Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-37-2013.pdf
PDF · 76.07 KB
Case nature
Subarea
25Co/37/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému: X. D., bytom Ľ. C. XXX/XX, Q., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zast. HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie sumy 438,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 09. 10. 2012 č.k. 9C/121/2012-79, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol iba o trovách konania tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho zastúpenia v sume 45,40 eura a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s odkazom na ust. § 146 ods. 2 OSP a konštatoval, že po vydaní platobného rozkazu vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, v dôsledku ktorej žalobca zobral žalobu späť a konanie žiadal zastaviť. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 9C/121/2012-66 z 31. 07. 2012 konanie zastavil, pričom o náhrade trov konania nerozhodol s tým, že o nej rozhodne v samostatnom uznesení. Keďže konanie bolo zastavené z dôvodu zavinenia žalobcu, zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v sume 45,40 eura, za jeden úkon právnej pomoci vedľajšieho účastníka, podanie odporu. Súd prvého stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi úkon za prevzatie a prípravu a prvú poradu s klientom s odôvodnením, že mu odmena nepatrí, nakoľko je zrejmé, že sa so žalovaným neradil a do konania vstúpil z vlastného podnetu. Priznaná náhrada trov konania pozostáva z odmeny 30,21 eura, 7,63 eura režijného paušálu a 20 % DPH.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného.
Žalobca navrhol rozhodnutie zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania s poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP nepriznať s odôvodnením, že úkony, ktoré v konaní vynaložil, neboli účelné.
Vedľajší účastník v odvolaní navrhol priznať mu náhradu trov konania v sume 141,79 eura podľa vyúčtovania, vrátane úkonu prevzatie veci a porada s klientom.
Podľa § 201 prvej vety OSP účastník môže rozhodnutie súdu prvého stupňa napadnúť odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 204 ods. 1 prvej vety OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V tejto veci z podkladov o doručení založených v spise vyplýva, že napadnuté uznesenie bolo vedľajšiemu účastníkovi doručené 06. 08. 2012. Lehota na podanie odvolania v rozsahu 15 dní, počítaná od nasledujúceho dňa od doručenia, začala plynúť dňa 07. 08. 2012 a uplynula dňom 22. 08. 2012 (streda). Vedľajší účastník podal odvolanie dňa 29. 10. 2012 elektronickými prostriedkami so zaručeným elektrickým podpisom, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP ako oneskorene podané odmietol.
Predmetom posúdenia odvolacím súdom zostalo odvolanie žalobcu, ktorý žiadal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.
Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena na zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 91 ods. 1, 2 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Vychádzajúc z dikcie zákona ( § 142 OSP ) je zrejmé, že občianskoprávne ( sporové ) konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak zásadne žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( § 146 ods. 1 písm. c) OSP ). Výnimku z tejto všeobecnej zásady predstavuje ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhej tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie na zastavení konania, ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska.
Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Z princípu rovnosti účastníkov, t.j. rovnosti procesných strán vyplýva, že každý účastník konania má mať rovnakú možnosť voľby v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností.
Vedľajší účastník vstúpil do konania na základe zákonnej možnosti vstupu podľa § 93 ods. 2 OSP ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Ním je aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vstup združenia na ochranu spotrebiteľov do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení (napr. spotrebitelia). Žiadny právny predpis nezakazuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť advokátom na základe plnej moci. Odvolací súd zastáva názor, že aj vedľajší účastník sa môže dať zastupovať advokátom a v prípade vzniku práva na náhradu trov konania mu v zásade treba priznať právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s bránením práva hlavného účastníka - odporcu, na strane ktorého vystupuje. Bol naplnený zákonný predpoklad podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi od navrhovateľa.
Zo spisu je zrejmé, že k späťvzatiu žalobného návrhu došlo po vstupe vedľajšieho účastníka do konania a ním vznesenej námietky premlčania, preto je dôvodný záver, že úkon, ktorým vzniesol námietku premlčania, bol účelný a v záujme účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval. Z tohto pohľadu preto súd prvého stupňa správne uzavrel, keď vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z tarifnej hodnoty, ktorou bola výška žalovanej istiny 438,14 eura. Z nej potom hodnota úkonu predstavuje sumu 30,21 eura a celková výška trov právneho zastúpenia spolu s režijným paušálom a DPH je 45,40 eura. Súd prvého stupňa už vo svojom rozhodnutí krátil trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, keď mu nepriznal úkon prevzatie a prvá porada s klientom s odôvodnením, že neboli vykonané a teda neboli účelne vynaložené v záujme žalovaného. Z uvedeného dôvodu nepriznanie žiadnej odmeny tak, ako požadoval žalobca v odvolaní, by s ohľadom na skutočnosť, že bolo zastavené konanie v dôsledku späťvzatia žaloby po vstupe vedľajšieho účastníka do konania, nebolo v súlade so zásadou spravodlivého súdneho konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP výrokom, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže žalobca odvolaním nebol úspešný a odvolanie vedľajšieho účastníka bolo odmietnuté, a účastníci boli v odvolacom konaní rovnako úspešní.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.