Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-81-2012.pdf
PDF · 82.14 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/81/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Prievozská 6/A, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Mgr. Martinom Katriakom, advokátom, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 42 264 979, o zaplatenie 437,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 10C/163/2011 - 29 zo dňa 25. októbra 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 105,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 105,71 eur od 19.02.2010 do zaplatenia, do 15. dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 6,30 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 52 ods. 1, 2 a 4, § 53, § 489, § 517 ods. 1 a 2 a § 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ust. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola v časti istiny podaná dôvodne. Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania - žalobcom ako podnikateľom a žalovanou ako fyzickou osobou, nepodnikateľom boli uzatvorené zmluvy o pripojení podľa § 43 Zákona o telekomunikáciách, na základe ktorých žalobca zapožičal žalovanej 2 ks SIM kariet, ku ktorým boli pridelené telefónne čísla. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu Dodatku k zmluve o pripojení č. A1558939 dňa 12.10.2009, na základe ktorého poskytol žalobca žalovanej mobilný telefón zn. Nokia 6303. Podľa Dodatku k zmluve sa žalovaná zaviazala uhradiť v prípade porušenia zmluvných povinností a následného vypojenia SIM karty zmluvnú pokutu v sume 331,94 eur. Zmluvné strany si dohodli, že zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo žalobcu na náhradu škody v plnom rozsahu. Súd dospel k záveru, že zmluvy o pripojení a dodatok jednej zo zmlúv, uzavreté medzi účastníkmi konania, majú charakter spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda žalobca povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitného zákona - zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Súd mal za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle § 23a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu. Občiansky zákonníka § 53 ods. 3 obsahuje príkladný výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. smernice za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka pre spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, lebo dohodu o uplatnení ostatných platných právnych predpisov na ich vzájomné právne vzťahy vyhodnotil ako veľmi všeobecnú. Toto dojednanie vyplýva z toho, že účastníci ich vzájomnými zmluvami písomne odkázali na všeobecné podmienky žalobcu, ako súčasť zmlúv, a že sa ich záväzkový vzťah bude spravovať ostatnými platnými právnymi predpismi, ak nebudú ustanovenia upravené Zákonom o elektronických komunikáciách. Žalobca nepreukázal súdu, že žalovanou individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých podmienok zmlúv, a najmä všeobecných zmluvných podmienok, ani samotnú výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti. Súd preto aj vyhodnotil výšku zmluvnej pokuty 331,94 eur za neprimeranú, keďže z obsahu zmluvy, ani dodatku ani len nevyplýva, že by mal a predstavovať výšku poskytnutej zľavy na kúpnu cenu telefónu. Pokiaľ by žalobca ako zmluvnú pokutu uviedol výšku kúpnej ceny, predstavujúcu zľavu poskytnutú žalovanej pri kúpe, takto určenú výšku zmluvnej pokuty by súd vyhodnotil ako prijateľnú podmienku, prihliadajúc i na dobu plnenia si povinnosti žalovanou. Žalovaná bola v omeškaní so zaplatením sumy 105,71 eur, preto sa žalobca oprávnene domáhal úhrady úroku z omeškania. Žalobca si správne uplatnil výšku úroku z omeškania 9 % ročne v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. V časti zaplatenia zmluvnej pokuty súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a s prihliadnutím na úspešnosť žalobcu v časti istiny 105,71 eur uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania predstavujúcu súdny poplatok 6 % zo sumy 105,71 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby a v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd síce pristúpil ex offo k posudzovaniu zmluvných podmienok v zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa, avšak nesprávne, pretože sa nevysporiadal so základnými požiadavkami stanovenými Občianskym zákonníkom, smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora na takéto posudzovanie. Poukázal na to, že súd sa vôbec reálne nezaoberal okolnosťou, či nebola daná podmienka dojednaná individuálne, a či ňou bola zároveň spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti. Súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že mobilný telefón mohol žalovaný kúpiť rovnako aj bez akejkoľvek hrozby sankcie za nedodržanie riadneho plnenia svojich povinností počas doby viazanosti, resp. ak nechcel byť viazaný hrozbou sankcie v takejto výške, mohol si vybrať lacnejší mobilný telefón, taktiež za symbolickú cenu, z ktorým by bola spojená zmluvná pokuta v nižšej sume. Možnosťou voľby a prispôsobenia si zmluvných podmienok podľa vlastných možností a podmienok je podľa názoru žalobcu jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody o konkrétnych častiach dodatku medzi oboma stranami, kedy spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Vzhľadom na skutkové okolnosti pri uzatváraní zmluvy, mal spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a mohol vplývať na obsah dodatku, aj pokiaľ išlo o zmluvnú pokutu. Podľa jeho názoru dojednanie o zmluvnej pokute nezakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného, pričom nevýhodnosť dojednania o odmene pre žalobcu (vznik práva na jej zaplatenie až okamžikom uzatvorenia sprostredkovanej zmluvy) je vyvažovaná práve povinnosťou žalovaného po dobu trvania sprostredkovateľskej zmluvy nepreviesť bez dohody so sprostredkovateľkou predmet následnej zmluvy o prevode, čomu má slúžiť zmluvná pokuta, nútiaca žalovaného k splneniu dohodnutej povinnosti.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých častiach vecne správny.
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10C/163/2011 bolo zaplatenie 437,65 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 105,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 105,71 eur od 19.02.2010 do zaplatenia, do 15. dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 6,30 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby a v časti trov konania.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Uvedený odvolací dôvod je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné predmetné zmluvy o pripojení v znení dodatkov posúdiť ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom v súlade s ustanovením § 23a ods. 2 citovaného zákona bolo na zmluvný vzťah medzi účastníkmi potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorého ustanovenie § 53 výslovne zakazuje, aby spotrebiteľská zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s tým, že tieto neprijateľné podmienky sú sankcionované neplatnosťou. Aj podľa názoru odvolacieho súdu dojednanie zmluvnej pokuty spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov záväzkového vzťahu v neprospech žalovaného, a preto je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sankcionované následkom neplatnosti. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom vyporiadal so všetkými skutkovými právnymi otázkami, pričom k záverom súdu prvého stupňa odvolací súd nepovažuje za potrebné nič doplniť.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože títo nepodali návrh na ich priznanie a z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy v súvislosti s odvolacím konaním vznikli.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.