Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9P-163-2012.pdf
PDF · 70.14 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/163/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. B., D.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova ul. 2, Pezinok, dieťa rodičov: matky - Z. B., D.. XX.XX.XXXX, N. S. A., Z. XX a otca - S. B., D.. XX.XX.XXXX, N. S. A., Š. XXXX/XX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú D. B., D. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 82,98 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, počnúc dňom 23.03.2012, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15 dňa v mesiaci vopred.
Otec maloletej je povinný prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou 30 eur mesačne na číslo účtu zriadeného pre tento účel, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Poprad, č.k.: XXP XXX/XXXX-XX R. W. XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným dňa 23.3.2012 domáhala zvýšenia výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Poprad, č.k.: XXP XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, a to zo sumy 82,98 eur na sumu 350 eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, na prejednanie veci nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní ustáli skutkový stav. Po vykonanom dokazovaní súd vyhlásil rozsudok, proti ktorému sa prítomní účastníci konania vzdali práva podať odvolanie.
Podľa § 157 ods. 3 OSP, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného( veta prvá ).
Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Podľa zákona o rodine sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samy schopné zarábať. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v zákone o rodine významná z hľadiska procesnoprávneho; do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez návrhu účastníka, kým po plnoletosti bude začaté len na návrh oprávneného.
Rozhodnutie súdu, ktorým bola rodičom určená výška výživného pre dieťa počas jeho maloletosti, nestráca účinnosť ani po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Nie je preto potrebné po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti ďalej trvajú vŕšení plnoletosti.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. „Schopnosti a možnosti“ rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne so zreteľom aj na zistenú mieru nezamestnanosti a pod. „Majetkové pomery“ rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, cenných papierov, úspor a pod.), ktorého prejavom môže byť napríklad aj nákladný spôsob života, ktorý môže upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy.
Náhradu trov konania si účastníci konania neuplatnili a preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 150 OSP. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je vyživovacia povinnosť medzi rodičom a dieťaťom, súd mal za spravodlivé a adekvátne, aby si každý z účastníkov znášal trovy konania sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné, nakoľko
účastníci konania sa práva podať odvolanie vzdali, čo potvrdili
svojím podpisom do zápisnice o pojednávaní.