Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/163/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Z.. M. A., H.. XX.X.XXXX, C. A. XXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pracovisko Sabinov, proti žalovanému: Q. M., H.. X.X.XXXX, C. A. - Z.Ľ. XXX, za účasti vedľajšej účastníčky na strane maloletého navrhovateľa Z. A., H.. XX.X.XXXX, C. A. XXX, v konaní o určenie otcovstva takto

rozhodol:

u r č u j e , že žalovaný Q. M., H.. X.X.XXXX, C. A. - Z. XXX, j e otcom maloletého M. A., H.. XX.X.XXXX,

z v e r u j e maloletého M. A., H.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti vedľajšej účastníčky (matky) Z. A., H.. XX.X.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok,

žalovaný je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého M. A., H.. XX.X.XXXX od 20.7.2008 do budúcna minimálnym výživným vo výške 30% životného minima maloletého nezaopatreného dieťaťa podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, k rukám matky dieťaťa vždy do 25.dňa v mesiaci vopred,

dlžné výživné za obdobie od 20.7.2008 do 27.2.2013 vo výške 1.407,79 EUR je žalovaný p o v i n n ý splácať k rukám matky dieťaťa v splátkach po 20 EUR mesačne, splatných spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a,

žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v sume 414,80 EUR, na účet Okresného súdu Prešov, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Maloletý M. A., H.. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pracovisko Sabinov podal dňa 14.7.2011 žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že žalovaný je jeho otcom. Zároveň žiadal o určenie výživného vo výške 25,38 EUR mesačne. V rámci odôvodnenia žaloby poukázal na tvrdenia matky, že v dobe kritickej pre jeho splodenie sa táto intímne stýkala iba so žalovaným, konkrétne to bolo dňa 3.11.2007.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom vedľajšej účastníčky, žalovaného, svedka, znaleckým dokazovaním, oboznámením žaloby, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.

Matka maloletého žalobcu Z. A., H.. XX.X.XXXX vstúpila do konania ako vedľajšia účastníka na strane mal. žalobcu, ktorého v súlade s návrhom žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť primerané výživné. V rámci výsluchu pred súdom uviedla, že čo sa týka otcovstva k maloletému, tak táto skutočnosť je jednoznačná, pretože otcom nemôže byť nikto iný ako žalovaný, pretože v uvedenom období mala pohlavný styk iba s ním a s nikým iným. Zároveň uviedla, že pohlavný styk mala so žalovaným presne dňa 3.11.2007. Taktiež uviedla, že nikdy nebola vydatá, avšak v minulosti, už asi pred 12 rokmi žila s S. E., s ktorým má dcéry Z. B. E.. S týmto partnerom sa však pohádala a už asi 12 rokov s ním nežije. Po tomto období nežila s nikým, avšak s Q. M. Z. K. Q. M., ktorý sa narodil 4.6.2002, pričom s ním nejaký čas aj žila, ale potom sa rozišli, následne nežila s nikým, až 3.11.2007 mala pohlavný styk, z ktorého sa narodil syn M..

Žalovaný Q. M., H.. X.X.XXXX v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že s Z. A. spolu žili iba asi jeden mesiac a v poslednom období sa s ňou intímne stretol iba raz, avšak nevedel uviesť presne kedy, ale pravdepodobne to bolo v letných mesiacoch, keď s ňou mal v aute intímny styk. Zároveň sa vyjadril, že podľa jeho názoru nie je otcom maloletého, pretože má informácie o tom, že Z. A. žila aj s niekým iným a nepredpokladá, že keď mali raz pohlavný styk, maloletý je jeho synom. V tomto ohľade vyjadril ochotu podrobiť sa znaleckému dokazovaniu.

Vedľajšia účastníčka k výpovedi žalovaného uviedla, že dlhú dobu sa s nikým intímne nestýkala, iba dňa 3.11.2007 mala pohlavný styk so žalovaným, pričom nie je pravdou, že to bolo niekedy v letných mesiacoch a tiež nie je pravdou, aby žila s niekým iným, pretože žije sama.

Svedok B. R. vypovedal, že vie o tom, že Z. A. bola spolu s kamarátkou v Čechách, kde spolu pracovali a keď sa vrátila na Slovensko, niekedy v jesenných mesiacoch, tak ho žalovaný požiadal, aby mu dohodol stretnutie s Z., pretože s ňou chcel mať pohlavný styk. Vzhľadom na túto skutočnosť predpokladá, že otcom maloletého môže byť žalovaný, avšak s istotou sa vyjadriť nemôže a ani nevie, či mali spolu pohlavný styk.

Znaleckým posudkom z odboru genetiky, odvetvie: analýzy DNA, genetika človeka, ktorý vypracoval S.. Q.. P. C., M.. bola vykonaná DNA analýza u všetkých účastníkov a na základe zisteného nálezu bola ustálená pravdepodobnosť otcovstva žalovaného, vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v našej populácii na číselnú hodnotu W=99,9999%, pričom kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 13 643 934,02. Otcovstvo žalovaného k maloletému možno preto pokladať za prakticky dokázané. Zo zdôvodnenia záveru znaleckého posudku vyplýva, že pri porovnaní genetických znakov dieťaťa M. A., matky Z. A. a pravdepodobného otca Q. M. bola zistená zhoda vo všetkých 15-tich genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k mal. M. A. potvrdené.

Žalovaný sa po oboznámení so závermi znaleckého posudku vyjadril, že on mal pochybnosti o svojom otcovstve, preto sa aj vyjadril, že žiada aby bola vykonaná analýza DNA a pokiaľ zo znaleckého dokazovania vyplýva záver, že je otcom, tak to berie na vedomie a je si vedomý aj svojich zákonných povinností voči maloletému.

Podľa zákona o rodine ( v platnom znení), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

V prejednávanej veci bolo dobou kritickou pre splodenie žalobcu obdobie od 23.9.2007 do 22.1.2008. V tejto dobe nepochybne došlo k súloži medzi žalovaným a matkou žalobcu a keďže neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce otcovstvo žalovaného, naopak znaleckým dokazovaním - analýzou DNA bolo prakticky preukázané otcovstvo žalovaného, súd považoval za jednoznačne dôvodné žalobe o určenie otcovstva vyhovieť.

Podľa , s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 75 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj na vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Keďže žalovaný je nezamestnaný a spolu s manželkou, s ktorou pracuje v rámci aktivačných prác, sa ešte starajú o dve maloleté deti, pričom celkový príjem jeho rodiny je 340 EUR, súd určil výživné len v minimálnej výške s poukazom na § 62 ods. 3 zákona o rodine, ktoré ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 26,65 EUR.

Výška minimálneho výživného predstavovala od 1.7.2008 sumu 738,-Sk mesačne, od 1.7.2009 sumu 25 EUR mesačne, od 1.7.2010 sumu 25,38 EUR, od 1.7.2011 sumu 26 EUR mesačne a od 1.7.2012 26,65 EUR mesačne. Súd stanovil dlžné výživné od narodenia dieťaťa ku dňu rozhodnutia vo veci, pričom za obdobie od 20.7.2008 do 30.6.2009 dlžné výživné predstavuje sumu 278,98 EUR, od 1.7.2009 do 30.6.2010 sumu 300 EUR, od 1.7.2010 do 30.6.2011 sumu 304,56 EUR, od 1.7.2011 do 30.6.2012 sumu 312 EUR a od 1.7.2012 do 27.2.2013 sumu 212,25 EUR. Celkovo teda dlžné výživné za obdobie od 20.7.2008 do 27.2.2013 predstavuje sumu 1.407,79 EUR, ktorú súd žalovanému vzhľadom na jeho sociálnu situáciu umožnil splácať v splátkach po 20 EUR mesačne spolu s dlžným výživným.

Výrok o náhrade trov konania vyplýva z ustanovenia , pričom úspešní žalobca a vedľajšia účastníčka si trovy konania neuplatnili, keďže im ani žiadne nevznikli.

Podľa , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť, aby nahradili štátu trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich zavinili.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní neúspešný, pričom sám navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania analýzou DNA, súd mu uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 414,80 EUR, ktoré boli preddavkovane vyplatené znalcovi zo štátnych prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.