Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_10C-123-2012.pdf
PDF · 91.05 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/123/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému A. A., D.. XX.X.XXXX, H. N. O., D. XX/X, za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného: v rade 1/ OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Stará Baštova 2, v rade 2/ Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom v Bratislave, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpeného HKP Legal s.r.o. so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, v konaní o zaplatenie 1.987,78 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 1.987,78 € spolu s 9,5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.432,85 € od 09.12.2006, a nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 119,- €, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 150,- € mesačne, zročných vždy ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia zročnej splátky.
Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania vzniknuté právnym zastúpením žalobcu v sume 533,66,-eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku na účet č.XXXXXXXXXX/XXXX S. S. a.s. pod VS: XXXXXX.
Vedľajší účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.9.2011 a spresnenou podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20.12.2011 na súd došlým 27.12.2011 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1987,78 € spolu s 9,5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1432,85€ od 9.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou podľa § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964 Zb.) zo dňa 8.12.2006, ktorú uzavrel postupca Všeobecná úverová banka a.s. so sídlom v Bratislave a žalobca ako postupník. Pohľadávka vznikla zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 23.5.2005, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky VÚB a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom. Na základe tejto zmluvy VÚB poskytla žalovanému úver, ktorého podmienky čerpania boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach
VÚB. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas, postupca vypovedal zmluvu o úvere. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1987,78 €, ktorá suma pozostávala z istiny vo výške 1432,85€, riadneho úroku vyčísleného na sumu 388,40€ , úroku z omeškania, vyčísleného na sumu 0,69€ a ostatného príslušenstva a poplatkov, vyčíslených na sumu 165,84€. Keďže žalovaný túto pohľadávku žalobcovi nezaplatil ani na základe jeho výzvy, bol žalobca nútený obrátiť sa žalobou na súd.
Žalobca ako prílohu k listu zo dňa 3.2.2012 pripojil ešte výpis z bankového systému, ktorý preukazoval čerpanie a splácanie úveru v čase od 23.5.2005 do 23.2.2006 (čl. 24).
V priebehu konania ešte pred tým, ako sa k žalobe vyjadril žalovaný, zahlásili podaním z 28.4.2012 vstup do konania vedľajší účastník v rade 1/ a podaním z 25.4.2012 zahlásil vstup do konania vedľajší účastník na strane žalovaného v rade 2/.
Obaja vedľajší účastníci vzniesli voči nároku žalobcu námietku premlčania.
K podaniam vedľajších účastníkov sa vyjadril žalobca podaním svojho právneho zástupcu z 28.6.2012 (čl.70), ktorým poukázal na skutočnosť, že námietka premlčania nároku je hmotnoprávnou námietku a jej vznesenie prislúcha len dlžníkovi, teda žalovanému a naopak neprináleží vedľajším účastníkom, ktorí majú v konaní len procesné práva a povinnosti obmedzené v § 93 Občianskeho súdneho poriadku.
Na preukázanie skutočností, že nárok žalobcu premlčaný nie je potom žalobca do spisu pripojil aj dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú žalovaný podpísal so žalobcom 23.11.2009. Z tejto dohody vyplynulo, že účastníci dohody majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch a tiež vyplynulo, že žalovaný uznal svoj záväzok, vyplývajúci zo zmluvy o flexipôžičke, uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. a ním.
Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril až na pojednávaní dňa 27.2.2013, ktorého sa osobne zúčastnil. Predtým mu boli doručené všetky vyjadrenia vedľajších účastníkov ako aj ich procesné úkony. V prípade vedľajšieho účastníka v rade 1/ to bol odpor, podaný voči platobnému rozkazu, ktorým súd rozhodol predtým, než vo veci nariadil pojednávanie.
Žalovaný bol pred nariadením pojednávania upozornený, že má právo vzniesť námietky voči účasti vedľajších účastníkov prípadne voči ich procesným úkonom a v prípade, že tak neurobí, súd bude mať za to , že námietky voči ich úkonom nemá.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neoznámil námietky voči vstupu vedľajších účastníkov alebo voči podanému odporu vedľajšieho účastníka v rade 1/, súd považoval odpor vedľajšieho účastníka v rade 1/ za úkon, ktorý bol spôsobilý zrušiť zo zákona platobný rozkaz, keďže žalovaný ako hlavný účastník námietky k takémuto úkonu nemal. Pretože žalovaný nemal námietky ani voči účasti vedľajších účastníkov v konaní, súd v konaní pokračoval aj s vedľajšími účastníkmi.
Na pojednávaní dňa 27.2.2013 žalovaný uviedol, že k žalobe námietky nemá a nárok žalobcu uznáva čo do dôvodu aj čo do výšky. Je si vedomý svojho dlhu, ktorý riadne neplnil, pretože sa dostal do finančnej tiesne. V súčasnosti však je zamestnaný a jeho príjem mu umožňuje splácať dlh voči žalobcovi splátkami 100,- až 200,-eur mesačne. Zobral na vedomie, že súd vzhľadom na jeho uznávací prejav môže rozhodnúť rozsudkom na základe uznania nároku a preto žalobe nepriamo navrhoval vyhovieť s tým, že požiadal o možnosť splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach.
Vzhľadom na uznávací prejav žalovaného na pojednávaní dňa 27.2.2013 súd o nároku žalobcu rozhodol rozsudkom na základe uznania nároku podľa ustanovenia § 153a Občianskeho poriadku.
Podľa § 153a ods.1 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou, alebo jeho základ, alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania, alebo vzdania sa nároku.
Súd mohol takýmto rozsudkom rozhodnúť nielen na základe uznávacieho prejavu žalovaného ale aj vzhľadom na tú skutočnosť, že na základe listinných dôkazov, ktoré žalobca do spisu pripojil, nenadobudol súd presvedčenie, že nárok žalobcu je premlčaný, alebo že by bol nepreukázaný.
Nárok žalobcu na istinu poskytnutého úveru nachádza právnu oporu v ustanoveniach § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka (zák.č.513/1991 Zb.).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (Zák.č.513/1991 Zb.)zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Nárok na úroky nachádza právnu oporu v ustanovení § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa tohto zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
Pokiaľ ide o ďalšie poplatky, ktoré tvorili žalovanú istinu, nárok na tieto poplatky nachádza priamo právnu oporu v ustanoveniach zmluvy o poskytnutí flexipôžičky a to akým spôsobom žalobcovi na ne žalobcovi vznikal nárok vyplýva z prehľadu o čerpaní a splácaní poskytnutého úveru. V samotnej zmluve o poskytnutí flexipôžičky boli dohodnuté poplatky za poskytnutie úveru vo výške 750,-Sk, za prvú upomienku vo výške 200,-Sk, za ďalšiu upomienku vo výške 1000,-Sk, za vedenie úverového účtu 40,- Sk mesačne a za poistenie úveru 99,-Sk mesačne.
Nárok na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ustanoveniach § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním celej pohľadávky už právnemu predchodcovi žalobcu a totiž k 4.3.2006. Splatnosť úveru totiž podľa výpisu z bankových kníh po výpovedi zo dňa 30.1.2006 nastala k 3.3.2006.
Vzhľadom na výšku pohľadávky, ktorú má žalovaný voči žalobcovi a vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý nemal námietky k splácaniu dlhu, súd využil ustanovenie § 160 ods.1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku a určil, že suma 1987,78€ spolu s priznanými úrokmi z omeškania ako aj náhrada trov konania, ktoré vznikli zaplatením súdneho poplatku vo výške 119,-eur môže byť žalovaným splácaná v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výšku a zročnosť určil súd vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania, kam patrí aj zaplatený súdny poplatok zo žalobného návrhu súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca bol v konaní plne úspešný a preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. K náhrade trov konania súd zaviazal žalovaného a o trovách vedľajších účastníkov, ktorí vystupovali na strane žalovaného, teda na neúspešnej strane v zmysle ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p. rozhodol tak, že vedľajší účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Trovy žalobcu, ako bolo vyššie uvedené, pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené a priznané podľa Vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd považoval za účelne vynaložené trovy, ktoré vznikli vykonaním nasledovných úkonov právnych služieb - prevzatie a príprava zastúpenia v
roku 2011, spísanie žaloby, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu z 28.6.2012 k podaniam vedľajšieho účastníka, a účasť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 16.1.2013 a 27.2.2013. Za účelne vynaložené nepovažoval súd trovy konania, ktoré vznikli spisovaním pokusu o zmier, (úkon pred udelením plnomocenstva na zastupovanie v konaní pred súdom) a ktoré vznikli vypracovaním upresnenia žaloby z 20.12.2011 a vyjadrenia k výzve súdu z 3.2.2012. Týmito úkonmi len právny zástupca spresňoval žalobu, a vysvetľoval niektoré skutočnosti, ktoré súdu neboli zo žaloby zrejmé, teda robil úkony, ktoré neboli nutné, keby bol právny zástupca žalobcu od prvopočiatku žalobcu precízne vypracoval tak, aby súd nemal k nej námietky, prípadne niektorým jej častiam neporozumel. Preto za tieto úkony právnej služby súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Za účelne vykonané úkony právnej služby patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena vo výške 81,33€ a za prvý úkon právnej služby aj režijný paušál vo výške 7,41€ a 20% DPH, za úkony právnej služby urobené v roku 2012 režijný paušál v sume 7,63 € a za úkony právnej služby, urobené v roku 2013 režijný paušál v sume 7,81€. K všetkým týmto úkonom patrí aj 20% DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 533,66€ a žalovaný musí trovy právneho zastúpenia žalobcovi nahradiť v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Aj pri určení povinnosti nahradiť trovy konania žalobcovi súd využil ustanovenie § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku veta po bodkočiarke, a to vzhľadom na výšku tejto pohľadávky žalobcu a momentálnu finančnú situáciu žalovaného.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol na základe uznania nároku, odvolanie nie je prípustné. Odvolaním možno napadnúť len výrok rozsudku, ktorým súd rozhodol o povolení splácať dlh a o trovách konania do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.