Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/329/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu F. Š., bytom W. J. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Henrietou Hirjakovou, advokátkou so sídlom v Sobranciach, Štefániková č. 35, proti žalovanému TESCO STORES SR a.s., so sídlom v Bratislave, Kamenné nám. č. 1/A, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 1.6.20011, č.k. -255 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané žalobcovi zo strany žalovaného listom zo dňa 2.12.2008 je neplatné s tým, že nároky žalobcu na náhradu mzdy a na vernostnú odmenu s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o náhrade trov konania.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o návrhu žalobcu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca bol zamestnancom žalovaného a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 12.9.2003, ktorá bola zmenená dohodou zo dňa 31.3.2008, na základe ktorej žalobca od 1. 4. 2008 pracoval pre žalovaného ako zamestnanec kontroly pohybu hodnôt v súlade s popisom práce zo dňa 30.3.2008. Žalobca listom zo dňa 8.10.2008 požiadal žalovaného, aby mu prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy a následne opätovne listom zo dňa 29.10.2008 žiadal o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobca nenastúpil do práce v dňoch od 14.11.2008 a potom od 18. do 22.11.2008, čo je 5 pracovných dní a od 24.11.2008 do 3.12.2008, bol práceneschopný. Zo strany žalovaného bola žalobcovi dňa 2.12.2008 doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorom ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo porušenie pracovnej disciplíny žalobcom z dôvodu jeho neúčasti na pracovisku v dňoch 14.11., 18.11. až 21.11.2008 a 24.11. až 28.11.2008.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný nakoľko zo strany žalovaného došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru jeho okamžitým zrušením. Súd mal za preukázané, že žalobca nemal prideľovanú prácu podľa pracovnej zmluvy, teda kontrolu tovaru pri príjme, výdaji, skladovaní, vystavovaní, oceňovaní, kódovanie tovaru, zapisovanie do príslušnej evidencii, a to buď vôbec, alebo ju robil v zníženej miere. Obranu žalovaného,

že po strate jeho licencie na vlastnú ochranu a následných zmenách v jeho organizačnej štruktúre, prešli viaceré kompetencie z oddelenia kontroly pohybu hodnôt, na ktorom bol žalobca zaradený, na úsek LPS a na externú SBS, preto že už žalobca nemohol vykonávať niektoré činnosti súvisiace s ochranou a kontrolou tovaru a so zapisovaním do príslušných evidencií, nepovažoval za právne významnú, keďže bolo preukázané ( a potvrdil to aj žalovaný), že v súvislosti s týmito zmenami nebola so žalobcom uzavretá žiadna dohoda o zmene pracovnej zmluvy a nedošlo ani k zmene popisu práce žalobcu, teda naďalej platila pracovná zmluva žalobcu po poslednej zmene zo dňa 28.5.2008, podľa ktorej žalobca mal stále v právomoci vykonávať všetky činnosti pracovníka KPH a nie iné práce. Súd prvého stupňa teda dospel k záveru, že pokiaľ žalobca v dňoch 14.11., 18.11.,19.11. a 20.11. 2008, nenastúpil do práce, túto jeho neprítomnosť v práci treba hodnotiť ako ospravedlnenú, pretože žalovaný mu v období od 1.10.2008 do 13.11.2008 neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, preto išlo o prekážku v práci na strane žalovaného ako zamestnávateľa. Taktiež neprítomnosť žalobcu na pracovisku v dňoch 25. 11., 26.11, 27.11. a 28.11. 2008, súd hodnotil ako ospravedlnenú, keďže počas uvedenej doby bol žalobca preukázateľne práceneschopný (až do 3.12.). Ohľadom nenastúpenia žalobcu do práce v dňoch 21.11. a 24.11. 2008, súd zobral na zreteľ, že žalobca vykonával riadne pridelené úlohy aj po tom, čo mu od 1. 10. 2008 do 13. 11. 2008 žalovaný prideľoval práce v rozpore s pracovnou zmluvou, teda nie práce zodpovedajúce funkcii žalobcu ako vedúceho zmeny kontroly pohybu hodnôt, ale rôzne pomocné práce, ktoré robili napr. predavači, skladníci, údržbár a pod. Súd ďalej uviedol, že žalobca v období októbra a novembra 2008 žalovaného niekoľkokrát písomne aj ústne upozorňoval, že mu nie sú prideľované práce podľa pracovnej zmluvy a vyzýval ho k náprave, k čomu žalovaný ani do 13. 11. 2008 nepristúpil a až následne žalobca od 14.11. nenastúpil do práce kvôli uvedenej prekážke v práci na strane žalovaného. Vzhľadom na uvedenú situáciu, za ktorej žalobca v dňoch 21.11.2008 a 24.11.2008, nenastúpil do práce u žalovaného bez ospravedlnenia a porušil tak pracovnú disciplínu, súd dospel k záveru, že v tomto prípade nebola zo strany žalobcu pracovná disciplína porušená v takej intenzite, že by ju bolo potrebné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré je možné so zamestnancom skončiť pracovný pomer okamžite. Z uvedeného dôvodu preto súd návrhu žalobcu vyhovel.

Súd nároky žalobcu o zaplatenie náhrady mzdy, vernostnej odmeny s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd má pri hodnotení toho, či ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny posudzovať všetky okolností daného prípadu, pričom súd pri hodnotení musí brať do úvahy nielen povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancovi, ale aj povinnosti zamestnanca voči zamestnávateľovi. Podľa jeho názoru súd v tomto prípade tak nepostupoval, hoci z dokazovania vyplynulo, že žalobca nenastúpil v uvedených dňoch do zamestnania. Podľa jeho názoru žalobca absenciu v dňoch 14.,18., 19.,20., 21. a 24.11.2008 doposiaľ nijako nezdokladoval. Pracovnú neschopnosť, ktorá trvala čase 25.11.2008 do 3.12.2008 následne žalobca preukázal až 5.12.2008. V odvolaní ďalej cituje ust. a poukazuje na to, že nedefinuje slovné spojenie „bez zbytočného odkladu“. Domnieva sa, že súd by mal posudzovať a viazať inštitút „okamžite“, „bez zbytočného odkladu“ k objektívnemu stavu, t.j. vtedy, keď sa zamestnanec dostane k prostriedku, ktorým by to mohol oznámiť. Má za to, že v prejednávanej veci z dokazovania nijak nevyplynulo, že žalobcovi bránilo, aby ho informoval sms správou, príp. telefonátom, emailom a podobne a následne písomne odôvodnil svoju absenciu. Žalobcu nikto nezbavil povinnosti informovať ho o prekážke v práci v súlade s , t.j. bez zbytočného odkladu. Súd sa preto mal zaoberať otázkou primeranosti lehoty, v ktorej žalobca ho informoval. Súd mal takisto zobrať do úvahy konanie žalobcu a totiž, že žalobca bol práceneschopný až po tom, čo mu bola doručená výzva na nástup do práce. Má za to, že závery súdu z vyššie uvedených dôvodov sú predčasné. V tejto súvislosti poukazuje na ust. upravujúce odôvodnenie rozhodnutí. Podľa jeho názoru súd sa nedostatočne vysporiadal s vykonanými dôkazmi, keď pri dokazovaní a pri svojej úvahe sa výlučne sústredil na zákonné povinnosti zamestnávateľa a nezobral do úvahy povinnosti žalobcu ako zamestnanca. Tým pri svojej právnej úvahe neprihliadol ku všetkým okolnostiam významným pre určenie hypotézy právnej normy. Domnieva sa, že bude potrebné, aby súd doplnil dokazovanie a súčasne sa vysporiadal s rozporom vo výpovediach svedkov žalobcu aj žalovaného.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Má za to, že súd dostatočne zhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, uviedol úvahy, ktorými sa spravoval a opieral sa o podstatne vyčerpávajúcu judikatúru z predmetnej oblasti.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že žalobca neporušil závažne pracovnú disciplínu svojou neúčasťou na pracovisku, vzhľadom na to, že mu žalovaný neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy ako vedúcemu zmeny kontroly pohybu hodnôt, ktorý následne aj správne právne posúdil ak vyhovel návrhu žalobcu a určil, že žalovaný s nim neplatne ukončil pracovný pomer okamžitým skončením. Ani v rámci odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového, ale ani právneho stavu, preto na zistenia uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré použil odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje ( ).

K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné vzhľadom na to, že nemá náležitosti určené v ust. .

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Citovené ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Súd preto nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v súlade s citovaným ust. § 157 ods. 2 sú zrejmé dôvody, prečo súd hodnotil neprítomnosť žalobcu na pracovisku v dňoch 14.11., 18.11., 19.11. a 20.11.2008 ako ospravedlnenú neprítomnosť ( žalovaný mu neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy) a rovnako z odôvodnenia je zrejmé, prečo za ospravedlnenú považoval neprítomnosť žalobcu na pracovisku v dňoch 25.11., 26.11., 27.11. a 28.11.2008 (z dôvodu práce neschopnosti žalobcu). Taktiež súd sa zrozumiteľným spôsobom vyporiadal aj s tým, prečo neprítomnosť žalovaného na pracovisku v dňoch 21.11. a 24.11.2008 nepovažoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Možno preto konštatovať, že súd prvého stupňa pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia postupoval v súlade s citovaným ust. § 157 ods. 2, lebo z jeho odôvodnenia možno zistiť, ktoré skutočnosti v prejednávanje veci mal za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie, a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.

Vzhľadom na uvedené možno preto konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.