Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/408/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: S. G., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. XXXX, XXX XX G. D. G., štátny príslušník SR, proti odporkyni: B. S., rod. O., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX G. D. G. č. XXXX, štátna príslušníčka SR, právne zastúpenej JUDr. Milanom Rojčekom advokátom so sídlom Ul. N. X, XXX XX R., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -417 zo dňa 15. júna 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. -417 zo dňa 15. júna 2012 vo výroku, ktorým súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu za spoluvlastnícky podiel prikázaný do jej výlučného vlastníctva spolu v sume 17.430,60 eur, a to v dvoch splátkach: prvú splátku vo výške 8.715,30 eur v lehote do 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a druhú splátku vo výške 8.715,30 eur v lehote do 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania odporkyne so zaplatením prvej splátky, alebo jej časti, m e n í tak, že odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu za spoluvlastnícky podiel prikázaný do jej výlučného vlastníctva spolu v sume 20.750,00 eur, a to v dvoch splátkach: prvú splátku vo výške 10.375,00 eur v lehote do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a druhú splátku vo výške 10.375,00 eur v lehote do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania odporkyne so zaplatením jednej splátky, alebo jej časti.

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. -417 zo dňa 15. júna 2012 vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. -417 zo dňa 15. júna 2012 n e d o t k n u t ý .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území G. D. G., okres T. - k rozostavanej stavbe rodinného domu na pozemku KN-C parcela č. 78/8, postavenej na základe stavebného povolenia vydaného MNV v Krásne nad Kysucou dňa 19. 7. 1990 pod č. 151530278980, protokol č. 39/327/90 a nariadil jeho vyporiadanie prikázaním za náhradu spoluvlastníckeho podielu 1/2 navrhovateľa S. G., nar. XX. X. XXXX do vlastníctva odporkyne B. S., rod. O., nar. XX. X. XXXX (veta prvá výroku rozsudku). Súčasne uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu za

spoluvlastnícky podiel prikázaný do jej výlučného vlastníctva spolu v sume 17 436,60 eur a to v dvoch splátkach: - prvú splátku vo výške 10 375,00 eur v lehote do 3 mesiacoch odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a druhú splátku vo výške 8.715,30 eur v lehote 12 mesiacoch odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania odporkyne so zaplatením prvej splátky, alebo jej časti (veta druhá výroku rozsudku). Zároveň rozhodol, že o náhrade trov účastníkov a štátu súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (veta tretia výroku rozsudku). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 22.8.2003, navrhovateľ, s odkazom na ust. a nasl. (ďalej aj „“) požiadal súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti v katastrálnom území G. D. G. - k rozostavanému domu na KN-C parc. č. 78/8 a KN- C parc. č. 78/6, prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporkyne za náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel 1/2 v sume 350.000,00 Sk. V odôvodnení svojho návrhu uviedol, že účastníci po rozvode svojho spoločného manželstva rozsudkom Okresného súdu Čadca v konaní sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.1993, neuzatvorili v zákonom ustanovenej lehote troch rokov dohodu o vyporiadaní svojho zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ani nikto z nich nepodal návrh o vyporiadanie BSM na súde, preto v zmysle platí, že predmetná nehnuteľná vec je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, každého z nich v podiele po 1/2. Rozostavaný dom užíva odporkyňa, ktorá odmieta sprístupniť dom na účel jeho znaleckého ohodnotenia. Navrhovateľ s ohľadom na výšku finančných prostriedkov investovaných do stavby počas trvania spoločného manželstva účastníkov odhadol jej hodnotu na 700.000,00 Sk, z ktorej sumy polovica, ktorú žiada vyplatiť, predstavuje 350.000,00 Sk. Na takýto jeho návrh dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva však odporkyňa nereagovala. Pritom odporkyňa sama predtým návrhom iniciovala na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. začatie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, toto konanie však bolo súdom zastavené. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.6.2004 k návrhu navrhovateľa potvrdila, že s navrhovateľom spolu v r. 1990 začali s výstavbou predmetného rodinného domu na pozemkoch, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve na základe darovacej zmluvy. Základy rodinného domu postavili z finančných prostriedkov v celkovej výške 230.000,00 Sk, ktoré získali v časti 100.000,00 Sk pôžičkou od Slovenskej sporiteľne, ktorú spláca sama odporkyňa a v časti 130.000,00 Sk nenávratnou pôžičkou od štátu, ktorej polovicu však tiež zaplatila, keďže dom nebol skolaudovaný do 10 rokov od začatia výstavby. Dom potom vybudovala so svojím terajším manželom a za svoje finančné prostriedky a nadobudla ho tak do bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania terajšieho manželstva. Dom preto nebol a nie je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa, navrhla preto jeho návrh zamietnuť, vo vzťahu k požadovanej finančnej náhrade 350.000,00 Sk namietajúc tiež premlčanie nároku. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že účastníci zhodne potvrdili stav stavebnej dokončenosti predmetnej stavby ku dňu zániku ich BSM tak, že medzi účastníkmi, zhodne potvrdzujúcimi stav stavebnej dokončenosti predmetnej stavby ku dňu zániku ich BSM tak, ako je opísaný v znaleckom posudku znalca Ing. M. U. č. 108/92 zo dňa 10.12.1992, bola v ďalšom priebehu konania i naďalej spornou výška navrhovateľom požadovaného finančného vyrovnania z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov. Na pojednávaní okresného súdu dňa 25.6.2008 navrhovateľ neprijal návrh odporkyne na finančné vyrovnanie vo výške 310.000,00 Sk a trval na ohodnotení spornej nehnuteľností súdom ustanoveným znalcom, avizujúc svoju požiadavku na finančné vyrovnanie odvíjajúce sa od takto zistenej hodnoty nehnuteľnosti. Spoločné manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 28.5.1988, rozviedol na návrh odporkyne ako navrhovateľky Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. -19 zo dňa 22.5.1992, ktorý podľa potvrdenia súdu nadobudol v časti výroku o rozvode manželstva a tiež vo výroku, ktorým súd na čas po rozvode zveril maloletú dcéru účastníkov O. G., nar. XX.XX.XXXX do výchovy matke právoplatnosť dňa 22.7.1992 (v odvolaním otca dieťaťa napadnutom výroku o výživnom na maloletú cit. rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 08.4.1993). Dňom právoplatnosti cit. rozsudku súdu o rozvode manželstva účastníkov, tzn. 22.7.1992 (nie teda dňa 05.4.1993, ako mylne, vychádzajúc z písomného návrhu navrhovateľa v tejto veci uvádzal súd i v uzneseniach o nariadení znaleckého dokazovania - ktoré pochybenie však, vzhľadom na vyššie konštatované zhodné vyhlásenia účastníkov potvrdzujúcich stav posudzovanej nehnuteľnosti ku dňu zániku ich BSM, dokumentovaný znaleckým posudkom pochádzajúcim z tohto obdobia, nemá žiadny význam vo vzťahu k záverom znaleckého dokazovania a nadväznému rozhodovaniu súdu v tejto veci) zaniklo zo zákona aj ich spoločné BSM, za podmienok podľa ust. v znení neskorších predpisov.

V citovanom znaleckom posudku Ing. M. U. č. 108/92 zo dňa 10.12.1992, vrátane v posudku pripojenej fotodokumentácie, je predmetná stavba domu znalcom opísaná a posúdená ako rozostavaná, nedokončená, v štádiu II. stupňa rozostavanosti, t.j. hrubá stavba vrátane zastrešenia. Ako je už uvedené, až do tohto dokumentovaného štádia rozostavanosti bola predmetná stavba od počiatku, na základe stavebného povolenia vydaného vtedajším MNV v Krásne nad Kysucou dňa 19.7.1990 pod č. 151530278980, protokol č. 39/327/90, spoločne pre oboch účastníkov ako stavebníkov, uskutočnená účastníkmi spoločne, počas trvania spoločného manželstva a právneho majetkového režimu BSM, podľa ust. § a nasl. (medzi účastníkmi rovnako nebolo sporné, že pozemok, na ktorom bola stavba postavená - podľa stavu zápisu v príslušnom verejnom katastri nehnuteľností pre kat. úz. G. D. G. na LV č. XXXX jestvujúceho v čase vyhlásenia tohto rozsudku ako KN-C parcela č. 78/8 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 406 m2, nepatril do ich BSM, ale jeho výlučnou vlastníčkou je odporkyňa, titulom darovacej zmluvy registrovanej podľa vtedajších predpisov pod č. RI 1729/90). Súdna prax sa ustálila na názore pri definícii stavby ako samostatnej nehnuteľnej veci v právnom slova zmysle ( , ) a samostatného predmetu nadobudnutia vlastníctva (, § a nasl. v tomto prípade nadobudnutím vlastníctva zriadením stavby ako originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva, vychádzajúc pritom podporne i z predpisov stavebného práva, v rozhodnom čase zániku BSM účastníkov o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a v spojení s vykonávacími predpismi k stavebnému zákonu, že za stavbu, ako nehnuteľnosť spojenú so zemou pevným základom a vec v právnom slova zmysle možno považovať i rozostavanú (nedokončenú) stavbu, pokiaľ je na vybudovaných základoch zreteľne poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Takáto nehnuteľná vec je nepochybne vecou v právnom slova zmysle, ako predmet ochrany a výkonu vlastníckeho práva podľa ust. § a nasl. čo okrem iných vyššie citovaných predpisov potvrdzuje i právna úprava v o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý výslovne uvádza i rozostavané stavby ako možný predmet evidencie vecných práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností na základe nakladania s nimi zo strany účastníkov týchto právnych vzťahov (napr. ust. , katastrálneho zákona). V prejednávanej veci mal okresný súd preukázanú existenciu predmetnej rozostavanej stavby ako veci v právnom slova zmysle a predmetu spoločného BSM účastníkov v rozhodnom čase jeho zániku dňom zániku ich spoločného manželstva rozvodom. Pretože (čo bolo medzi účastníkmi nesporné) do troch rokov od zániku BSM účastníkov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, ani nikto z nich v tejto lehote nepodal návrh na jeho vyporiadanie rozhodnutím súdu, nastalo za podmienok podľa ust. tzv. vyporiadanie BSM zo zákona - keď v zmysle citovanej právnej úpravy platí, že predmetná nehnuteľnosť je po takomto márnom uplynutí trojročnej zákonnej lehoty od zániku BSM, ktorá uplynula dňa 22.7.1995 v podielovom spoluvlastníctve účastníkov a ich podiely sú rovnaké, t.zn. po 1/2. Stotožnenie odporkyne s daným právnym stavom potvrdzuje i jej vlastný návrh na začatie konania, podaný prostredníctvom svojej vtedajšej právnej zástupkyne na Okresnom súde Čadca dňa 16.11.1999, ktorým sa v procesnom postavení navrhovateľky dožadovala zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov k predmetnej rozostavanej stavbe ich rodinného domu a jeho vyporiadania prikázaním do jej výlučného vlastníctva, oproti finančnej náhrade odporcovi vo výške 150.000,00 Sk. Navrhovateľ ako odporca vo svojom písomnom vyjadrení k tomuto návrhu zo dňa 26.7.2001 súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva i navrhovaným spôsobom vyporiadania, nesúhlasil však s navrhovanou výškou finančného vyrovnania - na ten účel navrhol nariadiť znalecké dokazovanie s cieľom zistenia hodnoty nehnuteľnosti. Nasledujúcim podaním zo dňa 23.8.2001 navrhovateľka (v tomto konaní odporkyňa) svoj návrh bez uvedenia dôvodov takéhoto postupu vzala späť a súd uznesením č.k. -21 zo dňa 30.10.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.2.2002, konanie zastavil. Na margo ďalších námietok prednesených v priebehu konania odporkyňou vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa vo veci samej okresný súd dodal, že na súdom vyššie konštatovaný právny stav existencie BSM účastníkov, neskôr transformovaného na ich podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti - rozostavanej stavbe rodinného domu tak, ako je označená vo výroku tohto rozsudku (a v stave rozostavanosti jestvujúcom ku dňu zániku BSM účastníkov), nemá vplyv ani neskoršie stavebné dokončenie rozostavanej stavby už po zániku BSM účastníkov bez účasti navrhovateľa (čo je nesporné) a počas trvania BSM odporkyne a jej druhého manžela. Z tohto titulu vznikajúce majetkové právne vzťahy k už dokončenej stavbe si odporkyňa s druhým manželom môže usporiadať až po predchádzajúcom vyporiadaní s navrhovateľom, ako podielovým spoluvlastníkom rozostavanej stavby,

alebo súčasne s týmto vyporiadaním, nie však bez takéhoto vyporiadania a s opomenutím nárokov navrhovateľa vyplývajúcich z medzinárodnými dohovormi, č. v znení neskorších zmien a doplnení (v čl. 20 a súvisiacich) a zákonmi, osobitne v ust. § a nasl. a § a nasl. zaručeného a chráneného vlastníckeho práva navrhovateľa, ktoré pokiaľ raz platne nadobudol, nemôže stratiť inak, ako právom predpokladaným spôsobom. Súd I. stupňa ďalej poukázal i na jestvujúci stav evidencie právnych vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá - po vyššie citovanom rozhodnutí stavebného úradu o zrušení predchádzajúceho kolaudačného rozhodnutia po povolení obnovy konania (ako okresný súd zistil zo správ stavebného úradu v priebehu konania, vrátane oboznámenia sa s obsahom jeho súdu zapožičaného spisu) a následne i po právoplatnom rozhodnutí Správy katastra Čadca č.j. Z 771/2004/Pd 2066/06-12 zo dňa 16.1.2007, ktorým vyhovujúc protestu prokurátora zrušila záznam v katastri nehnuteľností v LV č. XXXX pre kat. úz. G. D. G. o zápise domu č. súp. XXX na KN-C parc. č. 78/8 ako predmetu výlučného vlastníctva odporkyne a MUDr. A. S., vykonaný v katastri na základe predchádzajúceho, neskôr stavebným úradom zrušeného kolaudačného rozhodnutia - tak nie je zapísaná ako samostatná nehnuteľnosť (ani ako rozostavaná, ani ako dokončená stavba) v katastri nehnuteľností, ani k nej, vzhľadom na prerušené stavebné

- kolaudačné konanie dosiaľ nebolo vydané právoplatné rozhodnutie stavebným úradom o povolení užívania stavby podľa predpisov stavebného práva. Z uvedeného právneho stavu v čase vyhlásenia rozsudku prvostupňového súdu v tejto veci vyplýva i označenie predmetnej rozostavanej stavby ako predmetu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vo výroku tohto rozsudku, ktorý po nadobudnutí právoplatnosti nebude sám osebe listinou pre potreby vykonania zmeny zápisu k rozostavanej stavbe v katastri nehnuteľností, bude však - okrem vyporiadania právneho vzťahu účastníkov z titulu ich podielového spoluvlastníctva k rozostavanej stavbe - smerodajným pre dosiaľ prerušené stavebné - kolaudačné konanie, v ktorom vydané právoplatné rozhodnutie povedie k nasledujúcemu zápisu práv k dokončenej stavbe v príslušnom katastri nehnuteľností. Ako v celom rozsahu nedôvodnú okresný súd posúdil i odporkyňou v priebehu konania vznesenú námietku premlčania (§ a nasl. .) nároku navrhovateľa na finančné vyrovnanie, konštatujúc nepremlčateľnosť vlastníckeho práva v zmysle ust. a vychádzajúc z posúdenia predmetu návrhu navrhovateľa v tejto veci podľa . - z ktorého plynúci majetkový nárok na peňažné plnenie dosiaľ nevznikol, je plne závislý na právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia súdu v tejto veci, preto premlčacia doba podľa cit. právnej úpravy dosiaľ ani nemohla začať plynúť.

Súd I. stupňa ďalej - pre potreby nasledujúcich úvah pri rozhodovaní o výške peňažnej náhrady pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu - konštatuje, že medzi účastníkmi nebolo sporným tvrdenie odporkyne, že to bola ona, kto splatil pôžičku Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 100.000,00 Sk, použitej na uskutočnenie hrubej stavby - predmetnej nehnuteľnosti. Na vrátení pôvodne nenávratného príspevku od štátu na výstavbu predmetného domu vo výške 130.000,- Sk s príslušenstvom (v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -9 zo dňa 9.10.2000) sa naopak podieľali v približne rovnakom pomere obaja účastníci. Nakoniec okresný súd konštatoval, že dokazovanie výsluchom účastníkmi navrhnutých svedkov na pojednávaní dňa 18.10.2005, sčasti rodinných príslušníkov a známych oboch účastníkov, vyjadrujúcich sa k vykonaným prácam a poskytnutej pomoci na predmetnej stavbe, so zreteľom na zhodné vyjadrenia oboch účastníkov najmä k stavu rozostavanosti stavby v čase zániku BSM podľa predloženého znaleckého posudku Ing. U., neprinieslo inak žiadne podstatnejšie výsledky, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci samej, osobitne potom pri určení výšky finančnej náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Právny režim podielového spoluvlastníctva upravuje v ust. § až 142 a je odlišný od režimu BSM. Ust. predpokladá dohodu (ak ide o nehnuteľnosť, v písomnej forme) podielových spoluvlastníkov o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní a ak k takejto dohode nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd, prihliadajúc pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. V takomto konaní súd postupuje podľa zákonom určeného postupu pri vyporiadaní v ust. . a v tomto smere nie je návrhmi účastníkov na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v prípade jeho zrušenia viazaný ( O.s.p). Súd potom, postupujúc podľa cit. hmotnoprávnej úpravy až v prípade, ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadajúc pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť, ako aj na prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom a až ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Účastníci ako podieloví spoluvlastníci sa nedohodli vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, preto sú splnené podmienky, aby na návrh navrhovateľa rozhodol v takejto veci súd, postupom podľa cit. ust. V prejednávanej veci z dôvodov nielen stavebno-technických, ale predovšetkým s prihliadnutím na zistené konkrétne okolnosti prípadu, účelné využitie veci (užívanej po zániku BSM účastníkov výlučne odporkyňou), vec samotnú (predmetom rozhodovania súdu je rozostavaná stavba, na ktorej faktickom stavebnom dokončení sa po zániku BSM navrhovateľ už nepodieľal) a v konečnom dôsledku i na potrebu spravodlivého usporiadania právneho vzťahu účastníkov a rešpektovania súladu s dobrými mravmi, vyporiadanie reálnym rozdelením takejto nehnuteľnej veci neprichádzalo do úvahy. Posudzujúc v poradí druhý a obomi účastníkmi navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu do vlastníctva odporkyni, ako je už opakovane uvedené, medzi účastníkmi nebol sporný stav (rozostavanosť, dokumentovaná cit. znaleckým posudkom Ing. U.) predmetnej nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM, spornou však medzi nimi bola jej hodnota pre potreby takto navrhovaného vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Preto súd - počínajúc uznesením č.k. -131 zo dňa 1.6.2009 v spojení s uznesením zo dňa 11.8.2009 - vo veci nariadil znalecké dokazovanie ustanoveným znalcom z odboru stavebníctva, s cieľom zistenia aktuálnej všeobecnej ceny predmetnej nehnuteľnosti (rozostavaného rodinného domu) - pre potreby rozhodnutia súdu vo veci, vychádzajúc pritom z dokazovaním zisteného stavu stavebno-technickej rozostavanosti domu jestvujúcom ku dňu zániku BSM účastníkov, tak ako bol dokumentovaný v znaleckom posudku Ing. U.. Súdom ustanovený znalec Ing. T. S. v písomnom znaleckom posudku č. 76/2009 stanovil všeobecnú hodnotu posudzovanej rozostavanej stavby podľa stavu dokončenosti ku dňu zániku BSM účastníkov sumou 41.500,00 eur (1.250.229,- Sk). Navrhovateľ so závermi znalca súhlasil a v súlade so svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami v priebehu konania na pojednávaniach dňa 16.4.2010 a dňa 24.8.2010 opakovane navrhol, aby súd vo veci rozhodol na podklade týchto záverov. Odporkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu naopak namietala obsah a závery cit. posudku, najmä znalcom použitú metodiku a výslednú zistenú všeobecnú hodnotu spornej nehnuteľnosti k rozhodnému dňu jej stavebno-technického stavu ku dňu zániku BSM účastníkov označila za neprimerane vysokú (tak ako svoje námietky postupne formulovala v písomnom vyjadrení zo dňa 3.2.2010 a do zápisníc z pojednávaniach okresného súdu zo dňa 16.4.2010 a zo dňa 24.8.2010, na podporu ktorých predložila súdu i viaceré listinné dôkazy, majúce preukázať aktuálne ceny porovnateľných nehnuteľností na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste). Pretože otázka všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti v jej stave jestvujúcom ku dňu zániku BSM zostala medzi účastníkmi i naďalej sporná, pričom odporkyňa svoje námietky proti záverom znalca riadne odôvodnila a doložila listinnými dôkazmi, súd postupom podľa ust. okresný súd uznesením zo dňa 14.1.2011, v spojení s nasledujúcim uznesením zo dňa 11.11.2011 opakovane nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva, vo veci ustanovil ďalšieho znalca, ktorému uložil zodpovedať rovnakú znaleckú úlohu, súčasne preskúmať závery predchádzajúceho znalca a vysporiadať sa pritom so všetkými námietkami odporkyne proti týmto záverom. Ustanovený znalec Ing. F. N. v písomnom znaleckom posudku č. 02/2012 zo dňa 23.3.2012, stanovil všeobecnú hodnotu posudzovanej rozostavanej stavby podľa stavu dokončenosti ku dňu zániku BSM účastníkov, ako „najpravdepodobnejšiu cenu, ktorú by nehnuteľnosť v čase podania znaleckého posudku mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď účastníci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou“ i s prihliadnutím na súčasný vplyv hospodárskej krízy na cenu nehnuteľnosti, jeho zohľadnením znalcom v tých faktoroch, v ktorých sa priamo podieľa na znížení záujmu o kúpu a predajnosť nehnuteľnosti v danom regióne, sumou 42.100,00 eur. Znalec po preskúmaní obsahu posudku predchádzajúceho znalca Ing. S. č. 76/2009 neuviedol žiadne výhrady voči jeho záverom, naopak odmietol ako nedôvodné námietky odporkyne týkajúce sa výberu použitej metódy znalcom, spochybňujúc pritom z hľadiska svojej odbornosti i relevanciu odporkyňou súdu predložených listinných dôkazov - informácií a vyjadrení realitných kancelárií k hodnote predmetnej nehnuteľnosti. Naopak za „vadný“ znalec označil znalecký posudok č. 108/92 znalca Ing. U. - v časti ohodnotenia posudzovanej nehnuteľnosti (znalec sa vyjadril o podhodnotení) - z ktorého však súd, aplikujúci skutkový stav (vrátane všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti) jestvujúci v rozhodnom čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci ( ). Účastníci na nasledujúcom pojednávaní okresného súdu vo veci samej dňa 15.6.2012 i na závery doplneného znaleckého dokazovania reagovali obdobne ako v prípade predchádzajúceho posudku. Navrhovateľ so znaleckými závermi súhlasil, žiadajúc finančnú náhradu z takto zistenej hodnoty

nehnuteľnosti, právny zástupca odporkyne naopak so závermi znalca nesúhlasil, stanovenú cenu nehnuteľnosti označil za nezmyselnú a nereálnu, nezodpovedajúcu danému času, lokalite a rozostavanosti predmetnej stavby, odvolávajúc sa pritom na ohodnotenie nehnuteľnosti v znaleckom posudku Ing. U. z r. 1992, navrhujúc finančné vyrovnanie z ním zistenej hodnoty nehnuteľností, vo výške ekvivalentu v platnej mene euro zodpovedajúceho sume 270.000,00 Sk (t.zn. 8.962,36 eur). Doplneným znaleckým dokazovaním z odboru stavebníctva bola potvrdená správnosť záverov predchádzajúceho znalca Ing. T. S. v jeho posudku č. 76/2009, ktorým stanovil všeobecnú hodnotu posudzovanej rozostavanej stavby podľa stavu dokončenosti ku dňu zániku BSM účastníkov sumou 41.500,00 eur (1.250.229,00 Sk) a z ktorého záverov preto okresný súd vychádzal. Zhodným odborným záverom znalcov ( ), podaným po vykonaní ohliadky a ohodnotení spornej nehnuteľnosti, súd pripisuje podstatne vyššiu hodnovernosť a záväznosť, ako odporkyňou v priebehu konania predloženým všeobecným informáciám o hodnote nehnuteľností na trhu v danej alebo blízkej lokalite, nevzťahujúce sa konkrétne k posudzovanej spornej nehnuteľnosti, podané bez náležitého oboznámenia sa so skutkovým stavom konkrétnej veci a ohliadky konkrétnej nehnuteľnosti. Zjavne neopodstatnenou a odporujúcou ust. v nadväznosti na hmotnoprávnu úpravu v ust. , ako je už skôr uvedené, je potom požiadavka odporkyne na určenie peňažnej náhrady pre potreby vyporiadania prikázaním veci za náhradu v čase vyhlásenia rozsudku súdu v r. 2012 ako z východiskovej z hodnoty predmetnej nehnuteľnosti zistenej pred desiatimi rokmi, v r. 1992. Súd preto, po zistení podmienok pre zrušenie podielového spoluvlastníctva účastníkov k predmetnej nehnuteľnosti - rozostavanej stavbe, postupujúc podľa ust. vo vzťahu k ust. návrhu navrhovateľa vyhovel, podielové spoluvlastníctvo účastníkov zrušil a nariadil jeho vyporiadanie prikázaním za náhradu spoluvlastníckeho podielu 1/2 navrhovateľa do vlastníctva odporkyne, za primeranú peňažnú náhradu, ktorej výšku na základe výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania určil podľa záverov znaleckého posudku znalca Ing. S. č. 76/2009, pričom zo znalcom zistenej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti (v predchádzajúcej mene 1.250.000,- Sk), z ktorej na spoluvlastnícky podiel 1/2 každého z účastníkov pripadá suma po 625.114,50 Sk, z ktorej sumy potom, pripadajúcej na podiel navrhovateľa pre potreby určenia výšky peňažnej náhrady odpočítal sumu 100.000,- Sk z titulu započítania peňažného plnenia odporkyne, ktorá sama splatila pôžičku v takejto výške, použitú na uskutočnenie stavby a na zaplatenie takto určenej výslednej sumy 525.114,50 Sk, ktorej v súčasnosti platnej mene euro (po prepočte ustanoveným konverzným kurzom 30,1260) zodpovedá suma 17.430,61 eur, ako primeranej peňažnej náhrady za nadobúdaný spoluvlastnícky podiel navrhovateľa zaviazal odporkyňu. Na splnenie povinnosti zaplatenia určenej peňažnej náhrady súd postupom podľa ust. umožnil odporkyni plnenie v dvoch rovnakých splátkach, ktorých výšku a splatnosť (vrátane následku splatnosti celej nesplatenej časti v prípade omeškania odporkyne so zaplatením prvej splátky alebo jej časti) určil prvostupňový súd, rešpektujúc pritom oprávnené záujmy oboch strán, s prihliadnutím na aktuálne pomery oboch účastníkov, skúmané súdom pre potreby rozhodnutia súdu o zaviazaní účastníkov povinnosťou zloženia preddavkov na trovy znaleckého dokazovania (podľa v spojení s ust. O.s.p) na výšku určenej peňažnej náhrady, zaťažujúcej odporkyňu ako povinnú a požiadavku jej úhrady navrhovateľovi ako oprávnenému v primeranej lehote. Rozhodnúť o náhrade trov konania účastníkom v zmysle ust. § a nasl. (z ktorých výslovne takýto nárok uplatnil len navrhovateľ, zatiaľ čo odporkyňa navrhla náhradu trov nepriznať žiadnemu z účastníkov) i štátu podľa si okresný súd vymienil postupom podľa ust. O.s.p až v zákonom určenej lehote po právoplatnosti tohto rozsudku vo veci samej - s prihliadnutím predovšetkým na skutočnosť, že súd dosiaľ nerozhodol o nároku znalca Ing. N. na zaplatenie znalečného, až po právoplatnosti ktorého rozhodnutia bude môcť súd posúdiť nároky štátu voči účastníkom na náhradu trov (nekrytých preddavkami od účastníkov) vzniknutých štátu v súkromnom občianskoprávnom spore účastníkov na znalečné z verejných rozpočtových prostriedkov konajúceho súdu a nadväzne rozhodnúť i o vzájomnom vyporiadaní z titulu uplatnených nárokov na náhradu trov konania i medzi účastníkmi.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie proti výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu za spoluvlastnícky podiel prikázaný do jeho výlučného vlastníctva spolu v sume 17.430,60 eur a to v dvoch splátkach prvú splátku vo výške 8.715,30 eur v lehote 3 mesiacoch odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a druhú splátku vo výške 8.715,30 eur v lehote do 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania odporkyne so zaplatením prvej splátky, alebo jej časti.

Uviedol, že odvolanie podáva v zmysle ust. Konštatoval, že svojím návrhom zo dňa 28.2.2003 sa domáhal zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporkyne za náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 1 v sume 350.000,- Sk. Odporkyňa v priebehu konania namietala výšku spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa a preto súd dal vyhotoviť znalecké posudky s ktorými odporkyňa nesúhlasila. Odvolateľ konštatoval, že prvý znalecký posudok bol vyhotovený Ing. U. v roku 1992 predložila odporkyňa, v ktorom bola stanovená hodnota nehnuteľnosti vo výške 540.107,- Sk (17.928,30 eur). S takýmto ohodnotením nehnuteľnosti nemohol navrhovateľ súhlasiť v žiadnom prípade. Nehnuteľnosť bola totiž podhodnotená. Okresný súd dal preto vyhotoviť znalecký posudok a za znalca ustanovil Ing. T. S., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu rozostavenej stavby na sumu 41.500,00 eur (1.250.229,- Sk). Odporkyňa nesúhlasila s týmto znaleckým posudkom a preto Okresný súd v Čadci ustanovil nového znalca Ing. F. N.. Z jeho znaleckého posudku č. 02/2012 zo dňa 23.3.2012 vyplýva, že všeobecná hodnota posudzovanej stavby je v sume 42.100,00 eur (1.268.304,60 Sk). S týmto znaleckým posudkom navrhovateľ súhlasí v plnom rozsahu a preto žiadal súd, aby pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z neho vychádzal. Nesúhlasil však s tvrdením súdu, že tento znalecký posudok doplnil znalecký posudok vyhotovený Ing. T. S.. Tento posudok je kompletne nový posudok a nie je v ňom uvedené, že dopĺňa znalecký posudok vyhotovený Ing. T. S.. Okrem toho prvostupňový súd v napadnutom rozsudku uviedol, že výšku spoluvlastníckeho podielu určil podľa záverov znalca Ing. T. S., ktorý vyhotovil posudok pod č. 76/2009. Odvolateľovi však nie je jasné, prečo súd vychádzal zo znaleckého posudku z roku 2009, keď mal k dispozícii posudok z roku 2012. Túto skutočnosť nie je možné zistiť z odôvodnenia rozsudku, v dôsledku čoho ho odvolateľ v tejto časti považuje za neodôvodnený a z tohto dôvodu nepreskúmateľný. Pokiaľ ide o výšku spoluvlastníckeho podielu určeného znaleckým posudkom Ing. T. S. je potrebné uviesť, že táto nie je správne určená. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti je určená vo výške 41.500,00 eur. Odporkyňa splatila (ešte stále spláca) pôžičku vo výške 100.000,- Sk (3.319,40 eur). Z uvedených skutočností vyplýva nasledovný výpočet: všeobecná hodnota nehnuteľnosti 41 500 eur od ktorej odpočítame sumu 100.000 Sk (3.319,40 eur), takže hodnota nehnuteľnosti pre účely vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vo výške 38 180,60 eur a spoluvlastnícky podiel navrhovateľa sa vypočíta tak, že suma 38.180, 60 eur sa rozdelí na polovicu, čo je suma 19.090,30 eur. Rovnako odvolateľ nesúhlasil ani s určenými splátkami pre odporkyňu. Výšku splátky nenamietal, len namietal lehoty, v ktorých tieto splátky mu majú byť uhradené. Tento súdny spor trvá už od roku 2003, pričom odporkyňa v dome býva, užíva si bezplatne celý dom (vrátane podielu patriaceho navrhovateľovi) a okresný súd jej napriek tomu dal ešte lehotu na splatenie spoluvlastníckeho podielu do 12 mesiacoch od právoplatnosti rozsudku. Odvolateľ preto navrhol, aby bola odporkyni uložená povinnosť do 3 mesiacoch od právoplatnosti rozsudku vyplatiť celý spoluvlastnícky podiel. Následným podaním zo dňa 27.8.2012 odvolateľ doplnil svoj opravný prostriedok, v ktorom zdôraznil, že žalobou sa domáhal výplaty svojho spoluvlastníckeho podielu z nehnuteľností - rodinného domu vo výške 1 , a nie vyporiadania BSM. Podľa podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké. Z uvedeného vyplýva, že výška spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa je určená znaleckým posudkom Ing. F. N. na sumu 21.500,00 eur, a to vychádzajúc zo stanovenej sumy všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti 42.100,00 eur. Jedná sa teda o ďalší dôvod nezákonnosti napadnutého rozsudku podľa V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že na podanie návrhu zo dňa 27. 8. 2012 už nemohol prihliadať a to s poukazom na ust. , z ktorého vyplýva, že rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Keďže právny zástupca navrhovateľa prevzal rozsudok okresného súdu dňa 9.8.2012, je nepochybné, že predmetné podanie navrhovateľa došlo na okresný súd po zákonom stanovenej lehote na podanie opravného prostriedku.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne žiadala, aby bol odporca zaviazaný na náhradu trov odvolacieho konania v sume 344,57 eur v zmysle špecifikácie, ktorá je súčasťou tohto podania. Uviedla, že výpočet náhrady za spoluvlastnícky podiel určený súdom vo výške 17.430,60 eur považuje za správny. Poukázala na rozpor v odvolaní navrhovateľa, keď odvolateľ poukazuje na nesprávnosť určenia výšky spoluvlastníckeho podielu, avšak v predposlednom odseku na strane 2 odvolania uvádza, že výšku splátky nenamieta, len namieta lehoty, v ktorých majú byť tieto splátky uhradené. Okresný súd rozhodol správne, keď so znalcom zistenej všeobecnej hodnoty nehnuteľností, v ktorej na spoluvlastnícky podiel 1 každého z účastníkov pripadá suma 625.114,50 Sk, z ktorej sumy potom pripadajúcej na podiel navrhovateľa pre potreby určenia výšky peňažnej náhrady odpočítal sumu

100.000,- Sk z titulu započítania peňažného plnenia odporkyne, ktorá sama bez akéhokoľvek prispenia navrhovateľa, splatila pôžičku v takejto výške, použitú na uskutočnenie stavby a na zaplatenie takto určenej výslednej sumy 525.114,50 Sk (17.430,61 eur) ako primeranej peňažnej náhrady za nadobúdaný spoluvlastnícky podiel navrhovateľa. Pokiaľ odvolateľ namieta lehotu na zaplatenie splátok za spoluvlastnícky podiel navrhovateľa, na ktorý bola zaviazaná napadnutým rozhodnutím, odporkyňa zdôraznila, že dostávala predmetnú nehnuteľnosť, ktorá bola iba hrubou stavbou. Lehota 12 mesiacov sa týka nie splatnosti celej sumy, ale iba jej časti (polovice vo výške 8.715,30 eur). Rozloženie splátok na dve časti na dve časti bolo a stále je nevyhnutné z dôvodu neúnosnej finančnej situácie odporkyne. Súdom stanovená dĺžka paričnej lehoty nijakým spôsobom nepoškodí záujmy navrhovateľa, pretože tento pôvodne žiadal od odporkyne sumu 350.000,- Sk, pričom teraz od nej obdrží sumu 17.430,60 eur, t. j. čiastku 525.114,26 Sk, čo je o polovicu viac, ako pôvodne požadoval. Okresný súd postupoval v súlade s ust. keď umožnil odporkyni plnenie v dvoch rovnakých splátkach, ktorých výšku a splatnosť (vrátane následku splatnosti celej nesplatenej časti v prípade jej omeškania so zaplatením prvej splátky alebo jej časti) určil rešpektujúc pritom oprávnené záujmy oboch strán, s prihliadnutím na aktuálne pomery oboch účastníkov. Odporkyňa je samoživiteľka má s navrhovateľom dcéru, ktorá študuje na vysokej škole a na ktorú navrhovateľ okrem výživného vo výške 39,83 eur nikdy neprispel žiadnou sumou a nejaví o ňu ani žiaden záujem. Prvostupňový súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa a na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporkyne z hľadiska skutočností, ktoré uvádzala na svoju obranu. Okresný súd teda náležite zistil skutkový stav veci a rozhodol v súlade s vykonaným dokazovaním a svoj postup v rozsudku riadne odôvodnil. Nemožno preto súhlasiť s navrhovateľom, ktorý sa v tomto smere v odvolaní snaží pre neho nepriaznivé výsledky vykonaného dokazovania ohľadne započítania sumy 100.000,- Sk prispôsobovať tak, aby mu vyhovovali. Navrhovateľ v odôvodnení svojho odvolania neuviedol žiadne iné nové skutočnosti a dôvody, ale iba tie, ktoré už produkoval v konaní pred prvostupňovým súdom. Odvolateľ je povinný v odvolaní konkrétne uviesť, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa po právnej alebo skutkovej stránke, prípadne v čom spočíva nesprávny postup súdu prvého stupňa, ktorý rozhodnutiu predchádzal. Nestačí len odkaz na zákonné vymedzenie niektorého z dôvodu uvedených v tomto ustanovení. Navrhovateľ sám a dobrovoľne svojim odvolaním oddialil vyplatenie za svoj spoluvlastnícky podiel zo strany odporkyne a preto nemôže zároveň dôvodne poukazovať na to, že namieta lehoty, v ktorých tieto splátky majú byť uhradené. V prípade že by nebol podal odvolanie, mohol mať už zaplatenú prvú splátku za svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 8.715,30 eur. Z uvedených dôvodov odporkyňa považuje odvolanie navrhovateľa za účelové, riadne nezdôvodnené, čím zbytočne vyvolal odvolacie konanie a zaťažil súdy.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa a preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( za použitia ust. ) a napadnutom výroku o povinnosti odporkyne vyplatiť navrhovateľovi náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel podľa zmenil, pretože neboli podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ) a vo výroku o trovách konaniach ako vecne správny podľa potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktorému predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh navrhovateľa o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam aj správne právne posúdil, s výnimkou právneho posúdenia a následného rozhodnutia súdu o výške náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorý je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedeným v ust. Odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje, avšak s výnimkou rozhodnutia a odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady, ktorú má odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi za spoluvlastnícky podiel prikázaný do jej výlučného vlastníctva, vrátane splátok, ktoré jej súd na jej zaplatenie povolil.

Odvolací súd preskúmal námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto sú dôvodné.

V konaní nebolo sporné, že účastníci rozostavanú stavbu rodinného domu nadobudli počas trvania manželstva a táto patrila do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Následne sa však v súlade s ust. sporná nehnuteľnosť stala ich podielovým spoluvlastníctvom s tým že podiely každého z nich sú rovnaké. Súd teda v tomto konaní vyporiadaval podielové spoluvlastníctvo účastníkov k spornej nehnuteľnosti. Keďže sa v dôsledku vyššie uvedených skutočností v súdenej veci už nejednalo o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ale o podielové spoluvlastníctvo účastníkov, pri jeho vyporiadaní bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že pre jeho vyporiadanie platia iné pravidlá ako pre vyporiadanie BSM. Podľa ustálenej súdnej praxe súd, ktorý zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov k určitej veci a prikazuje ju niektorému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu, stanoví túto náhradu zodpovedajúcim podielom s obvyklej ceny celej veci, bez toho, aby túto výšku akýmkoľvek spôsobom upravoval, s ohľadom na vzájomné pohľadávky, alebo kompenzačné námietky účastníkov. Pritom nie je relevantné, či ide o vyporiadanie investícii účastníkov do spoločnej veci, alebo o vyporiadanie spoločného záväzku vzniknutého im v súvislosti s nadobudnutím vyporiadavanej veci. V obidvoch prípadoch ide o tzv. vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je možné vykonať aj ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, a to na základe návrhu účastníka alebo vzájomného návrhu. O návrhu (vzájomnom návrhu) požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je však potrebné rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nie však v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Ak prvostupňový súd rozhodol o širšom vyporiadaní podielového spoluvlastníka bez riadneho návrhu na takéto vyporiadanie, ide o prípad, kedy tu nebol podaný návrh na začatie konania, napriek tomu že podľa zákona to bolo nutné. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva absencia takéhoto podania zo strany odporkyne. V spise sa nachádzajú len doklady o tom, že splácala pôžičku, ktorú si účastníci zobrali počas trvania manželstva v pôvodnej výške 100.000,- Sk. Skutočnosť, že túto pôžičku splácala sama navrhovateľka nebola medzi účastníkmi konania sporná. Vzájomný návrh, okrem prejedania spoločne s pôvodným návrhom sa v ničom nelíši od samostatne podaného návrhu na začatie konania. Preto zákon stanovuje, že na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho prípadnej zmene, či späťvzatí. Z uvedených dôvodov okresný súd v prejednávanej veci nepostupoval správne keď od náhrady zodpovedajúcej podielu (1/2) obvyklej ceny nehnuteľnosti prináležiacej navrhovateľovi, započítal v prospech odporkyne splatenú pôžičku vo výške 100.000,- Sk, čím znížil výšku ceny tejto náhrady, ktorú je odporkyňa vyplatiť navrhovateľovi. S poukazom na závery znaleckého posudku Ing. T. S. č. 76/2009 potom všeobecná hodnota posudzovanej rozostavanej stavby účastníkov predstavovala sumu 41.500,00 eur ktorá bola v podstate totožná so závermi znaleckého posudku Ing. F. N. č. 02/2012 zo dňa 23.3.2012 a zaktualizovaná ku dňu jeho podania. Okresný súd postupoval správne, keď vychádzal zo zhodných odborných záverov znalcov ( ) a ustálil hodnotu posudzovanej rozostavanej stavby sumou 41 500,00 eur. Z uvedených dôvodov hodnota spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa, ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva odporkyne potom predstavuje sumu 20.750,00 eur, ktorú je povinná odporkyňa povinná v súlade so zásadami uvedenými v ust. vyplatiť navrhovateľovi. Odvolací súd zároveň uložil odporkyni v súlade s ust. zaplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel odporcovi v dvoch splátkach, a to s prvou splátkou vo výške 10.375,00 eur v lehote do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti rozsudku a druhú splátku vo výške 10.375,00 eur v lehote do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania odporkyne so zaplatením prvej splátky alebo jej časti. Krajský súd skonštatoval, že spravodlivému usporiadaniu veci zodpovedá takýto splátkový harmonogram, a to s prihliadnutím na aktuálne majetkové pomery oboch účastníkov s ohľadom na fakt, že odporkyňa dlhodobo užíva vec, ktorá je predmetom vyporiadania v celosti, spolu so svojím terajším manželom MUDr. A. S. a dieťaťom pochádzajúcim z manželstva účastníkov. Odporca od rozvodu manželstva dňa 5. 4. 1993 ako spoluvlastník (najskôr bezpodielový, neskôr podielový) žiadnym spôsobom so spornou nehnuteľnosťou nedisponoval, a ani takúto možnosť nemal. Z uvedených dôvodov sa odvolaciemu súdu takto určený splátkový harmonogram javil ako spravodlivejší, a to vo vzťahu k obidvom procesným stranám, keď jednak zohľadňuje výšku sumy, ktorú povolil odporkyni splácať v dvoch splátkach, a nie v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a na strane druhej lehota dlhšia ako 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku sa odvolaciemu súdu javila neprimeraná, a to aj s prihliadnutím na hodnotu nehnuteľnosti, ktorou odporkyňa aktuálne disponuje. Odporkyňa pritom nie je samoživiteľka ako to uviedla vo svojom opravnom prostriedku, ale žije aktuálne v manželstve, kde s ňou v rodine spolu žije aj dcéra pochádzajúca z manželstva účastníkov. Odvolací súd tak zohľadnil jednak výšku určenej peňažnej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorá zaťažuje odporkyňu ako povinnú a taktiež požiadavku jej úhrady

navrhovateľovi ako oprávnenému v primeranej lehote, ako aj fakt, že nebyť podaného odvolania, jedna splátka by už bola splatná tak, ako to správne uvádzala vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyňa.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi náhradu za spoluvlastnícky podiel podľa zmenil tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súčasne odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o trovách konania, ktoré plne zodpovedá ustanoveniu , pre ktoré odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti podľa ako vecne správny potvrdil.

Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním), v ktorej okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k spornej nehnuteľnosti a nariadil jeho vyporiadanie prikázaním za náhradu spoluvlastníckeho podielu 1 navrhovateľa do vlastníctva odporkyne zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ust. , keďže s poukazom na ust. a si súd prvého stupňa rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné uznesenie do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.