Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/80/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Anny Ilčinovej, predsedníčky senátu a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci navrhovateľky: Ing. P. P., nar. XX. X. XXXX, bytom A. XXX, proti odporcovi: Ing. F. P., nar. XX. X. XXXX, bytom A. XXX, toho času bytom F., V. XX, právne zastúpeného JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Svätoplukova 12, za účasti maloletého F., nar. X. X. XXXX a maloletého K., nar. X. X. XXXX, P., obaja bytom u navrhovateľky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -142 zo dňa 19.6.2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určení vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky Ing. P. P., rod. Q., nar. XX. X.. XXXX a odporcu Ing. F. P., nar. XX. X. XXXX, uzavreté dňa XX. X. XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozviedol. Na čas po rozvode zveril maloletého F. P., nar. X. X. XXXX a maloletého K. P., nar. X. X.. XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcovi uložil povinnosť platiť výživné na čas po rozvode na maloletého F. po 120 Eur mesačne a na maloletého K. po 100 Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Zároveň upravil styk odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode tak, že je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať každý párny víkend v čase od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., v období letných prázdnin v párnom roku prvé dva týždne v mesiaci júl, začínajúc 1.7. od 10.00 hod. do 15. 7. do 17.00 hod. a počas prvých dvoch týždňoch v mesiaci august v čase od 1. 8. od 10.00 hod. do 15. 8. do 17.00 hod., v nepárnom roku počas letných prázdnin posledné dva júlové týždne od 15. 7. od 10.00 hod. do 31. 7. do 17.00 hod. a v mesiaci august posledné dva týždne v čase od 15. 8. od 10.00 hod. do 30. 8. do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov v párnom roku od 24. 12. od 10.00 hod. do 25. 12. do 17.00 hod. a v nepárnom roku počas Veľkonočného pondelka od 10.00 hod. do 18.00 hod., pričom navrhovateľka je povinná v určenom čase maloleté deti pripraviť a pred vchodom do domu, kde býva odovzdať odporcovi a odporca je povinný vrátiť deti navrhovateľke na rovnakom mieste v stanovený čas. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol. Nakoniec vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd právne odôvodnil ustanoveniami §, 23 ods. 1, 24 ods. 1, 25 ods. 2 o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V

odôvodnení uviedol, že pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliadal na porušenie povinností manželov podľa a 19 . Vzťahy medzi manželmi považoval za vážne rozvrátené. Mal za to, že manželstvo neplní svoje funkcie a obaja partneri prejavili úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Rozvod tohto manželstva nepovažoval v rozpore ani so záujmom maloletých detí, pretože partneri žijú oddelene a maloleté deti tento spôsob života rodičov akceptovali. Deti pritom majú vybudované citové vzťahy k obom rodičom. Berúc do úvahy doterajšiu starostlivosť, ako aj prostredie, na ktoré si maloleté deti zvykli, súd zveril obe deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal platením výživného na maloletého F. po 120 Eur mesačne a na maloletého K. po 100 Eur mesačne. Bral pritom do úvahy vek a potreby maloletých detí, ako aj schopnosti a možnosti odporcu, ktoré podľa názoru súdu boli vyššie, ako jeho deklarovaný príjem. Prvostupňový súd mal za to, že ak je odporca vysokoškolsky vzdelaný, zdravý, nič mu nebráni dosiahnuť aj vyšší príjem, aký má v súčasnej dobe. Mimo dvoch detí nemá inú vyživovaciu povinnosť. Pri úprave styku súd bral do úvahy vek, záujmy, ako aj citové potreby maloletých detí. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa ust.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o výživnom pre maloleté deti odvolanie odporca s odôvodnením, že určené výživné je neprimerane vysoké. Uviedol, že jeho príjem je 320 eur mesačne a iný príjem nemá. Keďže sa odsťahoval zo spoločného rodinného domu v A., bol nútený zabezpečiť si bývanie nájmom, za ktorý platí 110 eur mesačne. Taktiež si musel vybaviť domácnosť najnutnejším zariadením. Navrhol určiť výživné na maloletého F. v sume 90 eur mesačne a na maloletého K. v sume 70 eur mesačne s tým, že si je vedomý potrieb svojich detí, avšak po vyplatení sumy 220 eur mu nezostane nič na živobytie. Záverom uviedol, že okrem bežných výdavkov na stravu a oblečenie spláca mesačne sumu 117 eur v súvislosti so zriadením záložného práva v prospech Daňového úradu Prešov II.

Navrhovateľka žiadala prvostupňové rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a adekvátne možnostiam a schopnostiam odporcu. Vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že suma zárobku prezentovaná odporcom nie je reálnou, keďže odporca pracuje u brata, kde vykonáva funkciu riaditeľa stavebnej spoločnosti. Zároveň má nákladnú záľubu - poľovníctvo, ktorému sa intenzívne venuje. Tiež dobrovoľne opustil neobývaný byt svojej matky v Michalovciach. S tvrdením odporcu, že sa s deťmi stretáva každý párny víkend nesúhlasila, keďže tak nerobil pred vynesením rozsudku o rozvode a nerobí tak ani teraz. Poukázala na to, že odporca si zo spoločnej domácnosti odniesol aj hnuteľný majetok. Záverom navrhovateľka vyslovila názor, že stanovená výška zabezpečí slušný život maloletým odôvodňujúc ich oprávnené potreby.

Kolízny opatrovník maloletých vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne v napadnutom rozsahu potvrdiť. Poukázal na to, že výživné určené súdom prvého stupňa zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ich veku a záujmom. Zároveň je v možnostiach a schopnostiach odporcu, vzhľadom na jeho vzdelanie a dobrý zdravotný stav, zabezpečiť taký príjem, z ktorého bude schopný uhrádzať stanovené výživné.

Odvolaním neboli napadnuté výroky o rozvode manželstva, o zverení maloletých do osobnej starostlivosti navrhovateľky a úprave styku odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode, preto rozhodnutie v týchto častiach nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa v spojení s ust. , pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na jeho základe správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa ods. l , rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane.

Podľa , , , a , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

S poukazom na citované ustanovenie pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti. Rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu a podobne.

Pri posudzovaní schopnosti a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.

Z dôkazov realizovaných pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že navrhovateľka podľa daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie dosiahla základ dane v sume 3.652 Eur. Odporca za posledných 12 mesiacov dosiahol priemernú mesačnú hrubú mzdu 320 Eur. V priebehu roku 2012 bol na pracovnej ceste v zahraničí v Českej republike a boli mu vyplatené diéty v sume 174,05 Eur. Maloletý F. je študentom 1. ročníka gymnázia a maloletý K. žiakom 8. ročníka ZŠ. Odporca je spoločníkom spoločnosti AB - C. F. a zároveň konateľom uvedenej spoločnosti. Zároveň je držiteľom 8 kusov dlhých guľových strelných zbraní a 1 výmennej hlavne.

V aplikačnej praxi sa už ustálili závery v súvislosti s posudzovaním niektorých príjmov a výdavkov. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Prvostupňový súd vychádzal v tejto súvislosti správne zo životnej úrovne povinného rodiča, ktorý je schopný platiť výdavky spojené s výdavkami prenajatého

bytu aj napriek možnostiam užívania bytu matky žijúcej v Amerike. Na margo tvrdení odporcu ohľadom zadĺženia sa, platení splátok na domáce spotrebiče, odvolací súd poznamenáva, že zadlžovanie sa odporcu nemôže predchádzať vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Odvolací súd sa s argumentáciou súdu prvého stupňa v časti o prednosti vyživovacej povinnosti pred výdavkami povinného rodiča stotožňuje. Zmysel ustanovenia spočíva v plynulom zvýšení miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákonodarca v tejto súvislosti nerozlišoval, či ide o nevyhnutné potreby rodiča alebo iné potreby, preto argumentácia odporcu neobstojí. Túto povinnosť má odporca už od narodenia dieťaťa a je jeho základnou povinnosťou.

Prvostupňový súd správne posúdil aj schopnosti odporcu maloletých, ktorý má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ukončeným vzdelaním získal vedomosti, má dostatočnú kvalifikáciu a následne nadobudnuté skúsenosti z praxe v podnikaní. Získané vzdelanie ho predurčuje k schopnosti vykonávať práce s odborným zameraním, ktoré sú ohodnotené minimálne na úrovni priemerného zárobku zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Tieto jeho schopnosti treba posúdiť aj s ohľadom na stanovenie výšky vyživovacej povinnosti.

Odvolací súd neuveril tvrdeniam odporcu o výške jeho príjmu spočívajúceho iba v príjme z výkonu práce vo výške 320 eur pri ním uvádzaných výdavkoch spojených s platením nájmu, exekúcie voči daňovému úradu, splátkach uhrádzaných za domáce spotrebiče, bežných výdavkoch, výdavkoch na vreckové maloletých detí, výdavkoch na telefón pre deti. Objektívna skutočnosť spočívajúca v záľube odporcu (poľovníctvo) preukazuje jeho finančné možnosti. Pri vysokom životnom štandarde odporcu venujúceho sa vysokonákladnej záľube, akou poľovníctvo je, nemôžu byť príjmy uvádzané odporcom reálnymi ako ich má na mysli ustanovenie .

Odvolací súd poukazuje na to, že stanovená výška výživného je adekvátnou v súvislosti so životnou úrovňou povinného rodiča, ktorý je schopný zabezpečiť si nie len nevyhnutné výdavky spojené s bežnými výdavkami, ale aj s vysokonákladnou záľubou.

Stanovené výživné považuje odvolací súd v súčasných pomeroch za adekvátne schopnostiam odporcu, veku a potrebám maloletých detí s ohľadom na príjem navrhovateľky a jej osobnú starostlivosť. Výška výživného určená súdom prvého stupňa je plne súladná z hľadiskami, ktoré sú uvedené v veta prvá .

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením v spojení . Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Predmetný rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých účinným od 01.05.2011)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.