Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/18/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. O., nar. X.X.XXXX a J. O., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, deti rodičov: matka U. O., nar. X.XX.XXXX, bytom R. č. X, a otec J. O., nar. XX.X.XXXX, bytom R. č. X, o určenie výživného a zverenie detí do osobnej starostlivosti matky, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -53 zo dňa 13. decembra 2012, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zveril maloletého J. O., nar. XX.X.XXXX do výchovy a starostlivosti matky U. O., ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, vo výroku, ktorým uložil otcovi J. O. platiť výživné na maloletého J. O. vo výške 50,- eur mesačne k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 25.4.2012, potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil zameškané výživné na maloletého J. O. za obdobie od 25.4.2012 do 12.12.2012 vo výške 155,50 eur, vo výroku, ktorým upravil styk otca s maloletým J. O., a vo výroku o trovách konania zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktoré neboli napadnuté odvolaním, zostáva nedotknutý.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti do výchovy a starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otcovi uložil podľa § 62 a § 65 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť platiť na maloletú C. výživné vo výške 50,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 25.4.2012. Povinnosť v rovnakej výške bola uložená otcovi aj vo vzťahu k maloletému J.. Zameškané výživné na maloletú C. za obdobie od 25.4.2012 do 12.12.2012 (8 mesiacov) vo výške 155,50 eur zaplatí otec matke maloletého dieťaťa v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej lehote. Rovnako rozhodol okresný súd aj o zameškanom výživnom na maloletého J.. Napokon rozhodol okresný súd o práve otca na styk s maloletým J. a maloletou C. každý piatok od 13.00 hod. do 17.00 hod. v mieste bydliska otca bez prítomnosti matky, každý nepárny týždeň od 13.00 hod. v piatok do 14.00 hod. v nedeľu v mieste bydliska otca bez prítomnosti matky, každé nepárne Vianoce v čase od 13.00 hod. 24.12. do 15.00 hod. 25.12. v mieste bydliska otca v neprítomnosti matky, každú Veľkú noc od Veľkonočného pondelka od 8.00 hod. do 15.00 hod. v mieste bydliska otca bez prítomnosti matky, každé letné prázdniny prvé dva týždne v mesiaci júl, prvé dva týždne v mesiaci august v mieste bydliska otca

bez prítomnosti matky s tým, že matka pripraví deti na styk, privedie ich v stanovený čas do miesta bydliska otca a matka si deti v stanovený čas z miesta bydliska otca po ukončení styku odvedie späť. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že náklady na výživu a starostlivosť o deti a náklady na alikvotnú časť domácnosti predstavujú vyživovaciu povinnosť obidvoch rodičov k deťom. Na tejto vyživovacej povinnosti sa musia podieľať obidvaja rodičia, nie len jeden rodič. Vyživovacia povinnosť otca je vyššia z toho dôvodu, že osobne a celodenne sa o deti stará matka. Naturálnym spôsobom hradí časť svojej vyživovacej povinnosti. To však neznamená, že by celú vyživovaciu povinnosť mal plniť otec. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že v tomto štádiu konania, pri tejto vekovej kategórii detí a pri príjmových možnostiach otca, bude primerané výživné zo strany otca vo výške 50,- eur na každé z detí, bude zodpovedať ich potrebám a možnostiam otca s prihliadnutím aj na vyživovaciu povinnosť matky. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že otec strieda zamestnania, v konaní nepreukázal, čo bolo príčinou rozviazania pracovného pomeru.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia tiež uviedol, že otec nadmerne požíva alkohol, je psychicky labilný, vyvoláva konflikty, čo negatívne dopadá na zdravý vývoj maloletých detí. Výsledkom bolo, že matka opustila aj s deťmi spoločnú domácnosť a odsťahovala sa do prideleného bytu. Súd videl ako naliehavé upokojiť rodinné pomery, pretože kolízie rodičov majú negatívny dopad na zdravý vývoj maloletých detí. Je taktiež potrebné, aby otec mal rovnaký prístup k obidvom deťom, aby neuprednostňoval v prejavoch lásky syna pred dcérou, ktorá to veľmi citlivo vníma. Taktiež je potrebné, aby si deti otec „nekupoval" a nenarúšal výchovnú autoritu matky a nespôsoboval dvojkoľajnosť s výchovou matky. Otec by mal prestať požívať alkohol a v prítomnosti detí by mal byť pravdovravný, zodpovedný za sľuby, ktoré dá. Je povinný rešpektovať dohody a súdne rozhodnutia. Deti musia mať pre výchovu stanovené pevné pravidlá. Z uvedených dôvodov súd upravil styk otca s deťmi. Pri tomto styku mal na pamäti aj styk maloletých detí so starými rodičmi z otcovej strany, s ktorými majú vytvorený veľmi dobrý vzťah. Z toho dôvodu matka zabezpečí styk maloletých detí s otcom a starými rodičmi tak, že v stanovený čas maloleté deti privedie do miesta bydliska otca a v súdom určený čas ich odtiaľ vyzdvihne.

V prípade, že styk otca s deťmi bude zo strany otca rešpektovaný, môže byť rozšírený, resp. pri dohode obidvoch rodičov môže byť rozšírený aj nad rámec rozsudku, nie však mimo súhlas matky maloletých detí. Pokiaľ otec maloletých detí bude svoje povinnosti porušovať, jeho styk s deťmi môže byť obmedzený alebo v prípade negatívneho dopadu na vývoj detí aj úplne zrušený.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal, aby bol maloletý J. zverený do jeho starostlivosti. Alkohol nepije, nakoľko sa ambulantne lieči. Celý rok 2012 pracoval a od 15.11.2012 sa zamestnal na Obecnom úrade v Skalitom. Maloletého J. od malička vychovával viac on, nakoľko matka sa viac venovala maloletej C.. Sám maloletý J. sa vyjadril, že chce bývať s otcom.

Účastníci sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací ( O.s.p), preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s tento rozsudok vo výroku o zverení maloletého J. do osobnej starostlivosti matky a v závislom výroku o výživnom na maloletého J. v zmysle ustanovenia ako vecne správny potvrdil. Vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zameškanom výživnom na maloletého J., a vo výroku o styku otca s maloletým J., krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil podľa a vec vrátil na ďalšie konanie. V nenapadnutých výrokoch ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a zistil, že rozhodnutie okresného súdu je v časti výrokov o zverení maloletého J. do starostlivosti matky a určení výživného, ktoré je povinný platiť otec na jeho výživu, vecne správne.

Treba zdôrazniť, že ustanovenia Zákona o rodine (§ 24, § 25, § 36 ods. 1), dávajú rodičom, ktorí spolu nežijú, možnosť dohodnúť sa o úprave ich rodičovských práv a povinností. Takáto dohoda rodičov sa potom stane súčasťou súdneho rozhodnutia. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne súd podľa uvedených ustanovení Zákona o rodine. Otázku zverenia dieťaťa, výživného a úpravy styku treba posudzovať veľmi starostlivo, pričom rozhodujúce budú tak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (napr. jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove, ekonomické pomery a pod.), ako aj pomery na strane rodičov. Pri rozhodovaní sa musia súdy riadiť vždy záujmom dieťaťa. Je potrebné, aby súd našiel vždy bezpečný podklad pre hodnotenie osobných a povahových vlastností rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Musí zistiť, aký majú rodičia vzťah k dieťaťu a ako sa o neho doteraz starali. Zistí tiež, ako rodičia žijú, aké mali a majú zamestnanie, z akého prostredia pochádzajú, aký majú pomer k práci.

Pre zdravý vývoj dieťaťa je žiaduce, aby vnímalo vo svojom živote prítomnosť oboch rodičov, hoci títo majú aktuálne problém nadviazať efektívnu komunikáciu. Matka sa o maloletého J. v súčasnosti stará, zabezpečuje všetky jeho potreby, podľa predložených dôkazov má dieťa zabezpečené harmonické prostredie pre svoj vývoj. Otec sám potvrdil, že sa lieči pre nadmerné požívanie alkoholu. Dokonca aj maloletý J. sa na pojednávaní zmienil o tom, že otec býva opitý. Za takejto situácie mal krajský súd za to, že matka zabezpečí lepšie osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré potrebuje stabilné a harmonické prostredie pre jeho ďalší rast a dospievanie. Zverenie obidvoch maloletých detí do výchovy matky vytvára zároveň predpoklad upevňovania súrodeneckých väzieb.

Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodiča voči dieťaťu. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Aktuálne otec pracuje a z tohto dôvodu je v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletého J. sumou 50,- eur mesačne, tak ako to správne ustálil prvostupňový súd.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa . Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje , dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá účastníkovi nejakú povinnosť, odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní ( ).

Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné obsahové požiadavky uvedené v ustanovení Odôvodnenie je koncipované tak, aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia

- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti a presnosti.

Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o výrok o úprave styku otca s maloletým J. a výrok o zameškanom výživnom na maloletého J., krajský súd zistil, že prvostupňový súd sa horeuvedenými zákonnými kritériami na odôvodňovanie rozhodnutí neriadil.

V prvom rade je nutné pripomenúť, že výrok rozhodnutia súdu musí byť dostatočne určitý a zrozumiteľný tak, aby bola možná realizácia jeho výkonu. V prípade rozhodnutia o styku rodiča s dieťaťom, musí by z rozhodnutia zreteľný presný čas, kedy styk začína a kedy končí, musia v ňom byť vymedzené jednotlivé obdobia, kedy prislúcha rodičovi právo stráviť čas s dieťaťom, ako aj presne určené povinnosti rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti a ktorý musí pri uskutočnení styku poskytnúť súčinnosť (v podobe prípravy dieťaťa, jeho odovzdania a prevzatia).

Takto vymedzené pravidlá však neboli v rozhodnutí súdu prvého stupňa dôsledne rešpektované, najmä pokiaľ ide o vymedzenie období styku otca s maloletým J. počas letných prázdnin. Formulácia „prvé dva týždne v mesiaci júl, prvé dva týždne v mesiaci august" totiž nedáva účastníkom konania jasnú predstavu, kedy sa má styk začať a kedy skončiť. Týždeň spravidla začína pondelkom, z rozhodnutia však nie je jasné, či začiatok stretnutí dieťaťa a otca začína týmto dňom, alebo sa má začať prvým dňom letného mesiaca a končiť uplynutím 14. dňa daného mesiaca. Uvedené nejasnosti by mohli vytvárať pri uskutočnení rozhodnutia rozdielne interpretácie a následne aj konflikty medzi rodičmi, čo nie je vzhľadom na nutnosť rešpektovania záujmov dieťaťa potrebné. Odvolací súd sa tiež nestotožnil so spôsobom vyjadrenia účasti matky na styku otca s dieťaťom, ktorý bol v rozhodnutí vyjadrený tak, že matka je povinná dieťa priviesť do bydliska otca a následne si ho aj vyzdvihnúť. Nakoľko sa v danom prípade jedná o realizáciu práva otca, ktorý týmto spôsobom sleduje aj svoj záujem, je vhodnejšie upraviť spôsob začatia a ukončenia stretnutí otca a dieťaťa tak, že otec dieťa vyzdvihne u matky a následne ho tam aj vráti.

Podľa názoru krajského súdu neboli v konaní tiež vyhodnotené všetky relevantné skutočnosti odôvodňujúce určený rozsah styku otca s dieťaťom. Zo správy z psychologického vyšetrenia otca (č. l. 47 spisu) totiž vyplýva, že u otca je prítomné agresívne správanie, nadmerná konzumácia alkoholu, depresívnosť. Podľa správy vykazuje otec symptómy poruchy osobnosti. Z tohto dôvodu dáva krajský súd okresnému súdu na zváženie prípadné ustanovenie znalca na posúdenie vhodnosti tak rozsiahleho styku, ako to bolo ustálené napadnutým rozsudkom (nocovanie u otca). Pokiaľ by v konaní vznikli dôvody pre reštriktívnu úpravu stretávania sa otca a syna, bude nutné v zmysle v nadväznosti na zvážiť zmenu rozhodnutia o styku aj vo vzťahu k maloletej C..

Pokiaľ ide o rozhodnutie o zameškanom výživnom na maloletého J., v tomto smere súd prvého stupňa rozsudok nijako neodôvodnil. Nie je zrejmé, ako súd postupoval pri výpočte nedoplatku na výživnom, či otcovi započítal nejaké platby výživného, ktorá skutočnosť úplne zmarila možnosť preskúmania napadnutého rozhodnutia v danej časti.

Na základe uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v dotknutých výrokoch a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd odstráni nedôslednosti vo výroku o úprave styku otca s maloletým J. a svoje rozhodnutie odôvodní v zmysle kritérií podľa 157 ods. 2 .

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.