Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-98-2013.pdf
PDF · 78.63 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/98/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: S. T. N. K. H. U., W. P. I.N., U. U. P. W., V.Á. XXX, N.: XX XXX XXX, proti povinnej: N. Y., B. XX.XX.XXXX, X. W. L. XXX, pre vymoženie 41,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní Q. U..G..C.., U. U. P. P. B. O., V. XXXX, N.: XX XXX XXX, zast. AK NOVIKMEC s.r.o., U. U. P. P. B. O., G.Z. XXX, N.: XX XXX XXX, proti uzneseniu Okresného súdu Košice- okolie č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.10.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd zamietol návrh na pripustenie zmeny účastníka konania a vo výroku o trovách konania.
O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora.
Q. U..G..C.. n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice- okolie, ako súd prvého stupňa, napadnutým uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.10.2012 zamietol návrh spoločnosti Q. U..G..C.. na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, ako i návrh na zmenu exekútora. Spoločnosti Q. U..G..C.. zároveň náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodol tak o návrhu spoločnosti Q. U..G..C.. na zmenu oprávneného a zmenu súdneho exekútora, osobne podaným na súd prvého stupňa dňa 16.11.2011.
Prvostupňový súd o návrhu na zmenu oprávneného rozhodol v zmysle ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p. O.s.p. “) s poukazom § 251 ods. 4 O.s.p. a ustanovenia § 37 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. Z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP “) v znení platnom do 31.08.2005 (správne mal byť použitý EP v znení platnom do 01.02.2002 v zmysle dikcie ustanovenia § 235 ods. 2 EP , keďže exekučné konanie začalo dňa 25.03.1998- poznámka odvolacieho súdu). Vychádzajúc zo zistenia, že návrh spoločnosti Q. U..G..C.. na zmenu oprávneného bol doručený súdu prvého stupňa až dňa 16.11.2011, teda až po tom, čo oprávnený stratil spôsobilosť byť účastníkom konania (nakoľko k jeho zániku došlo výmazom z obchodného registra dňa 27.10.2010), s poukazom na ustanovenia § 19 a § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ “) a judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 29/2010 súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrhu spoločnosti Q. U..G..C.. na zmenu oprávneného nie je možné vyhovieť a preto rozhodol tak, ako to uviedol v enunciáte napadnutého uznesenia.
O návrhu na zmenu exekútora rozhodol súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 6 EP v znení platnom do 31.8.2005 (správne mal byť použitý EP v znení platnom do 01.02.2002 v zmysle dikcie ustanovenia § 235 ods. 2 EP , keďže exekučné konanie začalo dňa 25.03.1998- poznámka odvolacieho súdu), v zmysle ktorého návrh na zmenu exekútora môže podať len oprávnený a keďže súd prvého stupňa zamietol
návrh na zmenu účastníka konania a spoločnosť Q. U..G..C.. sa oprávneným nestala, návrh na zmenu exekútora posúdil ako podaný neoprávnenou osobou, a preto ho zamietol.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Q. U..G..C.. v konaní úspešná nebola. Náhradu trov konania jej preto súd prvého stupňa nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie spoločnosť Q. U..G..C.. a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd povolí zmenu účastníka konania na strane oprávneného a pripustí, aby namiesto doterajšieho oprávneného S. T. N. K. H. U., W. v likvidácii vstúpil do konania nový oprávnený- spoločnosť Q. U..G..C... Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania prvostupňového, ako i odvolacieho.
V dôvodoch podaného odvolania spoločnosť Q. U..G..C.. namietala záver súdu prvého stupňa o možnosti podať návrh na zmenu účastníkov len dovtedy, kým má pôvodný oprávnený spôsobilosť byť účastníkom konania. S ohľadom na uvedené argumentovala rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 45/2007. Podľa názoru spoločnosti Q. U..G..C.. v prejednávanej veci navrhli svoj vstup do konania na strane oprávneného na základe singulárnej sukcesie, ku ktorej došlo právnym úkonom- postúpením pohľadávky. Dôsledkom vyššie uvedenej singulárnej sukcesie bolo, že do hmotnoprávneho vzťahu nastúpila na strane oprávneného spoločnosť Q. U..G..C... K predmetnému hmotnoprávnemu nástupníctvu pri singulárnej sukcesii dochádza podľa názoru spoločnosti Q. U..G..C.. vždy, avšak k procesnému nástupníctvu len vtedy, ak nový oprávnený urobí prejav vôle, smerujúci k procesnému nástupníctvu. Spoločnosť Q. U..G..C.. takýto prejav vôle vykonala a písomne súhlasila so svojim vstupom do exekučného konania na strane oprávneného.
Spoločnosť Q. U..G..C.. ďalej argumentovala tvrdením, že pôvodný oprávnený postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2005 predmetnú pohľadávku spoločnosti N. L., U.. U. G..C.. a následne bola táto postúpená na nového veriteľa Q. U..G..C.. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2008. S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 3 a 4 EP v znení účinnom do 01.02.2002 zdôraznil, že k zmene osoby oprávneného postačovalo preukázať súdnemu exekútorovi listinu o prevode práva z exekučného titulu na novú osobu, ktorá tým vystupovala ako oprávnený v exekučnom konaní. Súd teda podľa názoru spoločnosti Q. U..G..C.. mal zisťovať, či v čase jeho rozhodovania bol pôvodný oprávnený ešte stále oprávneným v exekučnom konaní. Bolo neprípustné skúmanie trvania podmienok u pôvodného oprávneného po tom, čo súdu už bola oznámená a relevantne preukázaná hmotnoprávna sukcesia do práv pôvodného oprávneného a doručený návrh na zmenu oprávneného v konaní spolu so súhlasom vstupu do konania nového oprávneného. V zmysle doterajšej súdnej praxe podľa názoru odvolateľa odo dňa oznámenia prevodu práv z exekučného titulu na nového oprávneného a uplatnenie týchto nárokov novým oprávneným je súdny exekútor povinný vykonávať exekúciu už v prospech nového oprávneného a súd je povinný jednať v konaní už s novým oprávneným.
Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie spoločnosti Q. U..G..C.. (keďže táto je oprávnenou osobou na podanie odvolania, nakoľko napadnutým uznesením sa rozhodovalo i o jeho návrhu) bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie spoločnosti Q. U..G..C.. nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 44 ods. 5 EP , účinného do 01.02.2002, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Vyplývajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení odvolanie proti rozhodnutiu súdu o zmene exekútora nie je prípustné. Nakoľko okresný súd návrh na zmenu exekútora zamietol, odvolanie voči takémuto uzneseniu prípustné nebolo.
O odmietnutí odvolania spoločnosti Q. U..G..C.. proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenie § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. , podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nebolo prípustné. Tento výrok uznesenia prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora teda nebol predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudol právoplatnosť.
Uznesenie súdu prvého stupňa je podľa názoru krajského súdu vo výroku, ktorým prvostupňový súd nepripustil zmenu na strane oprávneného, vecne správne, a preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Správne a zákonu zodpovedajúce je i odôvodnenie uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.
Súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu správne právne aplikoval na rozhodnutie o návrhu spoločnosti Q. U..G..C.. na zmenu na strane oprávneného ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. , vzhľadom na znenie ustanovenia § 37 EP , ktoré neupravovalo osobitne rozhodovanie o zmene účastníkov v exekučnom konaní. Ustanovenie § 37 ods. 3 EP , v znení účinnom od 01.09.2005 (tak, ako sa toho dovolávala spoločnosť Q. U..G..C.. v podanom odvolaní), nebolo možné použiť pre konanie začaté do 01.09.2005 v zmysle ustanovenia § 238 ods. 2 EP . Z obsahu spisu odvolaciemu súdu nepochybne vyplynulo, že návrh na zmenu oprávneného bol súdu prvého stupňa doručený dňa 16.11.2011, teda až po tom, čo pôvodný oprávnený stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, lebo k jeho zániku došlo výmazom z obchodného registra dňom 27.10.2010. Keďže i v exekučnom konaní oprávnený je disponentom konania, musí vyjadriť súhlas s návrhom v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. , ak ho podáva postupník, ktorý má nastúpiť na jeho miesto. Z toho logicky vyplýva, že návrh na zmenu účastníkov možno urobiť len dovtedy, kým má pôvodný oprávnený spôsobilosť byť účastníkom konania, lebo iba v tom prípade je možné, aby vyjadril súhlas s takýmto návrhom, resp. sám takýto návrh aj podal. Ak zánikom túto spôsobilosť stratí, návrh na zmenu už nemôže byť účinne urobený.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 45/2007 podľa ktorého: „Ak miesto doterajšieho navrhovateľa sa uvoľnilo pred skončením konania, dôvodne na jeho miesto môže vstúpiť dovolateľ, ktorý túto vôľu prejavil ešte v čase, keď navrhovateľ existoval. Návrh na zámenu účastníkov však účinne možno urobiť len dovtedy, kým má pôvodný žalobca spôsobilosť byť účastníkom konania. Ak zánikom túto spôsobilosť stratí, návrh na zámenu už nemôže byť účinne urobený.“ Z uvedeného vyplýva, že pre rozhodnutie o zmene účastníka je potrebné, aby návrh bol podaný v čase, keď pôvodný účastník existoval a nie je prekážkou, že pôvodný účastník v čase rozhodovania súdu o zmene účastníka už bol vymazaný z obchodného registra.
Odvolací súd sa taktiež nestotožňuje s tvrdením odvolateľa, že existenciu pôvodného oprávneného je potrebné posudzovať ku dňu začatia exekučného konania, ale má za to, že túto je potrebné posudzovať ku dňu začatia konania o zmene oprávneného. Ak by pôvodný oprávnený nemal hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a tým ani procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania ku dňu začatia exekučného konania, tak by neboli splnené ani podmienky na začatie exekúcie, a ak by napriek tomu bola exekúcia začatá, tak by boli splnené podmienky na jej zastavenie a nie na rozhodovanie o zmene oprávneného.
V prejednávanej veci v čase, keď oprávnený mal spôsobilosť byť účastníkom konania, sám návrh na zmenu účastníka v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. nepodal a takýto návrh v tom čase (do výmazu oprávneného z obchodného registra) nepodal ani postupník Q. U..G..C...
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného ako vecne správne.
Odvolací súd taktiež potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. , nakoľko navrhovateľ v prvostupňovom konaní úspešný nebol.
Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Q. U..G..C.. bola účastníkom odvolacieho konania a rozhodnutím v tejto veci sa vo vzťahu k nej konanie končí (v ďalšom konaní vzhľadom na nepripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného už Q. U..G..C.. nie je účastníkom exekučného konania), odvolací súd rozhodoval i o trovách odvolacieho konania tohto odvolateľa.
Spoločnosť Q. U..G..C.. bola v odvolacom konaní neúspešná, preto v zmysle dikcie ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania nemá.
Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. ).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.