Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_11C-369-2012.pdf
PDF · 130.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/369/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Slovanet, a.s., so sídlom Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava, IČO: 35 765 143, zast. STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, IČO: 36 795 038, proti žalovanému: G. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. G. XXX/X, XXX XX L. P. X., o zaplatenie sumy 389,32 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 103,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 54,07 eur od 24.05.2012 do zaplatenia,
vo výške 9,00% ročne zo sumy 16,50 eur od 26.06.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 16,50 eur od 25.07.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 16,50 eur od 24.08.2012 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 389,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 54,07 eur od 24.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 16,50 eur od 26.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 17,70 eur od 25.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 17,70 eur od 25.08.2012 do zaplatenia a zo sumy 283,35 eur od 27.09.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 27.03.2012 žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o pripojení č. CG 3120327450003, predmetom ktorej zriadenie a poskytovanie služby uvedenej v špecifikácii služby, ktorá je prílohou zmluvy. Na základe uvedenej zmluvy boli žalovanému dodané služby a to faktúrami č.6120205721, 6120254492,6120303920,6120352652 a 6120401316. Zriaďovací poplatok vo výške 16,67 eur bez DPH si žalobca uplatňuje v v zmysle bodu 1.5.2 cenového výmeru č. 13/2012. Paušálny poplatok za službu Rýchlejší internet štart G3 si žalobca uplatňuje v zmysle bodu 1.5.1 Cenovému výmeru č. 13/2012. Poplatok za upomienku v sume 1 eur si uplatňuje v zmysle cenníka verejnej elektronickej komunikačnej služby, bodu 6.5. Cenníka prístupu do siete internet, Oddiel vysokorýchlostný internet. Zmluvnú pokutu vo výške 282,15 eur ( faktúra č. 6120401316) si uplatňuje podľa bodu 1.9 Cenového výmeru č. 12/13, ktorý je prílohou zmluvy. Poukázal na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť uvedenú v článku V
bod 2 písm. a) Všeobecných podmienok a to povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu poskytovanej služby v dôsledku čoho žalobca podľa čl. VIII bod 6 písm. b) VOP od zmluvy odstúpil. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu táto predstavuje náklady žalobcu, ktoré reálne vznikli v súvislosti s poskytovaním a následným predčasným zrušením služby, ktorej poskytovanie bol žalobca nútený ukončiť pred uplynutím zmluvne dohodnutej doby viazanosti z dôvodu neplnia si povinnosti žalovaného. Takto vzniknuté náklady predstavujú sumu 240 eur, pričom ide najmä o náklady za poplatok za zriadenie služby , mesačný paušál spoločnosti T-Com za DSL linku , pokuta z predčasné zrušenie DSL linky spoločnosti T-Com, hodnota koncového zariadenia poskytovaného žalovanému, režijne náklady ( vyhotovenie zmluvy, obal zmluvy, telefonovanie, aktivácia klienta, poštovné kuriér). Ďalej uviedol, že napriek snahám o mimosúdne vyriešenie vzájomných vzťahov vzájomných vzťahov žalovaný predmetné faktúry neuhradil. Žalobca si zároveň uplatňuje nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške.
Žalovaný sa vo veci nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami -zmluvou o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb zo dňa 27.03.2012, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby spoločnosti, cenníkom, cenníkom administratívnych poplatkov, cenovým výmerom č. 13/2012, faktúrami č. 6120205721, 6120254492,6120303920,6120352652 a 6120401316, odstúpením od zmluvy zo dňa 21.08.2012, vrátenou zásielkou, vyjadrením žalobcu zo dňa 31.01.2013, zo dňa 26.02.2013 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:
Podľa zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb zo dňa 27.03.2012, žalovaný si u žalobcu objednal poskytovanie služieb -sprostredkovanie prístupu do internetu, Rýchlejší internet mini s dobou viazanosti na 24 mesiacov s tým, že cena a platobné podmienky služieb a koncovým zariadení sú uvedené v špecifikácii, cenníku, cenovom výmere a vo všeobecných podmienkach. Zúčtovacím obdobím je kalendárny mesiac.
Žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 6120205721 sumu 54,07 eur za poskytnuté služby a zriaďovací poplatok, pričom faktúra bola splatná dňa 23.05.2012.
Žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 6120254492 sumu 16,50 eur -paušálny poplatok za poskytnuté služby, pričom faktúra bola splatná dňa 25.06.2012.
Žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 6120303920 sumu 17,70 eur za poskytnuté služby- paušálny poplatok a poplatok 1 eur za upomienku, pričom faktúra bola splatná dňa 24.07.2012.
Žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č.6120352652 sumu 17,70 eur za poskytnuté služby - paušálny poplatok a poplatok za upomienku v sume 1 euro, pričom faktúra bola splatná dňa 23.08.2012.
Žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 6120401316 sumu 283,35 eur, pričom faktúra bola splatná dňa 26.09.2012. Touto faktúrou vyfakturoval žalobca žalovanému zmluvnú pokutu za porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka od 31.08.20012 do 31.07.2012 a to v sume 282,15 eur, sumu 1,- euro za upomienku. To za aké porušenie právnej povinnosti žalobca vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu neuviedol.
Písomným podaním zo dňa 21.08.2012 označeným ako odstúpenie od zmluvy žalobca odstúpil od Zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb služieb uzavretej dňa 27.03.2012, s tým, že odstúpenie nadobúda účinnosť dňom jeho doručenia.
Ani k jednej faktúre žalobca nedoložil upomienku za ktorú si účtoval poplatky.
Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby ( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ) upravujú podmienky poskytovania služby, ako aj práva a povinnosti Slovanetu ako poskytovateľa služby a fyzických a právnických osôb, ktoré požiadajú Slovanet o poskytovanie služby a uzavrú s ním zmluvu o pripojení.
Podľa Článku V., bod 2. písm. a) Všeobecných podmienok účastník je povinný a) platiť riadne a včas cenu poskytovanej služby, b) používať službu v súlade so zmluvou, zákonom o elektronických komunikáciách, ako aj v súlade s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Podľa Článku VI., bod. 2. Slovanet má právo obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služby, ako aj ďalších verejných elektronických komunikačných služieb, ak účastník a) nezaplatí cenu služby ani na základe upomienky, v ktorej bol upozornený na možnosť obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb.
Podľa Článku VIII. bod 1. Zmluva sa uzaviera na dobu neurčitú, ak v nej nie je výslovne uvedené, že sa uzaviera na dobu určitú ( doba určitá ďalej aj ako „doba viazanosti“). Ak je účastníkom fyzická osoba, doba viazanosti môže byť najviac 24 mesiacov od zriadenia služby. Ak sa pred uplynutím doby viazanosti zmluvné strany nedohodnú inak, uplynutím doby viazanosti sa zmluva mení na zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa Článku VIII. bod 2. Zmluva zaniká dohodou zmluvných strán , smrťou účastníka, alebo jeho vyhlásením za mŕtveho, výpoveďou a odstúpením od zmluvy za podmienok uvedených v týchto všeobecných podmienkach.
Podľa Článku VIII. bod 5. Slovanet môže odstúpiť od zmluvy, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasiahne do zariadenia siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti , b) nezaplatí cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa Článku IX. bod 1. Cena za poskytovanie služby, vrátane zliav, príplatkov a bezplatného poskytovania služby, ako aj podmienky, za akých sa cena uplatňuje a za akých možno meniť jej výšku obsahuje cenník, ktorý je k dispozícií v sídle Slovanet, jeho pobočkách, u zmluvných predajcov a je tiež zverejnený na internetovej stránke www.slovanet.sk. Ak cena nie je dojednaná v samotnej zmluve, je určená odkazom na cenník.
Podľa Článku IX. bod 2. Pre určenie ceny je rozhodujúci odpočet poskytnutých služieb účastníkovi podľa evidencie v informačnom systéme Slovanetu.
Podľa Článku IX. bod 3. Cena za službu bude účastníkovi vyúčtovaná vo forme faktúry spätne za predchádzajúce fakturačné obdobie ( služby čerpané nad rámec predplatného ) spolu s predplatným za službu na aktuálne fakturačné obdobie. Fakturačným obdobím je spravidla jeden mesiac.
Podľa Článku IX. bod 4. V cene služby nie je zahrnutá cena verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré účastníkovi poskytuje iný podnik a ktoré umožňujú, aby bolo možné poskytovať službu.
Podľa Článku IX. bod 8. Účastník je povinný uhrádzať svoje záväzky zo zmluvného vzťahu so Slovanetom riadne a včas.
Podľa Článku XV. bod 1. Právne vzťahy medzi Slovanetom a účastníkom súvisiace s poskytovaním služby, ktoré nie sú upravené v zmluve o poskytovaní služby alebo v týchto všeobecných podmienkach, sa spravujú ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách. Ak tento zákon niektoré vzťahy neupravuje, použijú sa ustanovenia Obchodného zákonníka.
Podľa Cenníka prístupu do siete Internet Oddiel A - Vysokorýchlostné pripojenie v bode 6.4. Zmluvné pokuty v bode 6.4.1. Slovanet môže požadovať zaplatenie týchto zmluvných pokút: Pokuta za porušenie inej právnej povinnosti v sume 282,15 eur. V bode 6.4.4. Zmluvnú pokutu za porušenie inej právnej povinnosti môže Slovanet uplatniť tiež vtedy, ak účastníjk poruší povinnosť uvedenú v bode 1.3. prílohy č. 1. V bode 7.4. Neoddelitešnou súčasťou Cenníka je príloha č. 1 - Osobitné podmienky poskytovania služby kategórie F.
Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 5 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluva o poskytovaní verejných el. komunikačných služieb s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky. V konaní bolo preukázané, že žalobca žalovanému zmluvné dojednané služby poskytol, za ich poskytnutie vystavil žalovanému faktúry č. 6120205721 na sumu 54,07 eur, č. 6120254492 na sumu 16,50 eur, č. 6120303920 na sumu 17,70 eur a č. 6120352652 na sumu 17,70 eur. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu ej dôvodný čo do faktúry č. 6120205721 na sumu 54,02 eur, čo do faktúry č. 6120254492 na sumu 16,50 eur. Pokiaľ ide o faktúry č. č. 6120303920 na sumu 17,70 eur a č. 6120352652 na sumu
17,70 eur súd z každej faktúry uznal len sumy 16,50 eur ako poplatok za poskytnuté služby vrátane DPH ( bez 13,75 eur). Súd neuznal sumu 1 eur + DHP- poplatok za upomienku, nakoľko žalobca v konaní v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil žiadnu ním zaslanú upomienku.
Na základe uvedeného preto uznal ako dôvodný len nárok žalobcu čo do sumy spolu 103,57 eur ( 54,07 eur + 16,50 eur + 16,50 eur + 16,50 eur). Nárok žalobcu čo do sumy poplatkov za upomienky vo výške 1 eur a 1 eur + DPH z každej faktúry z vyššie uvedeného dôvodu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.
Pokiaľ ide o sumu 103,57 eur v ktorej bola žaloba podaná dôvodne a kde považoval súd nárok žalobcu za plne dôvodný priznal žalobcovia aj žiadané zákonné úroky z omeškania na ktoré má v zmysle citovaných zákonných ustanovení nárok, pretože bolo nepochybne preukázané, že žalovaný cenu žalobcom poskytnutých služieb neuhradil včas v lehote splatnosti žalobcom vystavených faktúr. Žalovaný žalobný nárok nijako nespochybnil a vo veci sa nevyjadril.
Predmetom konania je ešte nárok žalobcu na úhradu sumy 283,35 eur, v zmysle žalobcom vystavenej faktúry č. 6120401316. Touto faktúrou vyfakturoval žalobca žalovanému zmluvnú pokutu za porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka od 31.08.20012 do 31.08.2012 a to v sume 282,15 eur, a sumu 1eur za upomienku. To za aké porušenie právnej povinnosti žalobca vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu neuviedol.
Súd zistil, že podľa zmluvy a Všeobecných podmienok ( čl. XV písm.1)sa predmetný právny vzťah mal riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, okrem práv výslovne upravených zákonom č. 610/2003 Z.z. V danej právnej veci sa však jedná o spor vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a to v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto súd predmetný právny vzťah posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.
V zmysle vykonaného dokazovania mal súd teda za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní verených elektronických komunikačných služieb, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby. Cenu služieb žalobca žalovanej fakturoval mesačne jednotlivými faktúrami. Žalobca si v súdnom konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 284,35 eur a to faktúrou č. 6120401316. Touto faktúrou vyfakturoval žalobca žalovanému zmluvnú pokutu za porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka od 31.08.20012 do 31.08.2012 a to v sume 282,15 eur a sumu 1 eur za upomienku. To za aké porušenie právnej povinnosti žalobca vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu neuviedol.
Čo sa týka nároku žalobcu v sume 282,15- eur z titulu zmluvnej pokuty za porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného súd má za to, že vzhľadom povahu, spôsob dojednania, jeho podmienky a samotný zmysel žalobca toto svoje právo na zaplatenie odvíja od zmluvy o poskytovaní verených elektronických komunikačných služieb pripojení a Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili jej nedeliteľnú súčasťou, pričom zmluva ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo dojednané vo Všeobecných obchodných podmienkach a žalovaný nemal možnosť takéto dojednanie žiadnym spôsobom ovplyvniť a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Predmetné dojednanie nebolo medzi účastníkmi právneho vzťahu osobitne vyjednané, sankcia bola takto dojednaná pre všetkých účastníkov vstupujúcich do zmluvného vzťahu so žalobcom, ktorých vzťahy sa v zmysle zmlúv spravovali aj Všeobecnými obchodnými podmienkami.
Súd ďalej konštatuje, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keďže zo zmluvy nevyplýva, žeby ju uzatváral nie ako fyzická osoba. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice Európskej Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
V danej súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho zákonníka.
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného z účastníkov zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti.
Pri hodnotení takto dojednanej zmluvnej podmienky v súlade s ust. § 53 ods. 9 preto súd ďalej bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb, pričom cena za poskytované služby bola stanovená tarifou a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Sankcia v podobe finančného vyrovnania bola dojedná pre prípad skončenia zmluvy z dôvodu porušenia zmluvy na strane účastníka, ktoré ustanovenie je široko koncipované a zahŕňa rôzne zo zmluvy vyplývajúce možné porušenia zmluvy zo strany žalovanej. Súd bral na zreteľ aj na okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti aj keď žalovaná ako účastník vyhlásila, že si je vedomá, že vzájomné práva a povinnosti sa spravujú aj všeobecnými obchodnými podmienkami a prehlásila, že sa s nimi oboznámila a súhlasí s nimi.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou vyplývajúcou zo spotrebiteľskej zmluvy, je neplatné, v rozpore s dobrými mravmi a preto žalobu aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 284,35 eur v zmysle faktúry č. 6120101316 s príslušenstvom zamietol. Pokiaľ ide o poplatok za zaslanie upomienky, tak ako aj u vyššie uvedených faktúrach žalobca jej zaslanie žalobca súdu nijako nepreukázal, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 164/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd bol podľa pomeru úspechu a neúspechu úspešnejší žalovaný, ktorý by mal právo na náhradu trov konania. Nakoľko však zo súdneho spisu žalovanému žiaden nárok na náhradu
trov konania nevyplýva a z jeho strany nedošlo ani k vyčísleniu trov resp. žiadosti i ich priznanie súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.