Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-14-2013.pdf
PDF · 84.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa matky: A. J., nar. XX.X.XXXX, bytom C.. D.. W. XXXX/X, K. a otca: K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T. J. XXX, zastúpený JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou so sídlom v K., J. J. X, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 22P/38/2012-57 zo dňa 30. novembra 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom, vo výroku o zameškanom výživnom a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Ostatné výroky rozsudku okresného súdu, odvolaním nenapadnuté, zostávajú n e d o t k n u t é .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom mal. J. zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na mal. J. vo výške 100,- eur mesačne počnúc dňom 5.10.2012 s tým, že zameškané výživné za obdobie od 5.10.2012 do 30.11.2012 v celkovej výške 68,55 eur zaviazal otca splácať v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným. Napadnutým rozsudkom zároveň upravil styk otca s mal. J. tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať každý nepárny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod.. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že rodičia mal. J. nie sú manželia a spolu nežijú. Ako partneri spolu žili a zabezpečovali starostlivosť o mal. J. od 1. roku veku dieťaťa do konca septembra 2012. Matka v súčasnosti žije s mal. J. v prenajatom trojizbovom byte v K.. Podľa potvrdenia zamestnávateľa jej mesačný príjem predstavuje sumu 170,- eur, okrem toho poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur a prídavok na dieťa vo výške 22,35 eur. Matka je v súčasnosti zamestnaná na polovičný úväzok. Otec žije v jednoizbovom byte, ktorý kúpil do osobného vlastníctva. Jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu 784,43 eur. Platí výživné na dve maloleté deti vo výške 165,96 eur mesačne. Mal. J. navštevuje od septembra 2012 materskú školu. V súvislosti s tým matka platí poplatok vo výške 11,62 eur mesačne a stravné 20,- eur mesačne. V súvislosti s dochádzkou do materskej školy matka platí denne 1,- euro.
Mal. J. bola zverená do osobnej starostlivosti matky s poukazom na skutočnosť, že maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť dieťaťa. Otec so zverením mal. J. do osobnej starostlivosti matky súhlasil.
Stretávanie sa otca s mal. J. upravil okresný súd v zmysle návrhu otca prihliadajúc pritom aj na súhlasné stanovisko matky.
Pri určovaní konkrétnej výšky výživného vychádzal zo zásad uvedených v Zákone o rodine. V tomto smere zisťoval výšku odôvodnených potrieb mal. J., výšku príjmu oboch rodičov, zvážil životnú úroveň oboch rodičov, prihliadol na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a tiež na finančné možnosti otca a jeho záväzky k dvom maloletým deťom. V tomto smere v podrobnostiach uviedol, že akceptoval náklady na bývanie dieťaťa v polovici nájomného, ktoré matka platí za prenajatý byt, t.j. náklady vo výške 170,- eur mesačne. Matka vysvetlila, z akého dôvodu žije v prenajatom byte, nakoľko musela náhle opustiť domácnosť otca a svoju bytovú situáciu musela operatívne vyriešiť. Okresný súd akceptoval tiež náklady matky v súvislosti so skutočnosťou, že mal. J. navštevuje materskú školu. Na lieky mal. J. započítal 10,- eur mesačne, ktorá čiastka je však variabilná a závislá od zdravotného stavu dieťaťa. Pri nákladoch na stravu mal. J. vychádzal zo sumy 100,- eur mesačne s prihliadnutím na súčasné ceny potravín, osobitne ceny ovocia, mliečnych výrobkov, mäsových výrobkov, ktoré dieťa vzhľadom na svoj vývoj potrebuje. Pri určení nákladov na dochádzku dieťaťa do materskej školy vychádzal zo sumy 16,67 eur s prihliadnutím na skutočnosť, že návšteva materskej školy sa spravidla odohráva v 10-mesačnom časovom období, čo predstavuje ročný náklad 200,- eur a mesačný náklad 16,67 eur. Pri určení nákladov na oblečenie mal. J., drogériu, voľnočasové aktivity vychádzal zo sumy 20,- eur mesačne. Celkovo tak akceptoval oprávnené a preukázané náklady na mal. dieťa vo výške 348,20 eur mesačne. Prihliadol na skutočnosť, že na uvedenej sume sa podieľa štát prídavkami na deti vo výške 22,54 eur mesačne. Z uvedených zistení považoval okresný súd za spravodlivé, aby sa na výžive mal. J. podieľal otec sumou minimálne vo výške 100,- eur mesačne.
Vo vzťahu k rozhodnutiu o zameškanom výživnom okresný súd v odôvodnení uviedol, že otec po odchode matky s dieťaťom zo spoločnej domácnosti prispieval na výživu mal. J. vo výške 50,- eur mesačne. Okrem toho uhradil 25,- eur na ZRPŠ v materskej škole, ktorú mal. J. navštevuje. Nakoľko za 27 dní mesiaca október vzniklo otcovi zameškané výživné vo výške 43,55 eur a za mesiac november 50,- eur, po odpočítaní úhrady 25,- eur vzniklo otcovi zameškané výživné vo výške 68,55 eur. S poukazom na finančnú situáciu otca povolil mu splácať zameškané výživné v mesačných splátkach po 10,- eur.
Proti výroku rozsudku o výživnom podal odvolanie otec dieťaťa, ktorý ho navrhol zmeniť tak, aby mu bola uložená povinnosť platiť výživné na mal. J. vo výške 60,- eur mesačne alebo rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil rozsah a charakter pomerov na jeho strane, na strane matky i na strane mal. J.. Tvrdenia matky o výške jej príjmu sa nezakladajú na pravde, nakoľko len nepatrná časť príjmov sa matke vypláca oficiálne. Zvyšok, najmä prepitné od zákazníkov, matka dostáva na ruku. Jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od januára do septembra 2012 síce dosahuje sumu 784,43 eur mesačne, ale má množstvo výdavkov, ktoré je povinný uhrádzať. Vzhľadom na ďalšie dve maloleté deti má záujem rozvíjať s nimi vzťah a poskytnúť im aspoň minimálny priestor na realizáciu styku s otcom. Aj z toho dôvodu si kúpil jednoizbový byt a kúpnu cenu bude splácať prostredníctvom úveru. Nepovažoval za správne, ak okresný súd pri hodnotení výdavku matky na zabezpečenie bývania pre seba a mal. J. prostredníctvom prenájmu trojizbového bytu, tieto porovnáva a apeluje na potrebu zabezpečenia rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Je pravdou, že matka s mal. J. majú právo na dôstojné bývanie, ale štandard trojizbového bytu je neporovnateľný so štandardom jeho jednoizbového bytu. Matka mohla ušetriť minimálne 150,- eur mesačne, pokiaľ by si prenajala menší byt. Okresný súd pri stanovení výšky výživného nezobral dostatočne do úvahy skutočnosť, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Voľnočasové aktivity mal. J. matka nepreukázala, ohľadom zdravotného stavu mal. J. potvrdila matka len bežné choroby adekvátne veku dieťaťa.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otec sa so svojimi dvoma maloletými deťmi, ktoré má z prvého manželstva, nestretáva už dva roky. Nemajú k nemu absolútne žiadny vzťah. O rozvíjaní ich vzájomného vzťahu sa hovoriť nedá, pretože deti odmietajú sa s ním stretávať aj rozprávať. Na okresnom súde vysvetlila, že otázku bývania musela riešiť veľmi rýchlo. Otec ich vyhodil z bytu a dal im dva dni na odsťahovanie. Nemala čas hľadať si byt, ktorý by vyhovoval podmienkam otca. Ak by mala platiť nájomné za jednoizbový byt 250,- eur mesačne, za dvojizbový 300,- eur mesačne a za trojizbový 340,- eur mesačne, tak si vyberie ten trojizbový. Na byt, ktorý má v prenájme, jej prispieva rodina. Aj pre dieťa je najlepšie, ak má vlastnú izbu a priestor. Výdavky na mal. J. preukázala dostatočným spôsobom. Ona sama má tak isto množstvo výdavkov. Musí jesť, obliekať sa, dochádzať do práce a podobne. Nie si je vedomá žiadneho exkluzívneho života. Štyrikrát do týždňa cestuje mestskou hromadnou dopravou, má polozariadený byt, nemá auto, nechodí do podnikov a krčiem ako otec dieťaťa a nechodí ani na lyžovačky. Suma určeného výživného na mal. J. vo výške 100,- eur mesačne je pri dnešných cenách úplne zanedbateľná. Na základe týchto skutočností navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach potvrdiť.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dôkladne vyhodnotil pomery na strane rodičov i mal. J.. Navrhol rozsudok v napadnutých častiach potvrdiť.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) v napadnutom výroku o výživnom, o zameškanom výživnom i v závislom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny, z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku vo vzťahu k napadnutým výrokom o výživnom a zameškanom výživnom je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Odvolacie námietky otca nepovažuje odvolací súd za dôvodné.
Námietka, že okresný súd nesprávne vyhodnotil príjem matky, je nedôvodná. Z obsahu spisového materiálu, najmä zo správy zamestnávateľa zo dňa 9.11.2012 je zrejmé, že matka je zamestnaná ako pomocná kuchárka. Túto skutočnosť nakoniec nenamietal ani sám odvolateľ. Na základe uvedeného preto nie je dôvodné, ani logické predpokladať, že by matka mala z titulu svojej pracovnej činnosti dostávať od zákazníkov prepitné. Nedôvodná je i námietka otca, že okresný súd pri určení výživného nevzal dostatočne do úvahy skutočnosť, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 4 jednoznačne uviedol, že pri určení výšky výživného na mal. J. prihliadol nielen na finančné možnosti otca, ale i na jeho záväzky k dvom maloletým deťom. Námietka otca, že jednoizbový byt kúpil aj na rozvíjanie vzťahu s mal. deťmi pochádzajúcimi z predchádzajúceho manželstva, je vo vzťahu k napadnutému výroku o výživnom na mal. J. právne nevýznamná, nakoľko aj po zohľadnení nákladov, ktoré otec vynakladá na bývanie, je suma určeného výživného primeraná tak oprávneným potrebám mal. J., ako i schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, t.j. odvolateľa. Nakoniec neobstojí ani námietka, že matka nepreukázala voľnočasové aktivity mal. J.. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že náklady na výživu mal. dieťaťa vo veku, ktoré navštevuje materskú školu (čo je aj prípad mal. J.) predstavujú nielen pravidelné výdavky súvisiace s návštevou tohto školského zariadenia (poplatky, stravné, cestovné), ale i nepravidelné výdavky (bytové, odevné, zdravotné, kultúrne a iné), ktoré vzhľadom na ich charakter a rozmanitosť nie je možné exaktne vyčísliť. Zo skutkových okolností zistených a preukázaných v rámci prvostupňového konania možno aj podľa odvolacieho súdu uzavrieť, že okresným súdom určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám mal. J. a je primeraná jej veku.
Nakoľko okresný súd správne vypočítal i výšku zameškaného výživného a zároveň stavu veci a zákonu zodpovedá i jeho rozhodnutie o náhrade trov konania, odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom, o zameškanom výživnom a vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Ostatné výroky rozsudku okresného súdu, ktoré neboli odvolaním napadnuté, zostávajú nedotknuté.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko v prejednávanej veci išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.