Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoP-95-2012.pdf
PDF · 92.95 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/95/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej PhD,. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého T. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov Mgr. K. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., H. X a T. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., Y. X, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 19. 10. 2012 č. k. 24P 249/2012-61, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom, vo výroku, ktorým bol návrh otca o zníženie výživného zamietnutý a vo výroku o trovách konania so spresnením, že dlžné výživné 62,37 Eur je za obdobie od 31. 08. 2012 do 30. 09. 2012.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov z 04. 05. 2005 č. k. 29C 19/2005-50 v časti o výživnom tak, že zvýšil výživné zo strany otca zo sumy 3 000 Sk (99,58 Eur) na sumu 160 Eur mesačne s povinnosťou otca platiť výživné k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 31. 08. 2012 opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 01. 08. 2012 (správne od 31. 08. 2012; poznámka odvolacieho súdu) do 30. 09. 2012 vo výške 62,37 Eur povolil súd otcovi splácať v 20 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol, návrh otca o zníženie výživného zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil zistením, že maloletý pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov z 04. 05. 2009 č. k. 29C 19/2005-50. Citovaným rozsudkom bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou otca platiť na jeho výživu sumou 3 000 Sk mesačne. V čase tejto úpravy výživného bola matka učiteľkou Základnej školy v R. s mesačným príjmom 10 311,-Sk. Otec bol živnostníkom a podľa daňového priznania za rok 2003 jeho príjmy zo živnosti predstavovali 6 320 398,- Sk, výdavky predstavovali 6 136 598,- Sk. Podľa daňového priznania z rok 2004 jeho príjmy predstavovali 7 410 585,- Sk, výdavky predstavovali 7 230 790,- Sk. V čase predchádzajúcej úpravy výživného maloletý bol žiakom 3. ročníka základnej školy. V súčasnosti maloletý je žiakom 2. ročníka Hotelovej akadémie v W.. Stravuje sa škole, býva v spoločnej domácnosti s matkou. Matka je zamestnaná naďalej ako učiteľka s čistým mesačným príjmom 550,- Eur, úhradu za užívanie bytu platí mesačne 155,- Eur. Otec v súčasnosti je ženatý, pribudla mu vyživovacia povinnosť
voči maloletému synovi nar. XX. XX. XXXX. Otec s rodinou býva v 4-izbovaom byte, platí úhradu za užívanie 240,- Eur, hradí hypotéku 500,- Eur mesačne. Manželka otca je od 21. 09. 2012 poberateľkou rodičovského príspevku 190,- Eur mesačne. Otec podniká ako fyzická osoba pod obchodným menom T. W. - R. K. P., poskytuje upratovacie služby. Je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Opel Viva, rok výroby 2005, ktoré používa na zásobovacie, ale aj súkromné účely. Jeho manželka vlastní motorové vozidlo zn. Ford Mondeo, rok výroby 2008 a Ford Focus, rok výroby 1999. Zároveň je otec vlastníkom chaty na F. a vlastníkom garáže. Z výpisu z obchodného registra súd zároveň zistil, že otec je konateľom a zároveň spoločníkom spolu s manželkou v spoločnosti R. K. P., s. r. o., ktorá bola založená 01. 01. 2008 s predmetom činnosti, okrem iného, poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom, výroba a predaj nahraných nosičov záznamu obrazu a zvuku so súhlasom autora. Z daňového priznania právnickej osoby R. K. P., s. r. o., za rok 2011 súd zistil súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych výnosov 15 909,99 Eur, súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych nákladov 15 293,58 Eur, výsledok hospodárenia pred zdanením 616 041 Eur. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby otca dieťaťa vyplýva za rok 2011 príjem 60 037,38 Eur, výdavky 55 296,35 Eur, základ dane 4 741,03 Eur. Na takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa právne aplikoval ust. §§ 62 ods. 1, 2, 4, 5, 75 ods. 1, 77 ods. 1, 78 ods. 1, 3, Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O. s. p. a uzavrel, že od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak na strane otca, ako aj na strane maloletého dieťaťa. Súd prihliadol k tomu, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi, ale prihliadol predovšetkým na to, že otec tiež spláca mesačne hypotéku 500,- Eur. Otec dieťaťa okrem toho, že podniká je vlastníkom osobného motorového vozidla, tiež jeho manželka vlastní osobné motorové vozidlá, otec je vlastníkom bytu, garáže, chaty, ktorú od minulého roka ponúka na predaj. Ak otec dieťaťa dokáže splácať úver, súd má za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť zvýšené výživné 160,- Eur mesačne. S poukazom na majetkové pomery a nejasnú finančnú situáciu na strane otca dieťaťa, ako aj s poukazom na výdavky, ktoré deklarovala matka maloletého dieťaťa, súd vyhovel návrhu na zvýšenie výživného na sumu 160,- Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. K návrhu otca o zníženie výživného prvostupňový súd uviedol, že otec je konateľov spoločnosti R. K. P., s. r. o., pričom je možné predpokladať, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je oveľa vyšší než ho otec deklaroval pred súdom. Otec podniká v oblasti poskytovania upratovacích služieb, je konateľom a spoločníkom spoločnosti nahrávacieho štúdia, pričom v konaní bolo preukázané, že jeho životná úroveň nezodpovedá pomerom, ktoré otec deklaroval. Podľa názoru súdu má otec všetky možnosti a schopnosti na to, aby prispieval zvýšeným výživným na syna študujúceho na strednej škole, pretože jednoznačne potreby a výdavky maloletého dieťaťa to odôvodňujú a výživné, ktoré otec doposiaľ uhrádzal je neprimerané výdavkom a potrebám maloletého dieťaťa. V konaní bolo zároveň preukázané, že otec platí niekoľko úverov, ktoré si zobral od bankových subjektov, má pôžičky voči fyzickej osobe, pričom výživné je prednostná pohľadávky pred všetkými ostatnými pohľadávkami, a pokiaľ otec nemá finančné prostriedky na to, aby primerane svojej životnej úrovni prispieval na výživu svojho dieťaťa, nie je možné, aby sa zaťažoval úvermi alebo pôžičkami, pretože súd platenie takýchto pôžičiek a úverov považoval za výdavok otca, ktorý nie je nevyhnutný. Súd nepovažuje za správne, aby maloleté dieťaťa znášalo v podobe určenia výšky výživného mimoriadne náklady otca spojené s nákladmi na rekonštrukciu jeho bytu. Ide o rozhodnutie otca a jeho manželky, ktoré nemôže mať vplyv na výšku výživného. Na základe uvedených skutočností súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 31. 08. 2012 do 30. 09. 2012 (160,- Eur zvýšené výživné - 99,58 Eur doposiaľ určené výživné) vo výške 60,42 Eur súd zaviazal otca zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..
Proti tomuto rozsudku proti výroku o zvýšení výživného a výroku, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že súd rozhodol bez toho, aby mal naštudované listinné dôkazy, ktoré otec odovzdal na pojednávaní, nepreveril rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa v daných listinných dôkazoch nachádzali. Matka na pojednávaní uviedla, že zvýšené výdavky syna sú spojené s vodičským kurzom (470,- Eur), ktoré hradí, čo nie je pravdou. Vodičský kurz si syn uhradil sám, lebo v lete bol na brigáde a sám sa rozhodol, že ušetrené peniaze investuje do vodičského kurzu. Nie je pravdivé ani tvrdenie matky, že jej príjem je 500,- Eur mesačne, keďže po nahliadnutí do spisu súd dospel k záveru, že príjem matky je cca 800,- Eur mesačne. Informácie o tom, že otec predáva chatu na F. za 130 000,- Eur nie sú pravdivé. Chatu predáva za 90 000,- Eur práve preto, aby splatil dlh sestre. Chatu kúpil v čase, kedy mal v svojej firme cca 100 zamestnancov
a darilo sa mu. V súčasnosti má 4 zamestnancov, v októbri 2012 mu vypovedala zmluvu spoločnosť, ktorá bola hlavným zdrojom príjmov. S manželkou V. má syna F. R., čím mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Syn má diagnózu „dextrokaria situs viscerum inversus“, čo znamená zrkadlové uloženie všetkých orgánov v tele a na základe tejto diagnózy pravidelne navštevuje Kardiologické centrum v Bratislave, s čím sú spojené zvýšené výdavky otca. Navrhol, aby súd zmenil výšku výživného na sumu 100,- Eur alebo aby rozhodol o striedavej starostlivosti.
Matka a kolízny opatrovník k odvolaniu otca navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Správne vyhodnotil jednotlivé zistenia a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Dôvody preskúmavaného rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd vzhľadom na obsah podaného odvolania považuje za podstatné doplniť len nasledujúcimi skutočnosťami:
Občiansky súdny poriadok v § 159 ods. 3 určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163 O. s. p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravené v § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré citoval vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné vysoké či nízke alebo nezodpovedajúce schopnostiam a možnostiam povinného otca. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
Súd v rámci konania o návrhu na zvýšenie, resp. zníženie výživného, nie je oprávnený preskúmavať správnosť, či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím. Právne relevantným o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo, alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, alebo na strane povinného rodiča, ktoré sú podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Súhlasiť treba aj so súdom prvého stupňa, že v zmysle ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, sa vždy pri zmene pomerov prihliada aj na vývoj životných nákladov.
Súd prvého stupňa správne uzavrel, že v súvislosti s nástupom maloletého na strednú školu, s nárastom jeho veku došlo k zvýšeniu výdavkov. Napokon správne uzavrel aj to, že v súvislosti so štúdiom na hotelovej akadémii došlo k podstatnému nárastu výdavku v súvislosti s prípravou mal. T. na budúceho povolanie. Odvolací súd za opodstatnené hodnotí aj výdavky, ktoré súvisia s absolvovaním vodičského kurzu. Niet prekážok pre to, aby syn získal takéto oprávnenie pre riadenie motorového vozidla. U otca nepochybne došlo k nárastu príjmu, ktorý súd prvého stupňa aj spravme vyhodnotil. Ak by sa aj dalo súhlasiť s námietkou otca, že v októbri 2012 mu vypovedala zmluvu spoločnosť, ktorá bola jeho hlavným zdrojom príjmu, odvolací súd je toho názoru, že životná úroveň otca nezodpovedá pomerom, ktoré otec
uvádzal v priebehu konania pred prvostupňovým súdom. Treba zdôrazniť, že otec okrem splácania hypotéky vo výške 500,- Eur mesačne má ďalšie úvery, ktoré si zobral od bankových subjektov, má aj pôžičky od fyzických osôb. Pokiaľ by otec nemal dostatočný príjem na platenie zvýšeného výživného, nie je možné, aby sa zaťažoval úvermi. Otec si musí uvedomiť, že výživné a jeho plnenie je prednostnou pohľadávkou, ktorá má prednosť pred plnením akýchkoľvek pohľadávok zo strany otca. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnával pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri predchádzajúcej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom na základe čoho správne dospel súd prvého stupňa k záveru, že došlo k podstatným zmenám pomerov na strane mal. T., ale aj na strane rodičov. Každopádne otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, keď sa mu narodil v novom manželstve syn dňa 22. 02. 2012. Z obsahu dôkazov, ktoré boli realizované pred súdom prvého stupňa bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že otec je v súčasnosti naďalej živnostníkom, naďalej podniká pod obchodným menom T. W. - R. K. P. (od 01. 07. 1997). Zároveň je otec konateľom a spoločníkom spolu so svojou manželkou v spoločnosti R. K. P., s. r. o., so sídlom Hlavná 33, Prešov, ktorá bola založená 01. 01. 2008. Predmetom činnosti tejto spoločnosti je organizovanie a usporiadavanie kultúrnych, spoločenských a športových podujatí, čistiace, upratovacie služby, marketing, dezinfekcia, fotografické služby, zhotovovanie videozáznamov, reklamná, propagačná a inzertná činnosť, kancelárske, sekretárske služby, kúpa tovaru na účely jeho predaja, poskytovanie úveru z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom, prenájom strojov a technických zariadení, prenájom motorových vozidiel, výroba a predaj nahraných nosičov záznamu obrazu a zvuku so súhlasom autora, služby súvisiace s produkciou filmov a videozáznamov, počítačové služby, služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov, prenájom hnuteľných vecí. Uvedené skutočnosti nemožno v rámci hodnotenia schopností otca prispievať na výživu výživného zvýšenou výškou obísť.
Za takéhoto stavu odvolací súd dospel k záveru, že zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam otca v zmysle ust. § 75 ods. 1, § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine, ktoré citoval v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa je potrebné v období od 31. 08. 2012 zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 99,58 Eur na sumu 160,- Eur mesačne. Určenie dátumu, od ktorého sa zvyšuje výživné určené predchádzajúcim rozhodnutím je potrebné vychádzať z toho, ku ktorému dátumu došlo k zmene pomerov a napokon je potrebné akceptovať aj podaný návrh (č. l. 1 spisu). Tento návrh súd prvého stupňa správne vyhodnotil za čiastočne opodstatnený, keď zvýšil výživné od 31. 08. 2012 na sumu 160,- Eur mesačne.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom, vo výroku ktorým bol návrh otca o zníženie výživného zamietnutý a vo výroku o trovách konania, potvrdil. V tejto súvislosti treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že podané odvolanie sa svojimi dôvodmi vôbec nedotýka výšky vyčísleného dlhu na výživnom. Pri absencii takýchto odvolacích dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný v tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa bližšie preskúmavať. Odvolacie dôvody sa nedotýkajú ani výroku o trovách prvostupňového konania, preto ani v tejto časti nebolo potrebné bližšie rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať.
Pre rozhodnutie o trovách odvolacieho konania je potrebné aplikovať ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.