Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-49-2009.pdf
PDF · 140.84 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/49/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v právnej veci žalobcu: a t p BRATISLAVA, spol. s r.o., Strakova 1 Bratislava, IČO: 35 735 503, zastúpeného advokátom Mgr. Jozefom Dohňanským proti žalovanému: PROFINAL, a.s., Ivánska cesta 4 Bratislava, IČO: 35 789 352, zastúpenému advokátom JUDr. Richardom Lukačkom o zaplatenie istiny 7.329,75 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 1.974,60 eura titulom náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu v sume 439,75 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 1.534,85 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na súd dňa 26.5.2008 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 220.816,- Sk (7.329,75 eura) s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania v sadzbe 8,5% ročne od 21.3.2008 do zaplatenia z titulu zmluvy o dielo. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom v odpore proti platobnému rozkazu namietal opodstatnenosť uplatňovaného nároku.
Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím štatutárnych zástupcov účastníkov konania a ich právnych zástupcov, svedkov A.. E.H. Ž., P.. S. E. a Z. O., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.
Medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 9.10.2006 uzavretá v písomnej forme zmluva o dielo č. 002/2006, ktorej predmetom bola príprava zákazky, architektonický návrh stavby, dokumentácia k územnému konaniu a technická a konzultačná pomoc - zámer EIA.
Podľa článku 3, ods. 3.1.1. predmetnej zmluvy o dielo obsahom prípravy zákazky bolo vstupné rokovanie s klientom o type a rozsahu objednávaných služieb, obhliadka parcely, zhodnotenie vstupných podkladov a vypracovanie investičného zámeru.
Podľa článku 3, ods. 3.1.2. predmetnej zmluvy o dielo obsahom návrhu stavby bolo vypracovanie konceptu, zapojenie profesií, konzultácie s verejnoprávnymi orgánmi, dopracovanie konečného návrhu a predbežné náklady.
Podľa článku 3, ods. 3.1.3. predmetnej zmluvy o dielo obsahom vypracovania dokumentácie k územnému konaniu bolo vypracovanie dokumentácie prikladanej k návrhu na územné konanie v zmysle § 7 vyhl. č. 378/1992 Zb. (k § 35, 37, 39 stavebného zákona), obstaranie dokladov k územnému konaniu, vypracovanie návrhu na začatie územného konania a obstaranie územného rozhodnutia.
Podľa článku 4, ods. 4.1. predmetnej zmluvy o dielo pri vypracovaní projektu stavby a prípojok inžinierskych sietí bude architekt dodržiavať všetky platné normy a zvyklosti pre projektovanie. Návrh stavby, projekt stavby a realizačná dokumentácia budú vypracované podľa návrhu dispozície, ktorá bude konzultovaná s klientom. Všetky zmeny budú odsúhlasované klientom.
Podľa článku 4, ods. 4.2. predmetnej zmluvy o dielo klient poskytne architektovi všetky potrebné údaje týkajúce sa požiadaviek projektu, predovšetkým sledovaného zámeru, účelu a programu, jeho požiadaviek tvarových a prevádzkových, upozorní architekta na požiadavky vyplývajúce z miestnych pomerov, prípadne akými obmedzeniami je architekt viazaný.
Podľa článku 4, ods. 4.3. predmetnej zmluvy o dielo klient poskytne architektovi svoju predstavu o rozpočte diela.
Podľa článku 4, ods. 4.4. predmetnej zmluvy o dielo klient poskytne architektovi podľa potreby nasledujúce údaje: výpis z katastra nehnuteľností, snímku z pozemkovej mapy, list vlastníctva, geodetické zameranie objektov a inžinierskych sietí, geologický prieskum, územno-plánovaciu informáciu a stavebný program.
Žalobca ako architekt sa predmetnou zmluvou v článku 5 zaviazal dohodnuté výkony previesť v termínoch: príprava zákazky - 10.2006, architektonický návrh stavby - 10.2006, dokumentácia k územnému konaniu - 11.2006, obstaranie územného rozhodnutia - 03.2007 a technická a konzultačná pomoc - zámer EIA - 11.2006.
Článok 6 predmetnej zmluvy o dielo obsahoval dohodu zmluvných strán o cene plnenia a o platobných podmienkach, pričom cena plnenia bola dohodnutá pevnou sumou vo výške 654.500,- Sk s DPH, t.j. 550.000,- Sk bez DPH, pričom príprave zákazky zodpovedala suma 17.200,- Sk, architektonickému návrhu stavby zodpovedala suma 224.200,- Sk, dokumentácii k územnému konaniu zodpovedala suma 206.900,- Sk, obstaraniu územného rozhodnutia zodpovedala suma 51.700,- Sk a technickej a konzultačnej pomoci - zámer EIA zodpovedala suma 50.000,- Sk. Z dohody o platobných podmienkach obsiahnutej v predmetnej zmluve o dielo vyplýva, že žalobca mal podpísaním zmluvy fakturovať 25% z celkovej ceny, t.j. 137.500,- Sk + DPH, po dokončení všetkej dokumentácie k územnému konaniu mal žalobca fakturovať 40% z celkovej ceny, t.j. 220.000,- Sk + DPH, po vydaní územného rozhodnutia mal žalobca fakturovať 25% z celkovej ceny, t.j. 137.500,- Sk + DPH a po právoplatnosti územného rozhodnutia mal žalobca fakturovať 10% z celkovej ceny, t.j. 55.000,- Sk + DPH.
Zo znenia článku 7, ods. 7.1. predmetnej zmluvy o dielo vyplýva, že architekt zodpovedá za to, že predmet zmluvy je spracovaný kvalitne a zodpovedne, podľa STN a v súlade so stavebným zákonom.
Článok 8, ods. 8.1. predmetnej zmluvy o dielo obsahoval dohodu zmluvných strán o tom, že zmluvu je možné meniť iba písomnými dodatkami s podpisom obidvoch zmluvných strán.
Podľa článku 8, ods. 8.2. predmetnej zmluvy o dielo v prípade odstúpenia od zmluvy klientom sa tento zaväzuje vyplatiť architektovi 75% z dohodnutej sumy danej etapy, nezávisle v akom štádiu rozpracovania sa projektová dokumentácia a obstarávanie nachádza. Tento bod stráca účinnosť v prípade omeškania sa dodávateľa voči časovému plánu.
Podľa článku 8, ods. 8.4. predmetnej zmluvy o dielo klient si bude plniť svoje povinnosti riadne a načas, aby sa nenarušovala plynulosť architektovej práce.
Podľa článku 8, ods. 8.5. predmetnej zmluvy o dielo táto zmluva môže byť vypovedaná oboma stranami v prípade, ak si jedna strana neplní svoje povinnosti. Vypovedať zmluvu však nemôže strana neplniaca si povinnosti. Zmluva bude ukončená do siedmich dní od doručenia výpovede zmluvy.
Podľa 8, ods. 8.5. predmetnej zmluvy o dielo (opätovné číslovanie) klient obdrží od architekta 6 kompletných paré dokumentácie a dokumentáciu v digitálnej podobe, na požiadanie architekt dodá paré navyše za osobitnú úhradu.
Prílohou č. 1 k predmetnej zmluve o dielo boli stavebné náklady.
Žalobca v žalobe okrem iného uviedol, že vykonal pre žalovaného dielo - dokumentáciu pre vydanie územného rozhodnutia, ktorá bola riadne spracovaná a odovzdaná žalovanému, ktorý ju predložil s návrhom na vydanie územného rozhodnutia Stavebnému úradu Obecného úradu v Chorvátskom Grobe. Žalobca ďalej zabezpečil pre žalovaného v zmysle predmetnej zmluvy o dielo Vyhodnotenie vplyvov stavby na životné prostredie, tzv. Zámer EIA, ktorý predložil na vyjadrenie Obvodnému úradu životného prostredia v Senci. Súčasne žalobca vykonal pre žalovaného inžiniersku činnosť pri prerokovaní dokumentácie s príslušnými orgánmi a organizáciami v zmysle Stavebného zákona a vykonávacích predpisov. Územné rozhodnutie však do dnešného dňa vydané nebolo, a to z dôvodu nečinnosti žalovaného ako investora stavby. V stanovisku Okresného dopravného inšpektorátu v Pezinku č.p. ORP-40-19/DI-ING-07-H zo dňa 12.3.2007 sa uvádza, že technický stav komunikácie, na ktorú je dopravne napojený areál haly je nevyhovujúci. V následnom záväznom stanovisku obce Chorvátsky Grob k výstavbe zn. 0884/2007 zo dňa 3.4.2007 vzhľadom na vyššie uvedené stanovisko dopravného inšpektorátu stavebná komisia neodporučila obecnému zastupiteľstvu schváliť predloženú dokumentáciu na územné rozhodnutie a odporučila investorovi, t.j. žalovanému v spolupráci s obcou a ďalšími investormi na Triblavine riešiť dopravnú infraštruktúru. Podľa vyjadrenia žalobcu v žalobe žalovaný svojou nečinnosťou spôsobil, že celá táto vec sa do dnešného dňa nedoriešila, pričom žalobca v žalobe zdôraznil, že napadnutá komunikácia nebola predmetom predmetnej zmluvy o dielo.
V stanovisku Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave - okolie, Okresný dopravný inšpektorát v Pezinku č.p.: ORP-40-19/DI-ING-07-H zo dňa 12.3.2007 adresovanom P.. S. E. - Q. je uvedené, že plánovaný areál skladovej haly je dopravne napojený na komunikáciu, ktorej zaradenie do siete pozemných komunikácií nie je dopravnému inšpektorátu známe. Stavebno-technický stav predmetnej komunikácie (ako aj križovatky s cestou I/2) je z hľadiska jej plánovaného využitia nevyhovujúci. Do doby riadneho zaradenia komunikácie a jej rekonštrukcie vrátane križovatky s cestou I/2 nie je možné v danej lokalite uvažovať s rozvojom priemyselných aktivít. Z projektovej dokumentácie nie je jasné napojenie areálu na existujúci chodník (prípadne na koridor plánovaného chodníka). Pri návrhu chodníkov dopravný inšpektorát požadoval dodržiavať podmienky STN 73 6110 o minimálnej šírke chodníka a parametre cestných komunikácií, ako aj napojenia na nadradený komunikačný systém dopravný inšpektorát požadoval navrhnúť v súlade s STN 73 6110 a STN 73 6102.
V záväznom stanovisku obce Chorvátsky Grob pod zn. 0884/2007 zo dňa 3.4.2007 adresovanom žalobcovi, P.. S. E. - Q. je uvedené, že nakoľko nie je riešená okolitá infraštruktúra, hlavne časť doprava, stavebná komisia neodporúča schváliť obecnému zastupiteľstvu zadanie pre spracovanie urbanistickej štúdie v zmysle § 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Stavebná komisia odporúča investorovi spolupracovať s obcou a s jednotlivými investormi na Triblavine pri riešení dopravy a celej infraštruktúry.
Žalobca k žalobe pripojil návrh na vydanie územného rozhodnutia zo dňa 30.3.2007, ktorý bol podľa podacej pečiatky doručený dňa 19.4.2007 Obecnému úradu v Chorvátskom Grobe a ktorý je podpísaný A.. E. Ž. ako predsedom predstavenstva žalovaného. Súčasťou predmetného návrhu bolo splnomocnenie firmy P.. S. E. - Q. k zastupovaniu v územnom konaní. Z obsahu predmetného návrhu je zrejmé, že nebol spracovaný kompletne, keďže v ňom chýba identifikácia susedných parciel spolu s menami vlastníkov, meno a adresa vlastníka cesty, súhlas vlastníka pozemku a taxatívne uvedené chýbajúce prílohy.
Faktúrou č. 01/2006 vystavenou dňa 10.10.2006 a splatnou dňa 10.10.2006 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 163.625,- Sk (137.500,- Sk + DPH 26.125,- Sk), ktorá bola žalovaným uhradená dňa 17.10.2006.
Faktúrou č. 01/2007 vystavenou dňa 8.1.2007 a splatnou dňa 15.1.2007 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 261.800,- Sk (220.000,- Sk + DPH 41.800,- Sk), ktorá bola žalovaným uhradená dňa 25.1.2007.
Predmetnými faktúrami bolo žalobcovi vyfakturovaných a následne žalovaným uhradených 65% z dohodnutej ceny diela, t.j. 25% po podpísaní zmluvy a 40% po dokončení všetkej dokumentácie k územnému konaniu. V priebehu konania nebola medzi účastníkmi konania sporná skutočnosť, že k vydaniu územného rozhodnutia nedošlo a teda nedošlo následne ani k právoplatnosti územného rozhodnutia, čo boli podmienky pre ďalšie fakturácie v zmysle uzavretej zmluvy o dielo.
Listom zo dňa 4.3.2008 žalovaný vyzval žalobcu na plnenie v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 9.10.2006 s tým, že zhotoviteľom boli fakturované a objednávateľom zaplatené časti diela v zmysle bodov 6.2.1 a 6.2.2 spolu vo výške 425.425,- Sk s DPH napriek tomu, že dokumentácia v zmysle tohto bodu 6.2.2 nebola do dnešného dňa objednávateľovi dodaná a dielo ako celok tiež nebolo do dnešného dňa vykonané a dodané objednávateľovi. Na základe vyššie uvedeného žalovaný vyzval žalobcu, aby žalovanému do 7 dní od doručenia tejto výzvy doručil všetku dokumentáciu k územnému konaniu v zmysle bodu 6.2.2, nakoľko za jej dodanie už objednávateľ zaplatil. V prípade, že uvedenú dokumentáciu zhotoviteľ v tomto termíne objednávateľovi nedoručí, bude objednávateľ od zhotoviteľa žiadať vrátenie všetkých peňažných plnení v zmysle tejto Zmluvy, vrátane náhrady škody, nakoľko týmto konaním došlo k hrubému porušeniu zmluvných povinností zhotoviteľa.
Na predmetnú výzvu žalobca reagoval listom zo dňa 14.3.2008, v ktorom uviedol, že zhotoviteľ dokumentáciu na územné rozhodnutie v januári 2007 odovzdal objednávateľovi v 14 exemplároch a tiež v digitálnej podobe, pričom so súhlasom objednávateľa boli všetky exempláre použité ako príloha k vybavovaniu vyjadrení jednotlivých inštitúcií potrebných dokladovať k žiadosti na územné rozhodnutie s tým, že keď sa dokumentácia nevráti od inštitúcií, pristúpi sa k potrebnému dotlačeniu. K predmetnému listu žalobca priložil faktúru č. 01/2008 vystavenú dňa 14.3.2008, splatnú dňa 21.3.2008 a znejúcu na sumu 167.552,- Sk (140.800,- Sk + DPH) za dokumentáciu na územné rozhodnutie a faktúru č. 02/2008 vystavenú dňa 14.3.2008, splatnú dňa 21.3.2008 a znejúcu na sumu 7.122,- Sk (5.985,- Sk + DPH) za kopírovacie práce s tým, že žalobca v predmetnom liste uviedol, že po uhradení týchto faktúr zhotoviteľ dodá odberateľovi do 7 dní dokumentáciu na územné rozhodnutie v 6-tich exemplároch a tiež v digitálnej podobe na CD v jednom exemplári, vrátane zámeru EIA v jednom exemplári. Súčasne žalobca v liste uviedol, že v mene žalovaného podal dňa 19.4.2007 návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby s príslušnými dokladmi, ktoré bolo potrebné doplniť odberateľom (okrem dokladu OÚ životného prostredia v Senci - bol dodatočne získaný). Záväzné stanovisko obce Chorvátsky Grob stavebná komisia OÚ neodporučila vydať z titulu negatívneho stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu v Pezinku k príjazdovej ceste. Problematika spojazdnenia podľa pripomienok dopravného inšpektorátu však bola nad rámec zmluvne dohodnutej inžinierskej činnosti, nakoľko spojazdnenie je závislé od dohody financovania viacerých užívateľov tohto spojazdnenia. Ďalej žalobca v predmetnom liste uviedol, že nakoľko si odberateľ od podania žiadosti na vydanie územného rozhodnutia jeden rok neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z bodu 8.4 čl. 8 všeobecné dojednania, t.j. zhotoviteľa neinformuje o vývoji jednaní potenciálnych investorov a užívateľov komunikácie, zhotoviteľ využíva možnosť odstúpenia od zmluvy z titulu neplnenia si povinnosti odberateľom, pričom požaduje zaplatiť 75% z príslušnej etapy plnenia zmluvy - obstaranie územného rozhodnutia, t.j. 38.775,- Sk + DPH vyúčtovaných faktúrou č. 03/2008 (faktúra vystavená dňa 14.3.2008, splatná dňa 21.3.2008 a znejúca na sumu 46.142,- Sk (38.775,- Sk + DPH 7.367,- Sk). V liste je ďalej uvedené, že po uhradení faktúr zhotoviteľ do 7 dní dodá objednávateľovi originály všetkých dokladov potrebných k žiadosti na vydanie územného rozhodnutie okrem tých, ktoré sú uvedené ako chýbajúce v návrhu na vydanie územného rozhodnutia a ktoré sa zaviazal dodať objednávateľ. V závere listu žalobca uviedol, že z dôvodu neplnenia si povinností objednávateľa vyplývajúcej z vyjadrenia obce Chorvátsky Grob k žiadosti o vydanie záväzného stanoviska k umiestneniu stavby zo dňa 3.4.2007, žalobca vypovedá podľa ustanovenia bodu 8.5 čl. 8 ZoD č. 002/2006 uzatvorenej dňa 9.10.2006, a to najmä preto, že dlhodobá nečinnosť žalovaného pri riešení problému príjazdovej komunikácie bráni v efektívnom pokračovaní zabezpečenia vydania územného rozhodnutia.
Úhrada vyššie uvedených faktúr č. 01/2008, č. 02/2008 a č. 03/2008 v celkovej sume 220.816,- Sk (7.329,75 eura) spolu s príslušenstvom predstavuje predmet daného sporu.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal opodstatnenosť uplatňovaných nárokov z dôvodu, že zhotoviteľom - žalobcom boli fakturované a objednávateľom - žalovaným zaplatené časti diela v zmysle bodov 6.2.1 a 6.2.2 spolu vo výške 425.425,- Sk s DPH napriek tomu, že zhotoviteľ - žalobca bol a je s plnením diela v omeškaní a že dokumentácia v zmysle tohto bodu 6.2.2 nebola do dnešného dňa objednávateľovi - žalovanému napriek tvrdeniu žalobcu dodaná. Svojím konaním žalobca porušil a stále porušuje ustanovenia zmluvy a spôsobuje žalovanému škodu.
Konateľ žalobcu Ing. arch. Karol Rebro na pojednávaní konanom dňa 17.2.2010 uviedol, že k uzavretiu zmluvy o dielo došlo na základe rokovaní so štatutárnym zástupcom žalovaného pánom O., ktorý ústne objednal u žalobcu predmet zmluvy s tým, že sa následne dohodli na podmienkach zmluvy a konateľ žalobcu vypracoval návrh zmluvy, ktorý odovzdal pánovi O.. On ho hneď nepodpísal s tým, že sa s ním musí ešte oboznámiť pani Ž., ktorá zmluvy podpisuje, avšak zmluva podpísaná žalovaným sa žalobcovi sa už konateľovi žalobcu nevrátila. (Súdu bola predložená zmluva o dielo č. 002/2006 zo dňa 9.10.2006 potvrdená a podpísaná obidvomi zmluvnými stranami ako súčasť písomného podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 24.5.2010 podaného na súd dňa 26.5.2010). Napriek tomu žalobca podľa vyjadrenia konateľa na pojednávaní začal predmet zmluvy plniť s tým, že bola spracovaná štúdia stavby, t.j. architektonický návrh stavby a bola pripravená dokumentácia k územnému konaniu, ktorá bola so súhlasom pána O. odovzdaná v 15-tich vyhotoveniach P.. E., ktorý zabezpečoval inžiniersku činnosť na základe zmluvného vzťahu so žalobcom. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že príprava zákazky zahŕňa v sebe zapojenie všetkých profesií a prípravu zmluvy. Architektonický návrh stavby je výkresová dokumentácia stavby na danom území a dokumentácia k územnému konaniu je zabezpečenie všetkých podkladov pre vydanie vyjadrení dotknutých orgánov, napr. určenie kapacít spotreby energie, potreby kanalizácie a určenie počtu parkovacích miest. Technická a konzultačná pomoc - zámer EIA je enviromentálna štúdia, ktorej spracovanie žalobca objednal u tretej firmy kompetentnej pre jej spracovanie a ktorá bola odovzdaná žalovanému a P.. E., ktorý ju ďalej použil pri svojej inžinierskej činnosti. Faktúrou č. 01/2008 žalobca fakturoval prípravu zákazky v sume 17.200,- Sk, architektonický návrh stavby v sume 224.200,- Sk, dokumentáciu k územnému konaniu v sume 206.900,- Sk a enviromentálnu štúdiu v sume 50.000,- Sk. Faktúrou č. 02/2008 boli fakturované kopírovacie práce v zmysle článku 8, ods. 8.5 zmluvy o dielo, a to za 9 kusov kompletných paré dokumentácie, pričom cena 665,- Sk za kus bola určená v zmysle faktúry za kopírovacie služby, ktorú obdržal žalobca. Faktúrou č. 03/2008 bolo účtovaných 75% zo sumy 51.700,- Sk zodpovedajúcej obstaraniu územného rozhodnutia, pričom k pomeru 75% žalobca dospel z dôvodu, že v konečnom dôsledku nebolo územné rozhodnutie vydané, i keď nie z dôvodov na strane žalobcu, ako aj z dôvodu, že v prípade asi dvoch úradov zabezpečoval vyjadrenia priamo žalovaný vzhľadom na svoje dobré kontakty. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu skutočnosť, že predmet zmluvy bol zo strany žalobcu splnený, preukazuje skutočnosť, že žalovaný dňa 30.3.2007 podpísal návrh na vydanie územného rozhodnutia, ktorého prílohou bola dokumentácia a všetky vyjadrenia.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 17.2.2010 uviedol, že nárok uplatnený žalobou žalovaný neuznáva vôbec, nakoľko uhradením záloh žalovaný uhradil žalobcovi viac než je cena poskytnutého plnenia. Žalovaný tvrdí, že žalobca nesplnil predmet zmluvy, keďže nedošlo k vydaniu územného rozhodnutia a teda mu nevznikol nárok na úhradu ceny v zmysle zmluvy, pričom žalovaný má za to, že nevydanie územného rozhodnutia spôsobil žalobca, ktorý bol žalovaným v plnom rozsahu splnomocnený na územné konanie a teda mal v mene žalovaného konať v zmysle pokynov stavebného úradu.
Svedkyňa E. Ž. na pojednávaní konanom dňa 24.11.2010 uviedla, že so žalobcom ju neviažu žiadne vzťahy a vo vzťahu k žalovanému je v príbuzenskom vzťahu so súčasným predsedom predstavenstva A.. Z. O., ktorý je jej otcom, v súčasnosti je svedkyňa členkou dozornej rady žalovanej spoločnosti. Svedkyňa ďalej uviedla, že vie o tom, že medzi účastníkmi konania bol uzavretý zmluvný vzťah, ktorého predmetom bolo vydanie územného rozhodnutia. Toto územné rozhodnutie vydané nebolo. V tom čase bola svedkyňa predsedom predstavenstva žalovanej spoločnosti. Uviedla, že je možné, že podpisovala zmluvy a tiež návrh na vydanie územného rozhodnutia zo dňa 30.3.2007, v ktorom je ako príloha uvedená okrem iného aj projektová dokumentácia, avšak svedkyňa podľa svojho vyjadrenia tieto doklady len podpisovala, keďže v tom čase bola na materskej dovolenke a bližšie sa o vec nezaujímala. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že územné rozhodnutie vydané nebolo, ale nevedela uviesť dôvod jeho nevydania, keďže túto vec bližšie nesledovala.
P.. S. E. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že so žalovaným nebol v žiadnom vzťahu a bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom, a to na základe písomnej objednávky, ktorou žalobca u svedka so súhlasom žalovaného objednal inžiniersku činnosť. Po zabezpečení všetkých podkladov ako listu vlastníctva, katastrálnej mapy a ďalších podkladov potrebných pre zabezpečenie stanovísk dotknutých orgánov v rámci stavebného konania, svedok zabezpečoval inžiniersku činnosť spočívajúcu v zabezpečení stanovísk dotknutých orgánov k územnému konaniu, pričom žiadosti o stanoviská boli podpisované buď svedkom alebo A.. Ž. ako predsedom predstavenstva žalovanej spoločnosti, ktorá napríklad podpisovala žiadosť o záväzné stanovisko adresovanú obci Chorvátsky Grob zo dňa 8.2.2007, ako aj žiadosť o stanovisko k malému zdroju znečistenia na stavebný úrad obce Chorvátsky Grob, prípadne žiadosť pre okresný úrad pre životné prostredie. Svedok ďalej uviedol, že od žalobcu obdržal projektovú dokumentáciu, pričom vyhotovení mohlo byť aj 15, určite viac ako 10, a to v záujme urýchlenia získavania jednotlivých súhlasných stanovísk. Súhlasné stanoviská postupne aj dostávali, avšak nebolo dané súhlasné stanovisko Okresného dopravného inšpektorátu v Pezinku a obce Chorvátsky Grob, pričom problémom bola komunikácia, keďže teleso prístupovej cesty bolo vo vlastníctve žalovaného, avšak išlo o cestu, ktorá bola v zlom stave. Bola využívaná nielen žalovaným, ale aj ďalšími subjektmi, ktoré mali v priemyselnom parku svoje prevádzky a taktiež občanmi, ktorí si touto cestou skracovali cestu medzi Pezinkom a Sencom. Okresný dopravný inšpektorát pri rozhodovaní o tomto stanovisku požiadal o posúdenie aj Krajský dopravný inšpektorát, ktorý ako prvý upozornil na problém tejto cesty a ktorý sa snažil o to, aby bola cesta zaradená medzi miestne komunikácie obce Chorvátsky Grob, čo by zahŕňalo povinnosť opraviť cestu a následne ju aj udržiavať včítane zimnej údržby, čomu sa však obec Chorvátsky Grob bránila. To bolo aj dôvodom odpovede obce Chorvátsky Grob zo dňa 3.4.2007, pričom starosta obce svedkovi povedal, že vyvolá rokovanie s dotknutými subjektmi za účelom doriešenia problému s tým, že po jeho vyriešení bude územné rozhodnutie vydané. Svedok ďalej uviedol, že podľa jeho vedomostí sa tieto rokovania aj uskutočnili, ale svedok na ne prizývaný nebol, rovnako ako na ne nebol prizývaný ani žalobca, keďže predmetný problém s cestou sa netýkal priamo predmetu zmluvy medzi účastníkmi konania. Svedok uviedol, že sa domnieva, že za žalovaného sa týchto rokovaní na úrovni obce zúčastňoval A.. O.. Svedok nevedel uviesť, aké ďalšie subjekty boli na toto rokovanie prizvané. V prípade, ak by nebola cesta zaradená medzi miestne komunikácie, povinnosti vyplývajúce z jej opravy a údržby by zostali na žalovanom, ktorý sa tomu taktiež bránil. Vzhľadom na zlý stav cesty sa dotknuté strany zrejme obávali aj zodpovednosti v prípade havárií, čo bol aj argument krajského dopravného inšpektorátu na urýchlené riešenie daného problému. Na otázku súdu svedok uviedol, že environmentálnu štúdiu neobdržal a táto podľa názoru svedka ani nebola v danom prípade potrebná. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok uviedol, že informáciu o tom, že teleso prístupovej cesty malo byť vo vlastníctve žalovaného, získal svedok tým spôsobom, že to takto bolo vedené v účtovníctve hydinárskych závodov, od ktorých žalovaný predmetný objekt kupoval, išlo však o cestu, ktorá nebola zaradená medzi žiadnymi komunikáciami a nebola vyznačená ani v katastrálnej mape a ani na liste vlastníctva. Informáciu o tom, že predmetná cesta má byť vo vlastníctve žalovaného svedok získal na obvodnom úrade životného prostredia, ako aj od okresného dopravného inšpektorátu, ktorý predmetnú vec prešetroval. Skutkový stav však bol taký, že predmetná cesta nebola zapísaná na liste vlastníctva žalovaného. Svedok uviedol, že jeho táto skutočnosť bližšie nezaujímala, keďže sa priamo netýkala predmetu zmluvy. Svedok potvrdil, že z jeho strany boli zabezpečené všetky podklady pre vydanie územného rozhodnutia.
Obec Chorvátsky Grob na žiadosť súdu o zaslanie stanoviska v akom štádiu sa nachádza predmetné územné konanie a súčasne o zaslanie odpisu právoplatného rozhodnutia vydaného v danom územnom konaní a v prípade, ak územné rozhodnutie vydané nebolo, o zaslanie oznámenia podrobných dôvodov jeho nevydania listom zo dňa 13.12.2010, doručenom súdu dňa 15.12.2010, oznámila, že uvedený spis sa s v archíve stavebného úradu v Chorvátskom Grobe nenachádza a nebol ani predmetom delimitácie po prevzatí spisov so Spoločného stavebného úradu v Senci. Spoločný stavebný úrad v Senci vybavoval spisy pre obec Chorvátsky Grob do 31.12.2007. Od 1.1.2008 existuje stavebný úrad už v obci Chorvátsky Grob.
Následne súd rovnakú žiadosť adresoval na Mestský úrad Senec, Spoločný stavebný úrad, na ktorú reagovalo Mesto Senec, oddelenie stavebného poriadku listom zo dňa 22.6.2011, doručeným súdu dňa 1.7.2011, v ktorom oznámilo, že v evidencii podaní do 31.12.2007 (spoločný obecný úrad v Senci) nemá evidovanú žiadosť o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby "Skladová hala PROFINAL, a.s. Triblavina".
Konateľ žalobcu Ing. arch. Karol Rebro na pojednávaní konanom dňa 25.4.2012 uviedol, že po obdržaní záväzného stanoviska obce Chorvátsky Grob zo dňa 3.4.2007 bol tento doklad spolu s vyjadrením dopravného inšpektorátu podľa jeho vedomostí P.. E. odovzdaný žalovanému ako investorovi. Následne sa uskutočnilo jedno stretnutie medzi konateľom žalobcu a pánom O. mladším, ktorý však nie je štatutárnym zástupcom žalovaného, pri ktorom sa investor vyjadril, že budú túto situáciu riešiť. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že pokiaľ vie, tak nejaké stretnutia za týmto účelom zo strany žalovaného uskutočnené boli, ale konateľ žalobcu na ne prizývaný nebol a preto o nich nemá žiadnu bližšiu vedomosť. Konateľ žalobcu tiež uviedol, že žiadne ďalšie úkony a kroky žalobca v danej veci nerealizoval, nakoľko podľa jeho názoru bol predmet zmluvy zo strany žalobcu splnený a nebolo to potrebné. Konateľ žalobcu nevedel presne uviesť, či boli uskutočnené nejaké stretnutia medzi dotknutými investormi.
Svedok Z. O. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je akcionárom žalovanej spoločnosti a štatutárny zástupca žalovaného je jeho otec. Svedok uviedol, že on za žalovanú spoločnosť viedol prvotné jednanie s konateľom žalobcu ohľadom uzavretia predmetného vzťahu, a to aj vzhľadom na predchádzajúcu spoluprácu účastníkov konania. V rámci týchto jednaní sa dohodol predmet zmluvy a cena, pričom predmetom malo byť nakreslenie logistického centra v Triblavine a vybavenie územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Samotnú zmluvu však už svedok so žalobcom nepodpisoval. Svedok uviedol, že vie o tom, že žalobca v tejto veci začal aj konať, pričom s niektorými vecami v rámci výkonu činnosti žalobcu pomohol aj svedok - napríklad bolo potrebné zabezpečiť súhlas majiteľa príjazdovej komunikácie s jej využívaním, ktorý zabezpečil svedok osobne. Podľa vyjadrenia svedka bola majiteľom príjazdovej komunikácie nejaká spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej obchodné meno však svedok uviesť nevedel. Svedok ďalej uviedol, že návrh na vydanie územného rozhodnutia bol pravdepodobne aj podaný, keďže im v tejto veci prišlo zamietavé stanovisko obce. Svedok podľa svojho vyjadrenia v predmetnej veci už ďalej nič nekonal, nakoľko čakali, že žalobca predmetnú záležitosť vybaví tak, ako sa zaviazal v zmluve a aj osobným rozhovorom.
Štatutárny zástupca žalovaného A.. Z. O. na pojednávaní konanom dňa 27.2.2013 uviedol, že nárok uplatnený žalobou neuznáva, pričom samotnej žalobe nerozumie, nakoľko predmetom zmluvy bolo zabezpečenie právoplatného územného rozhodnutia zo strany žalobcu, s ktorým žalovaný predmetnú zmluvu uzatvoril práve z dôvodu, aby inžiniersku činnosť zabezpečoval iný subjekt ako žalovaný, keďže reálne zhodnotili možnosti žalovanej spoločnosti na obstaranie všetkých podkladov k územnému rozhodnutiu a k jeho zabezpečeniu. Tento predmet zmluvy nebol zo strany žalobcu jednoznačne splnený, keďže po podaní návrhu na vydanie územného rozhodnutia už žalobca nič vo veci nekonal. Súčinnosť, ktorá mala byť v zmysle zmluvy poskytnutá zo strany žalovaného, bola v zmluve presne špecifikovaná a túto súčinnosť aj žalovaný poskytol, t.j. žalovaný neporušil žiadne povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy. Je chybou žalovaného, že v zmluve boli dohodnuté čiastkové platby za čiastkové plnenia, ktoré aj boli zo strany žalovaného uhradené, v dôsledku čoho žalovaný uhradil žalobcovi vyše 400.000,- Sk napriek tomu, že k naplneniu predmetu zmluvy zo strany žalobcu nedošlo. Vo vzťahu k územnému rozhodnutiu je aj v súčasnosti stav nezmenený.
Konateľ žalobcu Ing. arch. Karol Rebro na pojednávaní konanom dňa 27.2.2013 uviedol, že prítomný štatutárny zástupca žalovaného zavádza, keďže žiadna suma 400.000,- Sk nebola zo strany žalovaného uhradená. Návrh na vydanie územného rozhodnutia spracovával P.. E. na základe zmluvného vzťahu so žalobcom a on aj predmetný návrh doručoval príslušnému orgánu, pričom konateľ žalobcu nevedel uviesť odpoveď na otázku súdu, z akého dôvodu bol návrh na vydanie územného rozhodnutia doručovaný Obecnému úradu v Chorvátskom Grobe. Žalobca zabezpečil všetky vyjadrenia a stanoviská, ktoré boli prílohou návrhu na vydanie územného rozhodnutia s výnimkou stanoviska Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Pezinku, ktoré mal zabezpečiť A.. O. na základe svojich dobrých vzťahov. Na otázku súdu konateľ žalobcu uviedol, že údaje, ktoré mal v zmysle bodu 4 návrhu na vydanie územného rozhodnutia žalobca doplniť, neboli doplnené, a to práve vzhľadom na obsah záväzného stanoviska obce Chorvátsky Grob zo dňa 8.2.2007. Po podaní návrhu na vydanie územného rozhodnutia už žalobca v predmetnej veci ďalej nič nekonal, nakoľko to bola výlučne záležitosť žalovaného, ktorý mal veci doriešiť. Konateľ žalobcu ešte uviedol, že vzhľadom na stanovisko obce Chorvátsky Grob sa pýtal A.. O., či majú napriek tomu návrh na vydanie územného rozhodnutia podať a on mu povedal, že áno, nakoľko má dobré vzťahy so starostom obce Chorvátsky Grob.
Štatutárny zástupca žalovaného A.. Z. O. následne na pojednávaní konanom dňa 27.2.2013 uviedol, že o úhrade sumy 400.000,- Sk nezavádzal, nakoľko táto úhrada vyplýva zo samotnej žaloby žalobcu. Pokiaľ ide o tvrdenie konateľa žalobcu, že štatutárny zástupca žalovaného sa zaviazal vybaviť územné rozhodnutie na základe dobrých vzťahov so starostom obce, toto sa nezakladá na pravde, nakoľko v prípade, ak by to bola pravda, nebol by si žalovaný na predmetnú činnosť objednával iný subjekt a platil mu za túto činnosť. Okrem toho v prípade, ak by žalovaný na seba prevzal takúto povinnosť, bol by v tomto zmysle uzatvorený dodatok k predmetnej zmluve, v ktorom by bola okrem iného aj dohoda o krátení odmeny za inžiniersku činnosť, keďže by nebolo možné, aby žalovaný žalobcovi platil za niečo, čo nevykonal. Štatutárny zástupca žalovaného potvrdil, že je skutočne pravdou, že v súvislosti s predmetnou vecou vznikla žalovanému škoda, ktorú však voči žalobcovi žiadnym spôsobom neuplatňoval vzhľadom na doterajšie korektné vzťahy, pričom žalovaný neočakával iniciovanie takéhoto sporu zo strany žalobcu, v ktorom sa žalobca domáha úhrady za niečo, čo nevykonal.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.2.2013 uviedol, že v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená platná zmluva o dielo v zmysle Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému dohodnuté plnenie predstavujúce projektovú dokumentáciu, enviromentálnu štúdiu a čiastočne bola dodaná dokumentácia k územnému rozhodnutiu s výnimkou stanoviska zabezpečovaného priamo žalovaným. V dôsledku stanoviska obce Chorvátsky Grob zo dňa 8.2.2007 nebolo územné rozhodnutie vydané, a to z dôvodu, že žalovaný nekonal v zmysle odporúčania obce uvedenom v závere záväzného stanoviska, v dôsledku čoho žalobca od predmetnej zmluvy odstúpil a vznikol mu nárok na doplatenie ceny za vykonané práce a činnosť. Žalobca nemohol po záväznom stanovisku obce vo veci ďalej konať, nakoľko nemal na to mandát a príjazdová komunikácia ani nebola predmetom zmluvy o dielo.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 27.2.2013 uviedol, že navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, a to z dôvodu, že žalobca nesplnil predmet zmluvy, ktorým bolo obstaranie územného rozhodnutia, pričom zabezpečenie stanovísk všetkých dotknutých subjektov vrátane hasičov a riešenie dopravného napojenia je vždy súčasťou návrhu na vydanie územného rozhodnutia a preto žalobca nemôže tvrdiť, že to k predmetu zmluvy nepatrí. Právny zástupca žalovaného poukázal na článok 6, bod 6.2 predmetnej zmluvy, kde je obsiahnutá dohoda o spôsobe fakturácie, pričom žalobca nesplnil podmienky na ďalšiu fakturáciu z predmetnej zmluvy okrem tej, ktorá bola realizovaná a žalovaným uhradená.
Zo znenia § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva, že zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 537 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ je zhotoviteľ povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.
Podľa § 538 OZ zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.
Podľa § 546 ods. 1 OZ je objednávateľ povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 548 ods. 1 OZ je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 554 ods. 1 veta prvá, ods. 6 OZ zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.
Ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.
Zo znenia § 566 ods. 1, ods. 2 OZ vyplýva, že mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Podľa § 567 ods. 1 OZ mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 568 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 OZ mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.
Mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár.
Ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.
Ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou mandatár rokuje, o tomto záväzku vie.
Podľa § 571 ods. 1, ods. 2 OZ ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.
Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
Podľa § 572 OZ mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.
Podľa § 365 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy) je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 344 OZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 345 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.
Podľa § 346 ods. 1, ods. 2 OZ ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.
Podľa § 349 ods. 1 OZ odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa § 351 ods. 1, ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi konania bola dňa 9.10.2006 uzavretá v písomnej forme platná zmluva, ktorá v sebe zahŕňala dva zmluvné typy v zmysle Obchodného zákonníka, a to zmluvu o dielo v časti vypracovania projektovej dokumentácie a mandátnu zmluvu v časti inžinierskej činnosti spočívajúcej v obstaraní dokladov k územnému konaniu, vo vypracovaní návrhu na začatie územného konania a v obstaraní právoplatného územného rozhodnutia. Predmetná zmluva obsahovala jednoznačnú dohodu zmluvných strán o predmete plnenia, jeho cene a platobných podmienkach, ako aj dohodu o skončení zmluvného vzťahu. Zo strany žalobcu bolo po splnení zmluvne dohodnutých platobných podmienok vyfakturovaných 65% z dohodnutej celkovej ceny, ktoré aj boli zo strany žalovaného uhradené. Je nesporné, že v danom prípade neboli splnené dohodnuté platobné podmienky v zmysle predmetnej zmluvy, ktoré by opodstatňovali ďalšie fakturácie zo strany žalobcu, a to vydanie územného rozhodnutia a nadobudnutie právoplatnosti územného rozhodnutia. Vykonané dokazovanie nepreukázalo tvrdenie žalobcu o tom, že nevydanie územného rozhodnutia spôsobil žalovaný, pričom je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že dopytom na stavebné úrady súd zistil, že predmetný návrh na vydanie územného rozhodnutia sa nenachádza v evidencii ani Spoločného stavebného úradu v Senci a ani v evidencii Stavebného úradu obce Chorvátsky Grob. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať aj na skutočnosť, že návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 30.3.2007 bol žalobcom, resp. právnym subjektom v zmluvnom vzťahu so žalobcom, podaný na nepríslušný stavebný úrad, čo nie je možné kvalifikovať ako riadne vykonanie činnosti, na ktorú sa žalobca predmetnou zmluvou zaviazal a rovnako je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že samotný návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 30.3.2007 vykazoval nedostatky a chýbajúce podstatné časti, ktoré žalobca žiadnym spôsobom ani neskôr nedoplnil a podľa vyjadrenia samotného žalobcu po podaní predmetného návrhu na vydanie územného rozhodnutia už žalobca nevyvíjal v predmetnej záležitosti žiadnu činnosť napriek tomu, že predmet zmluvy zo dňa 9.10.2006 nebol naplnený a nebol naplnený ani účel zmluvy sledovaný pri jej uzavretí žalovaným, t.j. získanie právoplatného územného rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmé, že v omeškaní s plnením zmluvy bol jednoznačne žalobca, pričom žalovaný nebol v omeškaní s plnením žiadnej povinnosti, ktorá by mu vyplývala z predmetnej písomnej zmluvy. Žalobca v konaní ani nepreukázal, že by po podaní návrhu na vydanie územného rozhodnutia vyzýval žalovaného v primeranej lehote na plnenie nejakej zmluvnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej z uzavretej zmluvy, ktorej nesplnenie by bránilo žalobcovi v riadnom vykonávaní zmluvne dohodnutej činnosti. Z uvedených dôvodov súd prejudiciálne kvalifikoval odstúpenie žalobcu od zmluvy, resp. výpoveď zmluvy realizované listom zo dňa 14.3.2008, v ktorom sú uvádzané obidva pojmy (odstúpenie od zmluvy i výpoveď) ako neplatné, v dôsledku čoho je zmluva zo dňa 9.10.2006 doposiaľ účinná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobcovi nevznikol právny nárok na uplatňovanie finančných nárokov predstavujúcich predmet daného sporu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd kvalifikoval žalobcom uplatňované nároky ako skutkovo i právne irelevantné a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
Súčasne súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1.974,60 eura pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu v sume 439,75 eura eura a z trov právneho zastúpenia v sume 1.534,85 eura za šesť úkonov právnej pomoci po 237,34 eura (prevzatie a príprava veci, písomné podanie zo dňa 24.5.2010, zastupovanie na pojednávaniach konaných v dňoch 17.2.2010, 24.11.2010, 25.4.2012 a 27.2.2013), jeden úkon právnej pomoci po 59,34 eura (1/4 odmeny za zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 14.11.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), jedenkrát režijný paušál po 6,95 eura, trikrát režijný paušál po 7,21 eura a trikrát režijný paušál po 7,63 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.