Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-1851-2012.pdf
PDF · 83.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/1851/2012
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Liptovský Mikuláš, Mestský úrad, so sídlom Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, zast. JUDr. Marián Alušic, advokát Advokátskej kancelárie so sídlom Bieloruská 7, Bratislava, adresa pre doručovanie: Madačova 1/A, Ružomberok, proti povinnému: V.. N. M., N.. X. X. XXXX, A. K. XXXX/XX, R. V., pre vymoženie 33,58 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, Bratislava, pod sp. zn. Ex 5787/2012, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi trovy exekúcie vo výške 50,87 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom sa dňa 4. 7. 2012 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 5787/2012 na vymoženie pohľadávky vo výške 33,58 eur s prísl., priznanej výkazom daňových nedoplatkov č. 0144581 zo dňa 8. 6. 2012. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 *040545 zo dňa 8. 10. 2012, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 33,58 eur a trovy exekúcie.
Súdny exekútor dňa 4. 12. 2012 postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že rozhodnutím Mesta Liptovský Mikuláš č. k. DaP 2012/02696-1/Se zo dňa 4. 7. 2012 bol zrušený platobný výmer č. 1620123660. Povinná na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu fotokópiu rozhodnutia č. DaP 2012/02696-1/Se zo dňa 4. 7. 2012.
Na výzvu tunajšieho súdu na predloženie vyjadrenia k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, súdny exekútor dňa 21. 12. 2012 postúpil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, ktorý bližšie neodôvodnil.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrhu alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže
v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Preto, súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 256,33 eur a predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis Ex 5787/12.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Oprávnený podaním návrhu na zastavenie exekúcie zavinil zastavenie konania. Na základe uvedeného a v súlade s citovaným ustanovením súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 4. 7. 2012, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v platnom znení.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Súdny exekútor si v špecifikácii trov exekúcie okrem minimálnej odmeny uplatnil aj paušálnu odmenu vo výške 119,52 eur za 36 úkonov exekučnej činnosti.
Vyhláška v platnom znení upravuje minimálnu výšku odmeny súdneho exekútora 33,19 eur. Pokiaľ si súdny exekútor uplatní takto upravenú odmenu, nepatrí mu paušálna odmena za jednotlivé exekučné úkony. V opačnom prípade by dochádzalo k duplicitnému odmeňovaniu za identické úkony exekučnej činnosti. Inštitút minimálnej odmeny súdneho exekútora má zabezpečiť ohodnotenie činnosti exekútora v prípade, ak do času rozhodovania o trovách exekúcie podľa ust. § 14 vyhlášky nevykonal aspoň desať úkonov exekučnej činnosti. Z predloženého exekútorského spisu mal súd preukázaných iba päť úkonov exekučnej činnosti a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, zisťovanie platiteľa mzdy povinného (2 x žiadosť o súčinnosť Sociálna poisťovňa - pobočka Liptovský Mikuláš, ústredie), každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (žiadosť o súčinnosť Dopravný inšpektorát). Na základe uvedeného tak patrí súdnemu exekútorovi minimálna odmena vo výške 33,19 eur.
Súd považuje za potrebné uviesť aj dôvody, pre ktoré bola súdnemu exekútorovi priznaná minimálna odmena a nie odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Súdnemu exekútorovi nepatrí paušálna náhrada za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, nakoľko z doručenky nachádzajúcej sa v exekútorskom spise vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie adresované povinnému bolo doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu patrí len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému v súlade s ust. § 15 vyhlášky nie je v exekútorskom spise preukázané, preto odmena za tento úkon exekučnej činnosti súdnemu exekútorovi nepatrí.
Súd poukazuje na to, že súdny exekútor by mal pri výkone svojej činnosti postupovať účelne a hospodárne, tak aby nedochádzalo k zbytočnému „predražovaniu“ konania. Súdny exekútor vydal 15 príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Súd má za to, že účelnejšie a hospodárnejšie by bolo zisťovať najprv existenciu prípadného účtu, resp. účtov prostredníctvom Daňového úradu alebo Sociálnej poisťovne, príslušných podľa sídla resp. bydliska povinného a až následne doručovať príkaz banke, v ktorej má povinný vedený účet. Navyše ust. § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku jednoznačne ustanovuje, že exekútor poverený vykonaním exekúcie, prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom. V súlade s uvedeným súd v predchádzajúcom odseku priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za doručenie jedného príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Súdny exekútor si uplatnil aj paušálnu náhradu za doručenie 15 príkazov na odblokovanie účtu. Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky taxatívne vymedzuje okruh úkonov, za ktoré je možné priznať paušálnu náhradu. Taxatívny výpočet nemožno rozširovať, preto súd nepriznal odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si vo špecifikácii trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 54,60 eur, pričom ich špecifikoval nasledovne: zaslanie žiadosti na súd o udelenie poverenia - 1,40 eur, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému - 2,80 eur (á 1,40 eur), doručovanie príkazov na začatie exekúcie do 16 bánk - 22,40 eur (á 1,40 eur), doručovanie príkazov na začatie exekúcie do 16 bánk - 22,40 eur (á 1,40 eur), doručovanie súčinnosti - Sociálna poisťovňa ústredie, miestne príslušná poisťovňa, ODI - 4,20 eur (á 1,40 eur) a vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd - 1,40 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 2,90 eur a to za doručenie žiadosti o udelenie poverenia - 0,40 eur (obyčajná listová zásielka), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - 1,30 eur (doporučená zásielka do vlastných rúk), doručenie žiadosti o súčinnosť Sociálnej poisťovni pobočke Liptovský Mikuláš - 0,40 eur (obyčajná listová zásielka), doručenie žiadosti o súčinnosť ODI - 0,40 eur (obyčajná listová zásielka) a za doručenie poverenia, ktoré súdny exekútor vrátil tunajšiemu súdu dňa 21. 12. 2012 - 0,40 eur obyčajná listová zásielka). Súd pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal z cien platných v čase doručovania, zverejnených Slovenskou Poštou a z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise. Pokiaľ súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného zodpovedajúcu cene obyčajnej listovej zásielky, bolo to z dôvodu, že súčasťou exekútorského spisu neboli poštové doručenky preukazujúce doručenie jednotlivých listín, avšak vynaloženie poštovného mal súd preukázané odpovednými správami žiadaných inštitúcii, ktoré sú obsahom exekútorského spisu. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani poštovné za doručenie 16 príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, nakoľko v exekútorskom spise chýbajú poštové doručenky, ktoré by preukázali, že súdny exekútor na doručenie týchto listín využil služby pošty. Navyše, súdny exekútor si uplatnil tak paušálnu odmenu za doručenie príkazov ako aj náhradu poštovného. Ak súdny exekútor podľa podacích pečiatok bánk doručoval príkazy osobne, resp. zamestnancami jeho úradu, potom mu poštovné výdavky za doručenie týchto listín nemohli vzniknúť.
Navyše o neúčelnosti týchto výdavkov nehovoriac. Súd tiež poukazuje na to, že súdny exekútor si uplatnil náhradu poštovného za 16 príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke duplicitne.
Ďalej patrí súdnemu exekútorovi náhrada hotových výdavkov predstavujúcich telekomunikačné výdavky, spotrebný materiál, xeroxovanie vo výške 6,30 eur.
Podľa ust. § 196 druhej vety Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor si uplatnil navýšenie odmeny a náhrad o čiastku 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH) a predložil Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súdny exekútor je platiteľom tejto dane, súd zvýšil priznanú odmenu 33,19 eur a náhrady 9,20 eur o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o 8,48 eur.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi náhradu vzniknutých trov vo výške 50,87 eur. Tieto trovy je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.