Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6CoE-175-2012.pdf
PDF · 77.49 KB
Case nature
Subarea
6CoE/175/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Mesto Bánovce nad Bebravou, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Ľ. Štúra č. 1/1, proti povinnému: I. C., bytom T. nad T., U. Z. č. XX, o vymoženie uloženej povinnosti strpieť vykonanie stavebných prác súvisiacich s dodatočným povolením na zmeny stavby rodinného domu súp. č. XX a stavby garáže s prístreškom a príslušenstvom pod názvom "Nadstavba rodinného domu - prístavba garáže" na pozemkoch parc. č. XXX, XXX, XXX v kat. území U. Z., zo svojich pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X v k. ú. U. Z. po dobu 6 týždňov, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 3Er/295/2011-109 zo dňa 28. júna 2012, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Súd uznesenie okresného súdu z r u š u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zaviazal oprávneného nahradiť povinnej trovy konania vo výške 33,83 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom § 146 ods. 2 O.s.p.. Ďalej vo svojom uznesení uviedol, že okresný súd uznesením č. k. 3Er/295/2011 - 90 zo dňa 16.04.2012 rozhodol o trovách exekúcie tak, že na tieto zaviazal oprávneného. Proti uvedenému rozhodnutiu podala povinná odvolanie, kde žiadala doplniť výrok o trovách povinnej, ktoré je v tomto konaní vznikli, keďže s poukazom na neoprávnenosť exekúcie jej nevyhnutné trovy patria. Podľa obsahu podania povinnej sa nejedná o odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým okresný súd rozhodol o trovách exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, ale ide o návrh na doplnenie chýbajúceho výroku. Keďže okresný súd v napadnutom uznesení nerozhodoval o trovách povinnej, bolo podanie posúdené ako samostatný návrh povinnej na priznanie trov, ktoré jej vznikli v súvislosti s touto exekúciou. Okresný súd uznesením č. k. 3Er/295/2011
- 83 zo dňa 15.11.2011 zastavil exekúciu, nakoľko rozhodnutie, ktorým okresný súd vyhovel námietkam proti exekúcii sa stalo právoplatným. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a povinnej priznal náhradu trov konania, keďže oprávnený zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Okresný súd povinnej priznal voči oprávnenému náhradu trov konania, ktoré jej vznikli z titulu hotových výdavkov - kopírovacích služieb vo výške 17,43 Eur, poštovného vo výške 3,30 Eur, poradenstva v Centre právnej pomoci vo výške 4,50 Eur a poplatku u súdneho exekútora vo výške 8,60 Eur. Spolu tak okresný súd povinnej priznal sumu 33,83 Eur, nakoľko sa v danom prípade jedná o náhradu trov potrebných na účelné bránenie sa voči nezákonnej exekúcii. Náhradu trov konania vo výške 33,83 Eur okresný súd považoval trovy nevyhnutné k tomu, aby sa povinná úspešne domohla svojho práva voči exekúcii. Okresný súd však povinnej nepriznal náhradu trov konania vo výške 818,- Eur, ktorá pozostáva z jednotlivých súm:
- Geodeti vo výške 120,- Eur
- O.. P. vo výške 200,- Eur
- Kopírovacie služby vo výške 28,70 Eur
- Náplň do tlačiarne a kancelársky papier vo výške 92,88 Eur
- Zastupovanie v exekučnom konaní O.. T. vo výške 200,- Eur
- Konzultácie u D.. D. vo výške 20,- Eur
- Cestovné náhrady vo výške 70,- Eur
- Súdne poplatky a trovy konania vo veci Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5C/134/2011 vo výške 86,42 Eur.
Náhradu trov konania vo výške 818,- Eur okresný súd povinnej nepriznal z dôvodu, že sa nejedná o trovy, ktoré vznikli v súvislosti s prebiehajúcim exekučným konaním, ale jedná sa o trovy, resp. náklady, ktoré povinnej vznikli pri vedení konania Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5C/134/2011 a pri vydávaní rozhodnutí a výziev Mestom Bánovce nad Bebravou, ako aj pri konaniach katastrálneho úradu. V danom prípade nie je možné náklady vynaložené povinnou na iné konania priznať povinnej ako náhradu trov konania súvisiacich s exekúciou. Zároveň v prípade vyjadrenia povinnej, že si uplatňuje o. i. trovy vyplatené O.. T. za zastupovanie v exekučnom konaní, je potrebné uviesť, že povinná v exekučnom konaní nebola zastúpená žiadnym subjektom, pričom pre náhradu trov právneho zastúpenia by musela byť zastúpená advokátom, čo v prípade O.. T. nie je splnené.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie povinná, považuje postup okresného súdu za nesprávny. Žiadala, aby výrok uznesenia znel: Oprávnený je povinný nahradiť povinnej I. C. náhradu trov konania exekúcie vo výške 439,02 Eur. Poukazuje na § 203 ods. 1 Ex. por.. Za účelne vynaložené trovy exekúcie považuje trovy zastupovania, zaplatené súdne poplatky, odborné posudky a ďalšie iné oprávnené náklady nevyhnutné k tomu, aby sa povinný úspešne svojho práva na obranu voči exekúcií domohol. Podotýka, že všetkým jej námietkam proti exekúcií bolo vyhovené v plnom rozsahu na základe predložených nespochybniteľných dôkazov, ktoré ju stáli nemalé finančné prostriedky. Mesto Bánovce nad Bebravou s rodinou H. ju šikanovalo a šikanuje a chce ju finančne zruinovať a donútiť aby nemala inú možnosť obrany, ak nie je právne vzdelaná a má problém s imobilitou. Je v súlade zo zásadou spravodlivosti, aby bola povinnému priznaná náhrada trov potrebných a účelne vynaložených na obranu voči nezákonnej exekúcií. Dňa 07.12.2012 povinná doplnila svoje odvolanie, kde priložila 3 prílohy list XXX/XXXX zo dňa 07.12.2012, list Kd 213/12-18 zo dňa 22.10.2012 a oznámenie č.: XXXXX/XXXX/XXXX SV/z.66859 zo dňa 03.12.2012.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu povinného podal oprávnený, kde nesúhlasí s odvolaním povinnej a navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) a oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie; o námietkach rozhoduje súd (§ 45) a proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. Napokon podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku rozhodnutie súdu o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného a podľa ďalších odsekov rovnakého ustanovenia následný postup v takomto prípade je totožný s postupom upraveným v ustanovení § 201 Exekučného poriadku, resp. aj v ustanovení § 200 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Ex. por.). Výnimku z tejto zásady predstavuje ust. § 203 Ex. por. v zmysle ktorého možno uložiť oprávnenému zaplatiť trovy exekúcie v prípade, že dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie.
Napadnutým uznesením okresný súd zaviazal oprávneného nahradiť povinnej trovy konania vo výške 33,83 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom § 146 ods. 2 O.s.p.. Povinnej priznal náhradu trov konania, nakoľko oprávnený zavinil, že sa konanie muselo zastaviť.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právo na náhradu trov exekúcie podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku nemôže vzniknúť povinnému. Takéto právo nemožno vyvodiť ani z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, lebo toto ustanovenie rieši len vzťah vzniknutý medzi exekútorom a oprávneným. Aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 30.06.2005 č.k. 5M Cdo 12/2004 konštatoval, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania podľa O. s. p., a použitie ustanovení O. s. p. o trovách konania i v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku zásadne neprichádza do úvahy. Kým totiž rozhodovanie podľa O. s. p. je vždy autoritatívnym rozhodovaním súdu o trovách konania účastníkov ako o celku (teda nielen o výške trov, ale aj o povinnosti jedného z účastníkov zaplatiť príslušnú náhradu trov inému účastníkovi, či dokonca aj o nedostatku práva účastníkov alebo len niektorého z nich na náhradu), úprava v Exekučnom poriadku predpokladá rozhodovanie súdu len o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia (podľa § 203 Exekučného poriadku) a tiež prípadné rozhodovanie o námietkach oprávneného alebo povinného proti určeniu výšky predbežných alebo ďalších trov exekúcie súdnym exekútorom (podľa § 201 ods. 2 alebo § 202 ods. 2 Exekučného poriadku).
Exekučný poriadok vôbec nepočíta s možnosťou náhrady tých trov, ktoré pri výkone exekúcie vznikli povinnému (podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku a contrario), a teda ani s možnosťou uloženia povinnosti na náhradu takýchto trov ktorémukoľvek z ostatných účastníkov exekučného konania, ktorými sú podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený a súdny exekútor.
Možnosť rozhodovania o náhrade trov exekúcie vzniknutých povinnému nemožno odvodiť ani z úpravy v ustanovení § 203 Exekučného poriadku, pretože taká úprava dopadá len na vzájomný vzťah oprávneného a súdneho exekútora. Jej cieľom je zabezpečiť právo exekútora na náhradu nevyhnutných trov exekúcie i v tých prípadoch, v ktorých možnosť uspokojenia sa na povinnom bola zmarená a práve v takýchto prípadoch musí jedna z osôb s nárokom na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku ustúpiť druhej a sama splniť povinnosť inak vyžadovateľnú od povinného.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .