystavený účtovníckou firmou aj pokiaľ by bol za rozhodné obdobie, nemožno považovať za spôsobilý dôkaz na preukázanie v ňom tvrdených skutočností , pretože tieto je potrebné preukázať príslušnými dokladmi ako sú zmluvy o poistení, daňové priznanie, vyrúbenie dane, zmluvy o dodávke elektriny, hypotekárnych úveroch a pod. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii odporcu týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti navrhovateľke formou bezplatného užívania jeho spoluvlastníckeho podielu k bytu, v ktorom navrhovateľka býva so svojou matkou, odvolací súd dodáva, že uvedenú skutočnosť nie je možné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti k navrhovateľke, pretože eventuálne nájomné by u navrhovateľky bolo potrebné zohľadniť ako ďalšie odôvodnené potreby a u odporcu ako ďalší príjem a uvedené by následne malo byť premietnuté aj to rozhodnutia o rozsahu vyživovacej povinnosti určením vyššieho výživného. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že ani navrhovateľka a ani jej matka nemajú žiaden hospodársky prospech z titulu spoluvlastníckeho podielu matky navrhovateľky k uvedenému bytu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre navrhovateľku za obdobie od 1.3.2011 do 30.6.2012 ako aj zamietnutí návrhu odporcu na zníženie výživného a dlžnom výživnom odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v tejto časti ako vecne správny potvrdil.
Z odvolania odporcu ako aj vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa ukončila navrhovateľka stredoškolské štúdium v školskom roku 2011/2012 teda k 30.6.2012 a ďalej pokračuje v štúdiu anglického jazyka na jazykovej škole v Prahe. Vychádzajúc z uvedeného dospel
odvolací súd k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa o zvýšení alebo znížení výživného od 1.7.2012, pretože skutkový základ zistený súdom prvého stupňa sa po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa zrejme zmenil tak, že právne posúdenie súdu prvého stupňa už nemožno aplikovať od 1.7.2012 a je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za účelom zistenia nového skutkového základu od uvedenej doby do budúcna a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania rozhodol o zvýšení alebo znížení výživného od odporcu pre navrhovateľku s tým, že odvolací súd poznamenáva, že odporca doposiaľ neupresnil svoj žalobný petit. Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od 1.7.2012 do budúcna, zamietnutí návrhu odporcu na zníženie výživného od 1.7.2012 do budúcna, trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a poznamenáva, že rozhodnutím odvolacieho súdu o zvýšení alebo znížení výživného pre navrhovateľku na úplne novom skutkovom základe by účastníkov konania zbavil možnosti domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a zároveň by porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, čím by podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie v naznačenom smere, so zameraním na skúmanie trvania vyživovacej povinnosti rodičov k navrhovateľke v kontexte ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, zistiť zmeny pomerov, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa u navrhovateľky, odporcu ako aj matky navrhovateľky a rozhodnúť o návrhu navrhovateľky a návrhu odporcu od 1.7.2012 do budúcna, trovách konania a svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.