Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3CoP-2-2013.pdf
PDF · 92.75 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o mal. G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pracovisko Sabinov, dieťa rodičov M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., ul. S. C. A. X/XXXX a S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, v konaní zastúpeného opatrovníčkou JUDr. W. S., vyššou súdnou úradníčkou Krajského súdu v A., o návrhu navrhovateľov O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX a V. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 24P 220/2012-55 zo dňa 07. 12. 2012 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určení výživného 60 Eur mesačne na maloletú G. zo strany matky, vo výroku o dlžnom výživnom zo strany matky a vo výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 10C 255/2006-59 zo dňa 24. 10. 2007 tak, že zveril mal. G. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, ktorí sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Navrhovatelia sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia, sú oprávnení a povinní mať dieťa pri sebe, vykonávať dohľad, sú povinní sústavne a dôsledne starať sa o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletej. Zaviazal matku prispievať na výživu mal. G. sumou 60 Eur mesačne s povinnosťou matky zasielať výživné k rukám navrhovateľov vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc 01. 08. 2012 opakovane do budúcna. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne s povinnosťou otca poukazovať výživné k rukám, navrhovateľov vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01. 08. 2012 opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 01. 08. 2012 do 30. 11. 2012 vo výške 240 Eur súd povolil matke splácať v 10-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným a vo výške 106,32 Eur súd povolil otcovi splácať v 10-eurových mesačných splátkach s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu k rukám navrhovateľov počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že mal. G. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa XX. XX. XXXX, č.k. 10C 255/2006-59. Z manželstva rodičov okrem mal. G. pochádzajú ďalšie tri dcéry: S., nar. XX. XX. XXXX, S., nar. XX. XX. XXXX a mal. Z., nar. XX. XX. XXXX. V súčasnosti plnoleté dcéry S. a S. sa zdržiavajú v domácnosti starej matky. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28. 09. 2011, č. k. 13C 109/2011-16 bola matka zaviazaná prispievať na výživu S., nar. XX. XX. XXXX výživné vo výške 70 Eur mesačne počnúc od 25. 05. 2011. Mal. G. je neterou navrhovateľov a v ich starostlivosti je od 15. 07. 2012. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že rodičia na výživu mal. G. nijakým spôsobom neprispievajú, aj keď matka má vedomosť o tom, že dieťa je v starostlivosti navrhovateľov. Matka je zamestnaná (predáva „u S.“) a poberá výživné na dieťa zo strany otca formou náhradného výživného. Navrhovatelia majú k mal. G. blízky citový vzťah a majú záujem sa o ňu postarať. Z výpovede maloletej súd zistil, že od júla 2012 je v starostlivosti navrhovateľov, k matke sa odmieta vrátiť. Maloletá odišla v máji 2012 z domácnosti matky, keď medzi matkou, maloletou a staršou sestrou S. vznikol konflikt (večer, keď prišli dcéry k matke domov, bolo zamknuté, zhasnuté a do bytu sa nevedeli dostať). Maloletá aj so sestrou začali bývať u známej, ktorá sa ich ujala a následne maloletá odišla bývať k navrhovateľom. Maloletá pred súdom potvrdila, že v čase, keď bývala u matky spolu so staršou sestrou S. a mladšou sestrou Z. matka im vyčítala, že nemá peniaze, že nemá z čoho žiť, nútila ich kradnúť alebo žobrať peniaze od cudzích ľudí, nedávala im jesť, resp. vždy dávala prednosť len druhovi. Maloletá tiež potvrdila, že matka je zamestnaná „u T.“. Navrhovateľka, ktorá je sestrou matky maloletej, je zamestnaná s príjmom 300 Eur mesačne. Navrhovateľ je zamestnaný vo firme Besna Drienica s príjmom 500 Eur mesačne. V spoločnej domácnosti s navrhovateľmi okrem maloletej žijú aj tri deti navrhovateľov. Zo správy spoločnosti RASKEN Consultings, s. r. o.. súd zistil, že matka pracovala v spoločnosti na dohodu o vykonaní práce od 02. 06. 2012, kedy odpracovala 1 deň. Jej príjem bol 18,90 Eur. Zo správy spoločnosti RAYPATH, a. s. súd zistil, že matka bola zamestnaná v uvedenej spoločnosti od 03. 07. 2012 do 24. 07. 2012 na základe pracovnej zmluvy, kde dosiahla príjem 167,36 Eur. Zo správy spoločnosti EDYMAX Holding, a. s. súd zistil, že matka bola zamestnancom uvedenej spoločnosti od 24. 08. 2011 do 22. 04. 2012 s čistým mesačným príjmom 303,28 Eur. Na takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ust. § § 45 ods. 1 - 4, § 47 ods. 1 písm. e), ods. 2, § 45 ods. 8, § 62 ods. 3 a ust. § 81 ods. 1 Zákona o rodine. Uzavrel, že výsledkami vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rodičia maloletej nezabezpečujú jej riadnu výchovu, nestarajú sa o zdravie maloletej, o jej výchovu a život. Navrhovatelia sú plne spôsobilí na zverenie maloletej do ich náhradnej osobnej starostlivosti, o maloletú sa riadne starajú, zabezpečujú jej starostlivosť od 15. 07. 2012. Keďže maloletá prejavila záujem, aby bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, súd tiež prihliadol na jej názor, aj vzhľadom na vek maloletej 17 rokov. Rodičia o maloletú neprejavujú žiaden záujem a žiadnym spôsobom jej neprispievajú na výživu. Maloletá je študentkou 2. ročníka strednej školy a navrhovatelia jej zabezpečujú stabilné bytové aj príjmové pomery a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti zaručujú, že budú náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme mal. G.. Preto súd vyhovel návrhu navrhovateľov a zveril mal. G. do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Matka voči maloletej si vyživovaciu povinnosť neplní, preto súd rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany obidvoch rodičov voči mal. G.. Na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 13C 109/2011 matke bolo určené výživné vo výške 70 Eur mesačne na plnoletú dcéru S.. Preto mal súd za to, že príjem matky je postačujúci na platenie výživného pre maloletú vo výške 60 Eur mesačne. Keďže maloletá je v starostlivosti navrhovateľov od 15. 07. 2012, pričom matka na maloletú neprispieva žiadnou sumou, súd určil matke povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa k rukám navrhovateľov sumou 60 Eur mesačne od 01. 08. 2012 v súlade s návrhom navrhovateľov Dlžné výživné od 01. 08. 2012 do 30. 11. 2012 vo výške 240 Eur (4 mesiace x 60 Eur) povolil súd splácať matke spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 10 Eur počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Zároveň súd uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej vo výške 30 % zo sumy životného minima s účinnosťou od 01. 08. 2012. Dlžné výživné za obdobie od 01. 08. 2012 do 30. 11. 2012 (4 x 26,58 Eur) vo výške 106,32 Eur, súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 10 Eur počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..
Proti tomuto rozsudku, len proti výroku, ktorým súd zaviazal matku prispievať na výživu mal. G. sumou 60 Eur mesačne podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Uviedla, že nemá finančné prostriedky na platenie výživného, je nezamestnaná, už nepracuje ani „u T.“ na dohodu, platí nájomné vo výške 420 Eur mesačne, o čom predložila kópiu nájomnej zmluvy. Poukázala, že sa stará o najmladšiu dcéru Z. a z dôvodu, že nepracuje, nemôže platiť ani na výživu staršej dcére 70 Eur mesačne, ktoré jej určil súd. Je schopná platiť len sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa ust. § 62 ods. 3 Zákonníka práce. V prípade, že sa jej finančná situácia zmení, bude na výživu maloletej prispievať väčšou sumou. Preto žiada, aby súd prihliadol na jej životnú situáciu.
Navrhovatelia k odvolaniu matky uviedli, že matka na výživu maloletej vôbec neprispieva, naopak, počas celej doby, čo je maloletá u nich poberá náhradné výživné od otca mal. detí, ktoré patrilo G.. Matka má ďalšie dve dcéry, ktoré v súčasnosti žijú u starej matky a ani tým neprispieva na výživu. Staršej dcére S. dlžní na výživnom 680 Eur, pričom S. by chcela pokračovať v štúdiu na vysokej škole, ale z finančných dôvodov to nebude možné. Stará matka sa v súčasnosti riadne stará o dve vnučky a finančne ich podporuje zo svojho dôchodku. Matka o deti nemá žiaden záujem a navrhovatelia sa ujali mal. G. po tom, čo ju matka spolu s S. vyhodila na ulicu. Mal. G. je v domácnosti navrhovateľov šťastná a spokojná. Tvrdí, že je to úplne iný život ako u matky. K matke sa v žiadnom prípade vrátiť nechce. Mal. G. pravidelne navštevuje u starej matky svoje staršie sestry S. a S., ktoré od svojej matky nikdy nedostali toľko lásky ako od navrhovateľov. Nie je pravdou, aby matka nepracovala, naopak, pri poslednom telefonáte s mal. G., potvrdila, že je zamestnaná a riadne pracuje. Navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti matky prispievať na výživu maloletej sumou 60 Eur mesačne, lebo uvedené finančné prostriedky nie sú určené pre nikoho iného, len pre „vlastnú dcéru matky“.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie matky nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku.
Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o zverení mal. G. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli v odvolacom konaní preskúmavané (§ 206 ods. 2 O. s. p.).
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým zistením súdu prvého stupňa, že maloletá je v osobnej starostlivosti navrhovateľov od 15. 07. 2012. Matka súhlasila, aby maloletá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, nesúhlasila s prispievaním na výživu 60 Eur mesačne s odôvodnením, že je nezamestnaná a nie je schopná finančne na výživu maloletej prispievať. Z obsahu matkou predloženej nájomnej zmluvy uzatvorenej podľa ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka (č. l. 61 - 63 spisu), odvolací súd zistil, že matka uhrádza mesačne nájomné za byt 420 Eur vrátane poplatkov za TV, rozhlas, spotrebu elektrickej energie, t.j. úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu. Odvolací súd preto neuveril tvrdeniam matky, že nepracuje, že nemá žiaden príjem, v opačnom prípade by matka nemohla uhrádzať nájomné v dohodnutej výške 420 Eur mesačne. Správne a zodpovedajúco ust. § 62 ods. 1, 2, 5 Zákona o rodine bola teda určená výška výživného. Pri určení dátumu, od ktorého sa určuje výživné, je potrebné vychádzať z toho, od kedy maloletá je v osobnej starostlivosti navrhovateľov a napokon treba akceptovať aj podaný návrh.
Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol, keď určil výživné pre mal. dieťa v rozsahu 60 Eur mesačne, ktoré výživné zodpovedá odôvodnením potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Výživné poskytované mal. G. ako oprávnenej osoby zo strany povinnej matky má pre dieťa predstavovať istý pravidelný mesačný príjem, ktorým si matka plní voči maloletej vyživovaciu povinnosť. Maloletá sa pripravuje na svoje budúce povolanie, a preto si nemôže prácou zabezpečiť pravidelný príjem. Napriek tomu, že matka má ďalšie tri vyživovacie povinnosti, práve s prihliadnutím k tomu, že na S., nar. XX. XX. XXXX bola súdom zaviazaná platiť výživné 70 Eur mesačne, potom rovnako obstojí pri potrebách dospievajúcej dcéry G., ktorá študuje na strednej škole, aby jej matka platila výživné vo výške 60 Eur mesačne.
Odvolací súd neuveril tvrdeniam matky, že je nezamestnaná, že nemá žiaden príjem, lebo z nájomnej zmluvy, ktorú predložila odvolaciemu súdu matka, súd zistil, že uhrádza mesačne nájomné za byt vo výške 420 Eur. Matka si musí uvedomiť, že výživné a jeho plnenie je prednostnou pohľadávkou, ktorá má prednosť pred plnením akýchkoľvek pohľadávok zo strany matky (napr. úhrada nájomného). Všetku starostlivosť o mal. G. v súčasnosti zabezpečujú navrhovatelia, pričom matka od 15. 07. 2012, od kedy je maloletá v starostlivosti navrhovateľov neprispieva na výživu maloletej žiadnou sumou. Určené výživné plne korešponduje oprávneným potrebám maloletej, pričom odvolací súd tiež zohľadnil skutočnosť, že otec podobne ako matka navrhovateľom neprispieva na výživu mal. G. žiadnymi finančnými prostriedkami. Odvolací súd preto nemal pochybnosti o vecnej správnosti napadnutého rozsudku vo výroku o určení výživného zo strany matky, a preto ho ako vecne správny potvrdil (§ 219 O. s. p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.