Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-335-2012.pdf
PDF · 93.11 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/335/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni D. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX G. G., za účasti vedľajších účastníkov 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, 2/ OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42 247 268, zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 286,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7Ro/2/2012-44 z 02. 07. 2012 , takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil 1/ vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 74,09 Eur, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť 1/ vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 23,10 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Okresný súd uznesením zo dňa 02. 07. 2012 konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 286,13 Eur s príslušenstvom, podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zastavil. Dôvodom tohto procesného postupu súdu bola skutočnosť, že navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v plnom rozsahu späť z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporkyne. Zároveň okresný súd vrátil navrhovateľovi časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 10,37 Eur s tým, že uvedenú sumu vyplatí špecifikovaný daňový úrad, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil 1/ vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia 74,09 Eur. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 2, veta prvá O. s. p..
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vyššie špecifikovanú náhradu trov právneho zastúpenia. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne sa náhrada trov konania nepriznáva. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení odvolania
namietal, že sa „nestotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania“, pretože „má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.“ Poukázal na to, že „cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „združenie“) je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§93 ods. 1 O. s. p.)“ V tejto súvislosti ďalej konštatoval, že „zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania“ a on sa „nemôže brániť proti vstupu združenia do konania za účelom ochrany spotrebiteľa, avšak nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch.“ Spochybnil „nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom“, pretože „v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu.“ Navyše, „právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania“ a preto „na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ustanovenia § 150 O. s. p.“. Prvostupňový súd bezdôvodne priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka odmenu za úkon právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia. Z rozhodnutia súdu nie je zistiteľné, akým spôsobom sa právny zástupca vedľajšieho účastníka oboznámil so spisovým materiálom.
Vedľajší účastník s odvolaním navrhovateľa nesúhlasil. Žiadal uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Argumentácia navrhovateľa o neúčelnosti vynaložených trov vedľajším účastníkom a potrebe aplikovať ustanovenie § 150 O. s. p. na rozhodnutie o trovách konania nepovažoval za dôvodnú. Práve vstup vedľajšieho účastníka pôsobí u navrhovateľa odradzujúco, že návrhy na začatie konania, na základe ktorých si uplatňuje právo na zaplatenie pohľadávok z neprijateľných zmluvných podmienok po uplynutí premlčacích dôb, berie po vstupe vedľajšieho účastníka do konania späť. Ani vedľajšiemu účastníkovi nie je možné uprieť právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom. Sám navrhovateľ, ktorého jedným z hlavných predmetov činnosti je vymáhanie pohľadávok, sa dáva zastupovať silnou advokátskou kanceláriou. Nie je dôvod, aby vedľajší účastník, ktorého poslaním je ochrana spotrebiteľa, znášal trovy konania sám. Občiansky súdny poriadok vyslovene v § 137 O. s. p. za trovy konania považuje aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Vedľajší účastník je práve takouto právnickou osobou, ktorá je podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa oprávnená zastupovať v konaní spotrebiteľa. Skutočnosť, že členkou združenia je aj jedna osoba s právnickým vzdelaním, ktorá ale právnu prax nevykonáva, nevylučuje právo vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie. Navrhovateľom prezentovaný názor by vylučoval možnosť advokátov, sudcov, prokurátorov, členov vlád, ktorí sú právnikmi, využiť právnu pomoc. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 26,09 Eur (odmena za 1 úkon právnej služby 14,11 Eur + režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH 4,35 Eur).
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).
Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.
Z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. vyplýva, že: „V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.“
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
V tomto prípade došlo k zastaveniu konania preto, že navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v plnom rozsahu späť z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporkyne.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).
Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporkyni v celom rozsahu späť, pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči uplatňovanému nároku vzniesol 1/ vedľajší účastník na strane odporkyne, možno konštatovať len jediný záver a to, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť uhradiť odporkyni a (z vyššie uvedených dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.
Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť 1/ vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov prvostupňového konania, ktoré de facto predstavujú trovy jej právneho zastúpenia. Samotnej odporkyni žiadne konkrétne trovy prvostupňového konania nevznikli. Druhý vedľajší účastník na strane odporkyne nevykonal žiadny úkon, ktorý by mal vplyv na spôsob skončenia konania. Do konania vstúpil druhý vedľajší účastník až 07. 05. 2012, o jeho vstupe navrhovateľ nemal žiadnu vedomosť a už 31. 05. 2012 vzal návrh späť.
Navrhovateľ namietal výšku trov právneho zastúpenia. Tvrdil, že za 1 úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia nepatrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka žiadna odmena, pretože len prepisuje údaje v podaniach o vstupe do konania.
Vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vymenúva úkony právnej služby, za ktoré patrí advokátovi odmena v § 14. Prvým úkonom v poradí podľa § 14 ods. 1 písm. a/ uvedenej vyhlášky je úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom. Odmenu za tento úkon právnej služby priznal okresný súd dôvodne. V rámci tohto úkonu právnej služby sa musí právny zástupca s klientom dohodnúť o forme a rozsahu právneho zastúpenia v konkrétnej veci, oboznámiť sa s predmetom veci, v ktorej má byť právna služba poskytnutá a dohodnúť stratégiu právneho zastupovania. Uskutočnenie tohto úkonu je preukázané podpisom plnomocenstva a vyjadrením 1/ vedľajšieho účastníka ku konkrétnej veci zo dňa 02. 01. 2012. Okresný súd priznal 1/ vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastupovania v správnej výške (tarifná odmena podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. z tarifnej hodnoty veci 286,13 Eur x 2 + 2 x režijný paušál vo výške 7,63 Eur + daň z pridanej hodnoty z celej náhrady podľa ustanovení § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky).
Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne odvolací súd nezistil.
Nemožno súhlasiť ani s argumentom navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia 1/ vedľajšieho účastníka, pretože práve kvalifikované podanie 1/ vedľajšieho účastníka (zastúpeného advokátom), v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku bolo vo svojej podstate dôvodom späťvzatia návrhu a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Oznámenie o vstupe 1/ vedľajšieho účastníka prevzal právny zástupca navrhovateľa 08. 02. 2012. Námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník na strane odporkyne v odpore proti platobnému rozkazu č. k. 7Ro/2/2012-21 z 19. 03. 2012. Po tomto úkone vedľajšieho účastníka na strane odporkyne vzal navrhovateľ späť návrh na začatie konania. Dôkazom o tom, že navrhovateľa pri rozhodnutí o späťvzatí návrhu na začatie konania ovplyvnil vstup vedľajšieho účastníka do konania, je
odôvodnenie úkonu späťvzatia návrhu, v ktorom sa vyjadruje k otázke, či boli trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne vynaložené účelne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania 1/ vedľajšieho účastníka ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zrušení platobného rozkazu, o zastavení konania a o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku, o nepriznaní náhrady trov konania odporkyne zostali nedotknuté (§ 206 ods. 3 O. s. p.).
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporkyňa i 1/ vedľajší účastník na strane odporkyne boli v odvolacom konaní úspešní a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila, ani jej žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania nevznikli a preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania odporkyne nerozhodoval. Prvý vedľajší účastník na strane odporkyne si právo na náhradu trov odvolacieho konania uplatnil riadne a včas v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť 1/ vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho konania v celkovej sume 23,10 Eur. Uvedené trovy konania predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa v sume 11,62 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu 286,13 Eur podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška“), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporkyne je platiteľom DPH, uvedené položky sa zvyšujú (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, v znení vyhl. č. 209/2009 Z. z., účinnej od 01. 06. 2009) o 20 % DPH, teda o celkovú sumu 3,85 Eur.
Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania k rukám právneho zástupcu 1/ vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.