Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-344-2012.pdf
PDF · 77.22 KB
Case nature
Subarea
25Co/344/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, proti odporkyni: H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 05. 11. 2012 č. k. 4C/393/2012-7, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa zo dňa 10. 10. 2012. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 43 ods. 2 OSP po zistení, že navrhovateľ i napriek výzve súdu neodstránil vady podania, z ktorého dôvodu súd nemôže ďalej vo veci konať. Dôvodil, že návrh navrhovateľa i napriek jeho doplneniu podaním zo dňa 29. 10. 2012 nespĺňa náležitosti návrhu, keď navrhovateľ presne nešpecifikoval predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď len uviedol, že vlastní rodinný dom so záhradou, polovicu pozemku, osobné auto a hnuteľné veci, avšak všetky doklady má k dispozícii odporkyňa. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vytkol prvostupňovému súdu, že i napriek tomu, že vo svojom podaní uviedol, že všetky doklady o nehnuteľnom i hnuteľnom majetku odporkyňa odcudzila, z ktorého dôvodu ich nemohol dokladovať, nepožiadal odporkyňu o predloženie týchto dokladov na zistenie skutkového stavu veci.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Keďže súd okrem prípadov uvedených v zákone (§ 81 ods. 1 OSP) nezačína konanie z vlastnej iniciatívy, ale na podnet účastníka, je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby návrh prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej. V zmysle § 79 ods. 1 OSP totiž návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 OSP) obsahovať meno, priezvisko, príp. aj dátum narodenia, telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, príp. ich zástupcov, údaje o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.
Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je žalobný petit. V ňom navrhovateľ uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudku. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 OSP), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najväčších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou vo výroku svojho rozhodnutia, než zodpovedá odlišnému zneniu navrhovaného petitu, dopúšťal procesnej vady. Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit návrhu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia.
Podľa § 43 ods. 1 veta prvá, druhá OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.
Ak účastník v lehote podľa ods. 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa ods. 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (§ 43 ods. 2 OSP).
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na záver súdu o odmietnutí podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, v zmysle § 43 ods. 2 OSP musia byť splnené súčasne viaceré podmienky. Medzi tieto podmienky patrí: výzva súdu prostredníctvom uznesenia, náležité poučenie, uplynutie stanovenej lehoty na opravu alebo doplnenie podania, pasivita alebo chybný postup účastníka pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledkom je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. Náležitosti, ktoré návrh musí obsahovať, sú presne špecifikované v ust. § 79 ods. 1 OSP a v prípade, že ich návrh neobsahuje, súd sa musí postarať o odstránenie týchto nedostatkov postupom podľa § 43 ods. 1 OSP. Pokiaľ i v súdom určenej lehote účastník bol pasívny, resp. neodstránil vady návrhu, k odmietnutiu jeho podania v intenciách § 43 ods. 2 OSP bude možné pristúpiť len za situácie, že existencia nedostatkov je takého charakteru, ktoré bránia súdu pokračovať v ďalšom konaní.
V súdenej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ svojím podaním, došlým súdu prvého stupňa dňa 10. 10. 2011, sa domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nadobudnutého za trvania jeho manželstva. Uznesením zo dňa 18. 10. 2012 súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na doplnenie jeho podania v 10-dňovej lehote, súčasne s poučením o odmietnutí podania v prípade, že podanie v stanovenej lehote neopraví alebo nedoplní v uvedenom rozsahu. Doplnenie požadoval označením odporkyne jej menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, presnou špecifikáciou žalobného petitu tak, aby bol tento určitý a vykonateľný, (t.j. uvedením, čoho sa svojim podaním domáha, čo žiada, ktorej veci sa týka a čo sleduje), taktiež špecifikáciou nehnuteľností, hnuteľných vecí, pasív (úvery, pôžičky, sporenia spolu s uvedením peňažného ústavu), úspor na vkladných knižkách, resp. účtov v bankách, ktoré nadobudli za trvania manželstva, ako aj doložením listov vlastníctva, nadobúdacích dokladov (ak ich má k dispozícii) a uvedením nadobúdacej hodnoty a roku nadobudnutia vecí. Na výzvu súdu reagoval navrhovateľ podaním zo dňa 29. 10. 2012, v ktorom odporkyňu označil ako H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX. Za žalobný petit označil spravodlivé rozdelenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, ktorý tvorí rodinný dom so záhradou, osobné auto a polovica pozemku po rodičoch navrhovateľa. Ďalej uviedol, že úvery a pôžičky s odporkyňou nikdy nemali, úspory na vkladnej knižke nemá, či tieto má odporkyňa, uviesť nevie, účet má založený v poštovej banke, na ktorom nemá úspory a hnuteľné veci by mala vydokladovať odporkyňa, ktorá má od nich doklady. Taktiež uviedol, že nemá prístup k žiadnym dokladom o majetku, lebo tieto má odporkyňa, preto nemôže predložiť list vlastníctva.
Pokiaľ súd prvého stupňa za danej vyššie popísanej procesnej situácie postupoval podľa § 43 ods. 2 OSP a podanie navrhovateľa odmietol, jeho rozhodnutie je vecne správne, keď pre takýto postup súdu boli splnené zákonom požadované predpoklady. Posudzujúc podanie navrhovateľa v znení jeho doplnku vo svetle zhora popísaných záverov, niet totiž sporu o tom, že v ňom absentuje žalobný petit, t.j. predstava navrhovateľa, ako má súd vyporiadať veci, ktoré s odporkyňou za trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva. Za žalobný petit totiž nemožno považovať všeobecnú konštatáciu navrhovateľa, že sa ním domáha spravodlivého rozdelenia majetku po rozvode a to ani v prípade, že ide o konanie, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Predmetom vyporiadania je totiž všetko, čo do bezpodielového spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku a ním sa určuje, ktoré nehnuteľné a hnuteľné veci zostanú vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve každého z manželov, prípadne v ich spoluvlastníctve podielovom a vykoná sa i vyporiadanie všetkých aktív i pasív (úspory, vklady, pohľadávky, dlhy a pod.). Preto aj neodstránenie nedostatku v podaní navrhovateľa, spočívajúceho v neoznačení predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je zásadnou prekážkou brániacou pokračovaniu v konaní. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria nehnuteľnosti (rodinný dom, záhrada, pozemok), bolo nevyhnutné tieto v návrhu identifikovať (označením katastrálneho územia, parcelného čísla, listu vlastníctva). Za nenáležitú v tomto smere je potrebné považovať argumentáciu navrhovateľa, že tak nemohol učiniť pre nedostupnosť dokladov, keď potrebné údaje si mohol bez prekážok zabezpečiť prostredníctvom príslušnej správy katastra nehnuteľností. I v prípade motorového vozidla, hnuteľných vecí, ako i účtu navrhovateľa v D., bolo povinnosťou navrhovateľa v návrhu tieto špecifikovať a označiť aspoň základnými údajmi, poskytujúcimi ich individualizáciu, ktoré navrhovateľovi musia byť známe i bez dispozície s dokladmi od nich (napr. značka osobného motorového vozidla, jeho ŠPZ, rok nadobudnutia, televízor značka..., sedacia súprava zelenej farby, obraz s motívom... a pod.). Na strane navrhovateľa takto odvolací súd nevzhliadol existenciu objektívnych prekážok brániacich mu v doplnení jeho podania v rozsahu majúcom aspoň zásadný význam pre ďalšie pokračovanie v konaní. Podanie navrhovateľa tak neobsahuje zákonom určené náležitosti, čo odôvodňuje záver o nemožnosti súdu efektívne konať a rozhodovať vo veci samej. Keďže navrhovateľ i napriek poučeniu súdu o následkoch neodstránenia vád podania svoj návrh nedoplnil v požadovanom smere, bol daný dôvod pre odmietnutie jeho podania v súlade s ust. § 43 ods. 2 OSP tak, ako to správne učinil súd prvého stupňa.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd len dáva do pozornosti navrhovateľa, že zákonná lehota na podanie návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade, že k tomuto vyporiadaniu nedošlo dohodou, je 3 roky od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré medziiným zaniká i zánikom manželstva na základe právoplatného rozhodnutia súdu o jeho rozvode.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.