Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/40/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci starostlivosti o maloletú W. O. J., nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: F. J., rod. X., trvale bytom v I., G. X, adresa pre doručovanie: E. XXX, S., a otca: J. J., trvale bytom v I., G. X, adresa pre doručovanie: L. XX, I., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a nariadenie výchovného opatrenia takto

rozhodol:

Súd konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti z a s t a v u j e.

Maloletá W. O. J., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený ju zastupovať a spravovať jej majetok.

Styk matky s maloletou súd neupravuje.

Matka maloletej W. O. J., nar. XX.XX.XXXX je povinná platiť výživné na maloletú v sume 100 eur mesačne, do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletej, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd nariaďuje otcovi maloletej W. O. J., nar. XX.XX.XXXX a maloletej výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, odbornému poradenstvu v Krízovom stredisku Dúha, občianske združenie, Stavbárska 6, Bratislava za účelom poskytnutia pomoci pri posilňovaní rodičovských zručností a fungovaní rodiny na dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Frekvencia a dĺžka stretnutí sa ponecháva v kompetencii Krízového strediska Dúha.

Otec maloletej a maloletá sú povinní riadiť sa pokynmi psychológa, dodržiavať časový harmonogram stretnutí.

Súd bude sledovať výkon nariadeného výchovného opatrenia.

Súd zaväzuje Krízové stredisko Dúha písomne informovať súd o priebehu výkonu výchovného opatrenia, priebežne jedenkrát za dva mesiace.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách štátu rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Otec sa dňa 29.6.2012 obrátil na súd s návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W. O. J., nar. XX.XX.XXXX, dieťaťa pochádzajúceho z jeho manželstva s matkou maloletej F. J., pričom uviedol, že v súčasnosti s matkou maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Uviedol, že maloletá bola uznesením tunajšieho súdu zo dňa 29.5.2012, č.k. -18 umiestnená na návrh Úradu prác, sociálnych vecí a rodiny Bratislava do krízového strediska Dúha v Bratislave. Návrh odôvodnil tým, že matka maloletej, ktorá sa o maloletú starala sama potom, čo on bol nútený, na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.12.2011, vydaným na návrh matky maloletej (jeho manželky) ukladajúcim mu zákaz užívania nehnuteľnosti sa zo spoločnej domácnosti odsťahovať, starostlivosť o maloletú nezvládala pre svoje „akútne problémy psychického rázu“. S maloletou manipulovala do tej miery, že maloletá mala pocit, že on ju nemá rád a prestala javiť záujem o stretávanie s ním. Umiestnením maloletej do krízového centra sa situácia podstatne zmenila, maloletú na rozdiel od jej matky v krízovom centre pravidelne navštevuje. S matkou maloletej sa od času od umiestnenia maloletej do krízového centra niekoľkokrát stretol a rozprával, ako už uviedol, táto vykazuje známky psychického ochorenia, nie je však ochotná navštíviť lekára a svoj zdravotný stav riešiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti otec maloletej vylučuje, že by matka maloletej bola schopná sa o maloletú riadne starať, preto žiadal zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti. K otázke úpravy styku maloletej s matkou a otázke určenia výživného sa v návrhu nevyjadril.

Súd uznesením zo dňa 16.8.2012, č.k. -51 spojil konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva a konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti na spoločné konanie vedené pod sp. zn. .

Súd vec prejednal na pojednávaní za účasti otca maloletej, kolízneho opatrovníka, ako aj splnomocneného zástupcu Krízového strediska Dúha. Matka maloletej, ktorá bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť včas a vážnymi dôvodmi neospravedlnila, pritom súd s poukazom na ust. pojednával v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, vyjadrením kolízneho opatrovníka, vyjadrením zástupcu Krízového strediska Dúha, Znaleckým posudkom súdnej znalkyne PhDr. Y. I. č. 117/2012, listinnými dôkazmi založenými účastníkmi do súdneho spisu, zisťoval zárobkové a majetkové pomery rodičov, ich rodinné pomery, oboznámil sa s potrebami v čase rozhodovania 13 ročnej W. O., prihliadol na obsah súdneho spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:

Maloletá W. O. dovŕšila v decembri roku 2012 13 rokov, pochádza z manželstva svojich rodičov, ktorí v súčasnosti spolu nežijú. Maloletá W. O. bola predbežným opatrením tunajšieho súdu zo dňa 29.5.2012, č.k. -18, vykonateľným dňa 7.6.2012, právoplatným, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.6.2012, č.k. -32, dňa 10.10.2012 umiestnená do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov do Krízového strediska Dúha, Stavbárska 6, Bratislava (ďalej len „Krízové stredisko“). Výkon súdneho rozhodnutia uskutočnil súd v súlade s ust. § 237 O.s.p dňa 13.6.2013 (č.l. 21a). Zo správy o pobyte maloletej vypracovanej krízovým centrom dňa 26.6.2012 vyplýva, že u maloletej po príchode do krízového centra bolo možné konštatovať určitý stupeň zanedbania, bola zavšivavená, zubný lekár popísal značné známky poškodenia zubov a detská ošetrujúca lekárka informovala o chýbajúcom poslednom povinnom preočkovaní. V školskom roku 2011/2012 nemohla byť klasifikovaná pre veľký počet neospravedlnených hodín, resp. bolo uzavreté, že po dohode s príslušnou školou bude potrebné absolvovať doklasifikovanie. Inak je maloletá O. zdravá, zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom zistené neboli. V školskom roku 202/2013 opakuje 6. postupný ročník, učí sa dobre. Výdavky na maloletú vyčíslil otec vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ nevykonával osobnú starostlivosť o maloletú predbežne vo výške cca 400 až 500 Eur. Ide o výdavky spojené s cestovaním cca 15 Eur, stravou vo výške cca 200 Eur, výdavky na bývanie prislúchajúce na maloletú, pričom nájomné spolu s poplatkami za užívanie bytu hradí otec vo výške 400 Eur a ďalšie výdavky na osobné a hygienické potreby maloletej, ošatenie, mimoškolskú činnosť, letný tábor, dioptrické okuliare.

Matka maloletej ako vyplýva z obsahu spisu žije toho času v dome svojej matky, resp. v záhradnej chatke zriadenej na jej pozemku v S.C., maloletú navštevuje v krízovom centre nepravidelne, ako vyplýva z vyjadrenia krízového centra spolupráca s ňou je obtiažna.

Matka maloletej je samostatne zárobkovo činná, z internetového výpisu zo Živnostenského registra vyplýva, že podniká od 13.1.2012, na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom F. J. - X. A B. S., predmetom podnikania je poskytovanie krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších osôb príjmy nepreukazovala.

Otec maloletej pracuje na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu určitú do 30.6.2013 u zamestnávateľa Erste Group IT SK, spol. s r.o. s pracovným zaradením databázový špecialista senior kde dosahuje základnú mzdu vo výške 2000,- Eur mesačne.

Kolízny opatrovník maloletej v priebehu konania upustil od návrhu na nariadenie ústavnej starostlivosti s odôvodnením, že vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, ako aj na závery opakovaného šetrenia v domácnosti otca, opakované pohovory s maloletou, psychologičkou a pracovníkmi Krízového strediska dospel k záveru, že toho času (čas rozhodovania súdu - pojednávanie dňa 27.2.2013, na ktorom bolo rozhodnuté vo veci) pominuli dôvody pre nariadenie ústavnej starostlivosti, preto odporučil súdu ústavnú starostlivosť nenariadiť a zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otca. V záujme bezproblémového preklenutia novej situácie, ktorá zverením otcovi vznikne navrhol súdu nariadiť výchovné opatrenie otcovi maloletej a maloletej a to povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu v Krízovom centre Dúha, na dobu minimálne šesť mesiacov. Uviedol, že matka maloletej ich úrad nekontaktuje, nezaujíma sa o ďalší postup vo veci maloletej, záujem o zverenie maloletej prostredníctvom ich úradu neprejavila. Pre prípad zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca, navrhol súdu určiť matke maloletej výživné v rozmedzí 70 až 100 Eur, pričom 70 Eur je dolná hranica odôvodnených potrieb maloletej. Matka maloletej podniká, prezentuje, že má dostatok práce, že sa uživí, podľa samotnej matky je jej zdravotný stav priaznivý, nič jej teda nebráni pracovať, nemá v starostlivosti žiadne maloleté dieťa a nemá ani inú vyživovaciu povinnosť.

Z výpovede zástupca Krízového strediska vyplynulo, že súhlasí s ustanovením ako psychológa pre realizáciu výchovného opatrenia. Ohľadom priebehu pobytu maloletej v ich zariadení a spolupráce s otcom uviedol, že počas pobytu maloletej v ich zariadení veľké zmeny, zlepšila sa v samoobslužných činnostiach, pestovaní hygienických návykov, takisto sa zlepšil jej zdravotný stav, maloletá sa naučila bežným návykom osobnej starostlivosti , bola jej poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť, zlepšila sa jej školská dochádzka, ukázalo sa, že je nebýva často chorá a v tomto smere sa tvrdenia jej matky o tom, že školu nenavštevuje z dôvodu chorobnosti ukázali ako vymyslené a účelové, v prvom polroku školského roku 2012/13 prospela s vyznamenaním, podľa tvrdení triednej učiteľky je aktívna a má záujem o zapájanie sa do školských aktivít. Matka od jesene 2012 maloletú v krízovom stredisku nenavštívila a to ani po opakovanej snahe o kontakt s ňou zo strany strediska. Maloletá O. túžbu ísť k matke neverbalizuje, o matke nehovorí. Spolupráca otca maloletej so strediskom je na veľmi dobrej úrovni, otec dcéru pravidelne bráva na víkendové pobyty, ako aj na jesenné a zimné prázdniny, využil všetky možnosti ako stráviť čas s dcérou, maloletá po stretnutiach s otcom verbalizuje spokojnosť, vracia sa šťastná, teší sa na pobyty u otca.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z PhDr. Y. I., č. 117/2012 vyplynulo, že táto vzhľadom na výsledky vykonaného psychodiagnostického vyšetrenia a výsledky vykonanej konfrontácie rodičov maloletej a maloletej odporúča zveriť maloletú W. O. do osobnej starostlivosti otca a zabezpečiť pravidelný styk s matkou spočiatku bez prespávania u nej. Otec maloletej je podľa znalkyne s poukazom na súčasný psychický stav ako aj na výsledky konfrontácie schopný zabezpečovať nepretržitú, riadnu výchovu a starostlivosť o maloletú. Z jeho záverov tiež vyplynulo, že matka maloletej nie je schopná za súčasných podmienok s poukazom na zistený psychický profil osobnosti zabezpečiť nepretržitú riadnu výchovu a starostlivosť o maloletú.

Podľa v znení neskorších predpisov, (ďalej „Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd v prejednávanom prípade mal za preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo rozvedené nebolo, na úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nedohodli. Na základe týchto skutočností súd uzavrel, že v danom prípade je potrebné postupovať podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine a upraviť výkon rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti..

Potom, čo kolízny opatrovník maloletej upustil od návrhu na umiestnenie maloletej do ústavnej starostlivosti, s odôvodnením, že od času podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia, v súvislosti s ktorým súd uznesením č.k. -25 zo dňa 19.6.2012 začal bez návrhu konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti, pominuli dôvody pre vedenie takéhoto konania, súd stotožniac sa v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania s uvedeným tvrdením konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 27.2.2012 zastavil, pričom výrok uznesenia poňal do výroku tohto rozsudku.

Na základe uvedeného súd ďalej v konaní rozhodoval o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností doručenom súdu 29.6.2012, ktorým žiadal zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otca.

Súd rozhodujúc o návrhu otca vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania v rámci ktorého prihliadol najmä na závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. Y. I., výpoveď kolízneho opatrovníka, ako aj na výpoveď zástupcu krízového strediska, v ktorom bola maloletá v čase rozhodovania súdu umiestnená. Tieto vyhodnotil s poukazom na ust. 132 , každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho čo uviedli účastníci a dospel k záveru, že návrh otca je dôvodný. V konaní bolo znaleckým posudkom preukázané, že otec maloletej spĺňa všetky predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o maloletú, na rozdiel od matky maloletej, ktorá toho času nie je schopná zabezpečovať riadnu osobnú starostlivosť o maloletú. Výsledok znaleckého dokazovania, ako aj skutočnosti, ktoré osvedčilo krízové centrum, týkajúce sa zanedbania zdravotnej starostlivosti o maloletú, ktorá nebola riadne zaočkovaná, bola zavšivavená a mala zanedbaný chrup, zanedbanú školskú dochádzku, potvrdili odôvodnenosť postupu kolízneho opatrovníka maloletej a jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia na umiestnenie maloletej do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, ako aj postupu súdu, ktorý predbežným opatrením odňal maloletú zo starostlivosti matky a umiestnil maloletú dočasne do Krízového strediska Dúha.

Skutkový stav osvedčený v čase rozhodovania o predbežnom opatrení v tom čase neodôvodňoval zverenie maloletej otcovi, nakoľko otec maloletej v čase faktického výkonu osobnej starostlivosti o maloletú výlučne jej matkou, napriek tomu, že si bol vedomý, že výchova a starostlivosť o maloletú zo strany matky je problémová, nebol schopný, ako sám udal vo svojej výpovedi čeliť manipulatívnemu správaniu matky voči maloletej W. O. a tiež voči nemu v súvislosti s čím nedokázal sám zasiahnuť a o maloletú sa v tom čase riadne postarať. Preto sa súd pri posúdení predpokladov otca pre zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti vysporiadal aj s vplyvom uvedenej skutočnosti na túto otázku, berúc do úvahy jednak závery znaleckého dokazovania, ako aj všetky zistené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti uzavrel, že zistený nedostatok v minulom správaní otca nesúvisí so správaním otca k maloletej a samotnými predpokladmi a schopnosťami postarať sa o maloletú, ktoré v konaní znalcom jednoznačne preukázané boli, ale súvisí výlučne so vzťahom a správaním k matke maloletej. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia maloletej spolu nežijú a otec bude mať maloletú zverenú súdnym rozhodnutím maloletej žiadna ujma, spočívajúca v tom, že by sa obnovil stav pred vydaním predbežného opatrenia a dieťa sa dostalo opäť do starostlivosti matky nehrozí, čo napokon odôvodňuje potrebu vydaného rozhodnutia. Súd pri rozhodovaní o otázke zverenia prihliadol v prvom rade na záujem maloletej, preto dospel k názoru, že zverenie rodičovi, ktorý síce dieťa neuchránil pred nepriaznivou situáciou v ktorej sa v minulosti v dôsledku správania druhého rodiča v minulosti ocitlo a ktorého predpoklady na výkon osobnej starostlivosti náležite prešetril (znaleckým dokazovaním) má rozhodne prednosť pred nariadením ústavnej starostlivosti. Navyše danom prípade nešlo zo strany matky maloletej o správanie úmyselné alebo násilné, ktoré by priamo ohrozovalo maloletú, ale išlo o správanie vyplývajúce z nedostatku osobných predpokladov riadnej starostlivosti o maloletú.

Súd prihliadol vzhľadom na vek a rozumové schopnosti maloletej aj na vôľu maloletej, ktorá prezentovala v rámci znaleckého dokazovania svoj názor, že chce žiť u otca.

Súd z vykonaného dokazovania ďalej zistil, že otec maloletej od času umiestnenia maloletej v krízovom stredisku využil všetky možnosti tráviť čas s maloletou, túto pravidelne v stredisku nielen navštevoval, ale sám vo svojej domácnosti zabezpečoval starostlivosť o maloletú počas víkendov, prázdnin a sviatkov, pričom jeho starostlivosť bola tak o strany orgánu sociálnej kurately, ako aj zo strany krízového strediska hodnotená ako riadna a bezproblémová. Spolupráca otca s krízovým strediskom bola zo strany krízového strediska ako aj kolízneho opatrovníka hodnotená ako veľmi dobrá.

V tejto súvislosti súd hodnotil rovnakú skutočnosť aj na strane matky, so záverom, že spolupráca s ňou bola tak kolíznym opatrovníkom ako aj krízovým strediskom hodnotená ako obtiažna. Záujem o maloletú matka prejavovala od času jej umiestnenia v krízovom stredisku sporadicky, pravidelne maloletú nenavštevovala, o ďalšiu starostlivosť o maloletú, resp. styk s maloletou neprejavila záujem ani prostredníctvom orgánu sociálnej kurately, ani prostredníctvom krízového strediska.

Matka maloletej sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie pred súd nedostavila, svoju neúčasť žiadnym dôvodom neospravedlnila, preto súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti. Z výpovedí kolízneho opatrovníka, zástupcu krízového strediska, otca maloletej vyplynulo, že matka maloletej sa od času umiestnenia maloletej o ďalší postup v konaní nezaujímala, nespolupracovala ani s kolíznym opatrovníkom ani s krízovým strediskom.

Závery pre svoje rozhodnutie nadobudol súd z poznatkov získaných vykonaným dokazovaním, najmä zo záverov znaleckého dokazovania, prihliadol na odporúčanie kolízneho opatrovníka, vyjadrenia krízového strediska a na základe týchto všetkých skutočností uzavrel, že nie je nevyhnutné trvať na výpovedi matky k predmetu konania, ktorým je zverenie otcovi, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zverenie maloletej jej matke bolo v čase rozhodovania súdu z dôvodov objektivizovaných odborným posúdením vylúčené.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd zveril maloletú otcovi, v ďalšom rozhodoval o určení povinnosti matke platiť výživné na maloletú. Otec sa k otázke určenia výživného v návrhu nevyjadroval, predbežne vyčíslil výdavky na maloletú v sume 400 až 500 Eur. Kolízny opatrovník odporučil súdu určiť matke výživné v sume 70 až 100 Eur.

Pri určení výživného vychádzal súd z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, podľa ktorého, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Prihliadol tiež na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Výživné určoval aj s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V súlade s citovanými ustanoveniami súd určil matke maloletej povinnosť platiť výživné vo výške 100 Eur, pričom prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletej, ktoré sú cca 450 Eur, na skutočnosť vyžadovanú § 62 ods. 4 Zákona o rodine, teda mieru osobnej starostlivosti o dieťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky maloletej, a tiež na odporúčanie kolízneho opatrovníka. Ako rozhodujúce skutočnosti posúdil súd jednak tú skutočnosť, že vzhľadom na vek a odôvodnené potreby maloletej je určená výška výživného na dolnej hranici a nižšie výživné by podľa názoru súdu nezodpovedalo záujmu maloletej, ktorý má prednosť pred akýmkoľvek iným záujmom, vrátane záujmu matky a tiež skutočnosť, že matka maloletej nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by jej bránili pracovať, sama tvrdí, že pracuje , čo vyplýva aj z jej písomných vyjadrení založených v súdnom spise, je živnostníčkou, spĺňa všetky predpoklady na to, aby svojou prácou zabezpečila prostriedky na výživné pre maloletú. Matka maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Súd s poukazom na ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu, súd určil matke povinnosť platiť výživné vždy v 15. deň v mesiaci vopred a to od času zverenia maloletej otcovi, tj od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd styk matky s maloletou v tomto konaní neupravoval s poukazom na § 36 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 Zákona o rodine, s odôvodnením, že rodičia styk s matkou upraviť nežiadali. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia, rodičia sa môžu na styku s maloletou dohodnúť, resp. sa môžu ak to bude potrebné s návrhom na úpravu styku obrátiť kedykoľvek na súd.

Súd v konaní rozhodoval aj o návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia.

Podľa § 37 ods. 2, písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Súd vyhovel návrhu kolízneho opatrovníka a uložil otcovi maloletej a maloletej povinnosť podrobiť sa psychologickému a odbornému poradenstvo poradenstvu na dobu šiestich mesiacov v krízovom stredisku Dúha, v ktorom bola maloletá umiestnená. Stredisko má pre túto činnosť vytvorené podmienky, nakoľko disponuje službami psychológa, s realizáciou výchovného opatrenia súhlasilo, navyše pozná maloletú aj otca maloletej, od času jej umiestnenia v stredisku s nimi tamojší psychológ pracoval, maloletá s ním ak vyplýva zo správ založených v spise spolupracuje, rovnako otec, preto súd vyhovel návrhu kolízneho opatrovníka a výchovné opatrenie nariadil nakoľko mal si vzhľadom na všetky okolnosti prejednávaného prípadu osvojil názor kolízneho opatrovníka, že nová rodinná situácia, s ktorou účastníci nemajú doposiaľ skúsenosti si vyžaduje odborné poradenstvo, preto maloletej W. O. a jej otcovi uložil vyššie uvedenú povinnosť.

Súd bude výkon opatrenia sledovať, za účelom čoho zaviazalo krízové stredisko informovať o priebehu výkonu súd, priebežne jedenkrát za dva mesiace.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci