Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Sf-14-2024.pdf
PDF · 87.36 KB
Case nature
Subarea
5Sf/14/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: DOPSYS, s.r.o., so sídlom Tŕnie 174, 962 34 Tŕnie, IČO: 47 620 196, právne zastúpený: TAX LAW, s. r. o., so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100120299/2024 zo dňa 12.01.2024, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu zo dňa 26.03.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.
odôvodnenie:
1. Dňa 02.04.2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená správna žaloba žalobcu zo dňa 26.03.2024, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100120299/2024 zo dňa 12.01.2024, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 102392446/2023 zo dňa 21.09.2023 o vyrubení rozdielu dane v sume 40 429,10 Eur žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2020.
2. Žalobca v podanej správnej žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok. V odôvodnení návrhu žalobca uviedol, že správca dane vydaným rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel na dani vo výške 40.429,10 Eur. Základné imanie žalobcu tvorí peňažné imanie vo výške 5.000,00 Eur a vzhľadom na jeho výšku, by podľa žalobcu okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma predlženia v zmysle ustanovenia § 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Žalobca podaným návrhom preto požiadal správny súd, aby prihliadol na výšku základného imania žalobcu, obdobne ako to urobil Krajský súd v Žiline v predloženom rozhodnutí sp. zn. 20S/62/2013 zo dňa 15.08.2013. Žalobca uviedol, že ako podnikajúci subjekt vykonávajúci podnikanie si riadne plní svoje viaceré povinnosti, je zamestnávateľom, platí mzdy a odvody, rovnako platí dane, ako aj každomesačnú daň z pridanej hodnoty, čo preukazuje, že chce aj naďalej podnikať. V prípade, ak by došlo k vykonaniu rozhodnutia žalovaného, všetky tieto činnosti vo verejnom záujme by boli ukončené. Žalobca uviedol, že chce aj naďalej podnikať, čo by však v prípade nepriznania odkladného účinku žaloby nebolo možné. Medzi výkonom činnosti žalobcu a dôsledkami rozhodnutia ako aj úkonov, na ktorých žalovaný založil svoj názor je zjavný nepomer vytvárajúci neprimeraný negatívny následok pre žalobcu. Okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, ako nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, podľa žalobcu pritom nejde o dôvody všeobecnej povahy. Z uvedených dôvodov žalobca správny súd požiadal, aby priznal správnej žalobe odkladný účinok.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na záver návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe navyše poukázal na to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a nedôjde ním k zásahu do práv tretích osôb.
3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 04.09.2024 uviedol, že žalobca si nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej podanej žalobe neuviedol konkrétne, ako napadnuté rozhodnutie vážnym spôsobom zasiahne do jeho majetkovej sféry a akú závažnú ujmu mu spôsobí. Samotná obava žalobcu, že ak by došlo k vykonaniu rozhodnutia žalovaného, všetky činnosti (zamestnávanie zamestnancov, platenie miezd, odvodov, daní, DPH) by boli ukončené, nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaný nesúhlasil s odkladom vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.
4. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.
5. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.
9. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu,
na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ustanovení § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto sa vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť, a to uvedením dostatočných tvrdení osvedčujúcich dôvodnosť takéhoto návrhu. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
10. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu", ako ju zákonodarca výslovne vyjadril. Bremeno tvrdenia má žalobca, pričom od neho sa požaduje uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“.
11. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. Žalobca navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP, pretože okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia mu hrozí vzhľadom na výšku jeho základného imania (5.000,00 Eur) závažná ujma spočívajúca v predlžení podľa § 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, obdobne ako vo veci, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 20S/62/2013 zo dňa 15.08.2013. Správny súd považoval argument žalobcu o výške jeho základného imania v kontexte závažnej ujmy spočívajúcej v predlžení pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe za nedôvodný, pretože výška základného imania nie je pri predlžení rozhodujúca. Základné imanie vyjadruje podľa § 58 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. S ohľadom na znenie § 3 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého „je predlžený ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov
presahuje hodnotu jeho majetku“, je pri predlžení rozhodujúca hodnota majetku obchodnej spoločnosti a nie výška základného imania, ako to uvádzal vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca. Predlženie žalobcu s poukazom na výšku jeho základného imania, vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, preto podľa správneho súdu nepredstavuje pre žalobcu hrozbu závažnej ujmy.
13. Pokiaľ žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/62/2013 zo dňa 15.08.2013, správny súd po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia konštatuje, že priznanie odkladu vykonateľnosti bolo odôvodnené len stroho bez podrobnejšieho zdôvodnenia, ide o rozhodnutie správneho súdu tej istej inštancie, ktoré však nie je pre rozhodovanie správneho súdu v tomto konaní záväzné, pretože nejde o publikované rozhodnutie správneho súdu vyššej inštancie zásadného významu a správny súd nie je podrobnejšie oboznámený s vecou vedenou pod sp. zn. 20S/62/2013. Vzhľadom na uvedené, pre rozhodovanie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe v tomto správnom súdnom konaní, nebolo uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/62/2013 zo dňa 15.08.2013 právne relevantné.
14. Žalobca v ďalšom texte návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo všeobecnosti poukázal na to, že si riadne plní svoje viaceré povinnosti, je zamestnávateľom, platí mzdy, odvody a dane vrátane dane z pridanej hodnoty. Tieto skutočnosti samy o sebe bez ďalšieho nemohli byť dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože ide len o všeobecné tvrdenia a o plnenie základných povinností žalobcu ako podnikateľa. Žalobca neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, počet zamestnancov a výšky ich miezd, disponibilné zdroje, hodnotu majetku, záväzky voči svojím obchodným partnerom a pod.). Každé rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť na peňažné plnenie, je zásahom do majetkovej sféry dotknutej osoby, ale právna úprava odkladného účinku správnej žaloby nespája automaticky s každým rozhodnutím ukladajúcim peňažnú povinnosť odkladný účinok správnej žaloby. Naopak, vyžaduje vyhodnotenie konkrétnych skutkových okolností, ktorých existencia a intenzita musia byť osvedčené.
15. Žalobca v podstatnej časti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo všeobecnej rovine prezentoval dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe spočívajúce v hrozbe jeho predlženia, riadnom vykonávaní podnikateľskej činnosti a jeho vôli naďalej pokračovať v podnikaní. Pretože žalobcom uvedené dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe boli vymedzené všeobecne, bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností vzťahujúcich sa k správnou žalobou napadnutému rozhodnutiu, pričom žalobca svoju aktuálnu ekonomickú situáciu a prípadnú hroziacu ujmu nepreukázal, nebolo možné správnej žalobe priznať odkladný účinok.
16. V závere správny súd považoval za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu alebo iných právnych následkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve závažnou ujmou na životnom prostredí, prípadne iným vážnym nenapraviteľným následkom.
17. Na základe vyššie uvedeného, podľa správneho súdu žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť tvrdenú závažnú ujmu v dôsledku okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)