Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-10-2012.pdf
PDF · 77.73 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/10/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: TT KOMFORT, s.r.o., Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215, zastúpeného JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, advokátkou, Kollárova 8, Trnava, proti odporcom: 1. E. V., nar. XX.X.XXXX, bytom A. A. X, K., 2. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, zastúpená odporcom v 1. rade E. V., bytom A. A. X, K., o zaplatenie 288,99 eur s prísl., o odvolaniach navrhovateľa i odporcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29. júna 2011, č.k. 12C/35/2003 - 230 v zamietajúcej časti, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi poplatok z omeškania vo výške 2,5 ‰ denne zo sumy 42,99 eur od 29.7.2001 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že pôvodný navrhovateľ Správa mestského majetku Trnava sa svojim návrhom domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť mu sumu 288,99 eur s poplatkom z omeškania z titulu, že odporcovia si platili úhrady za užívanie bytu iba čiastočne, čím im vznikol nedoplatok za mesiace máj 2001 - september 2001 a nezaplatili ani ročné vyúčtovanie dodávky tepla, vodného a stočného za rok 2000. Navrhovateľ sa domáhal okrem zaplatenia istiny vo výške 288,99 eur aj zaplatenia poplatku z omeškania pôvodne vo výške 2,5 ‰ denne z celej žalovanej sumy od 29.7.2001, teda odo dňa nasledujúceho po dni, kedy uplynul 5. deň splatnosti vyúčtovania za r. 2000. Súd prvého stupňa o veci rozhodol rozsudkom zo dňa 8.4.2009, č.k. 12C/35/2003-174, ktorým vyhovel návrhu v celom rozsahu. V dôsledku odvolania odporcov Krajský súd v Trnave rozsudkom, č.k. 11Co/73/2009-210 zo dňa 26.1.2011 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti príslušenstva rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, takže ďalej súd konal už iba o návrhu na zaplatenie príslušenstva k žalovanej istine. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 697 OZ, § 4 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., podľa § 517 ods. 1 veta prvá ods. 2 OZ. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporcovia sú nájomcami bytu č. XX v K. na ul. A. A. X, v dôsledku čoho im vznikla povinnosť platiť úhrady za užívanie bytu a za služby, poskytované v súvislosti a užívaním bytu. Odporcovia si túto povinnosť ale neplnili riadne a včas, keď za obdobie máj 2001 a jún 2001 neplatili úhradu v predpísanej výške 2.179 Sk mesačne a za mesiace júl 2001 - september 2001 v predpísanej výške 2.401 Sk. Mesačne v tomto období platili nájomné iba vo výške 830 Sk mesačne, takže nedoplatok, zaplatenia ktorého sa navrhovateľ v konaní domáhal, predstavoval rozdiel medzi skutočne zaplatenou úhradou za jednotlivé mesiace vo výške 830 Sk a predpísanou výškou úhrady. Odporcom teda vznikol dlh za mesiac máj vo výške 1.349 Sk, za jún vo výške 1.349 Sk, za mesiace júl - september vo výške po 1.571 Sk mesačne. Okrem toho nezaplatili ani nedoplatok vo výške 1.295 Sk, vyplývajúci z ročného vyúčtovania za r. 2000. Spolu im teda za žalované obdobie vznikol voči navrhovateľovi dlh vo výške
8.706 Sk, t.j. 288,99 eur. Z toho dlh na preddavkoch za mesiace máj - september vo výške 246 eur a dlh na základe vyúčtovania vo výške 42,99 eur. Rozhodnutie o istine vo výške 288,99 eur nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2011. V zmysle § 697 OZ poplatok z omeškania je povinný zaplatiť nájomca v prípade, ak nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia, poskytované s užívaním bytu, ale len vtedy, ak sa dostane do omeškania so zaplatením už skutočnej výšky vzniknutého nedoplatku nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu pri zúčtovaní skutočných nákladov za užívanie bytu. V prípade, ak je nájomca v omeškaní s platbami preddavkov na plnenie poskytované s užívaním bytu, je povinný platiť v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 517 OZ úrok z omeškania. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že z uplatneného nároku na poplatok z omeškania na základe zmeneného návrhu je dôvodný len nárok navrhovateľa na poplatok z omeškania zo sumy 42,99 eur, čo predstavuje nedoplatok vyplývajúci z ročného vyúčtovania skutočných nákladov na dodávku tepla, vodného a stočného a ostatných služieb, spojených s užívaním bytu, keď povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania stanovuje zákon iba v prípade, ak dôjde k omeškaniu so zaplatením úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Preto súd v tejto časti vyhovel návrhu a priznal navrhovateľovi poplatok z omeškania zo sumy 42,99 eur. Súd považoval návrh na zaplatenie poplatku z omeškania z vyšnej sumy 246 eur, ktorá predstavuje nedoplatok na mesačných preddavkových platbách na plnenia, poskytované s užívaním bytu za mesiace máj - september 2001 za nedôvodný, keď tu mohol navrhovateľ požadovať zaplatenie len úrokov z omeškania. Keďže však svoj žalobný návrh, týkajúci sa príslušenstva k tejto časti nedoplatku odporcov takýmto spôsobom nešpecifikoval, nebolo možné pre jeho nedôvodnosť návrhu vyhovieť, a preto súd návrh, týkajúci sa poplatku z omeškania zo sumy 246 eur zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že je nesporné, že odporcovia neplatili preddavky na služby tak, ako bolo stanovené, a to za obdobie máj - september 2001 a tiež nezaplatili ročné vyúčtovanie za rok 2000. Navrhovateľ bol vo veci vymáhania predmetných preddavkov ako aj ročného vyúčtovania úspešný, keď odporcom bola uložená povinnosť zaplatiť celú žalovanú istinu. Suma 246 eur istiny je celkom suma rozdielu medzi stanovenými preddavkami a skutočnými platbami za mesiac máj - september 2001 na nájomnom s tým, že k omeškaniu došlo 6.7.2002. Pri uplatnení tohto nároku navrhovateľ vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Cdo/140/02 z 26.3.2003 a Stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 78/2004, podľa ktorého nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia, spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb. Pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania podľa § 697 OZ. Podľa tohto ustanovenia, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia, poskytované s užívaním bytu do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Navrhovateľ vykonal vyúčtovanie služieb, spojených s užívaním bytu vyúčtovaním za r. 2001, ktoré bolo splatné do 30.6.2002, teda odporcovia v 1. a 2. rade sa do omeškania dostali po 5. dni od jeho splatnosti. Má za to, že uplatnený nárok na poplatok z omeškania od splatnosti vyúčtovania služieb za r. 2001 je v súlade s rozhodnutím NS SR, citovaným vyššie, keď úhradu za služby navrhovateľ uplatnil až od splatnosti tejto úhrady, teda od vyúčtovania.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie aj odporcovia v 1. a 2. rade. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie keď uviedli, že v rozsudku sa píše, že súd vykonal dokazovanie pre výpočet úhrady za užívanie bytu s vyúčtovaním dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných služieb, spojených s užívaním bytu za r. 2000. Nie je to pravda. V súdnom spise sa nenachádzajú dôkazové materiály, preukazujúce správnosť vyúčtovania za r. 1999, zálohové platby pre r. 2000 sa vypočítavajú ako 1/12 skutočných nákladov z r. 1999. Suma 42,99 eur, ktorá predstavovala vyúčtovanie skutočného nedoplatku, ktorý vznikol odporcom pri zúčtovaní zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu však nie je preukázaná v konaní 17C/13/1999, bol vypracovaný znalecký posudok, ale ani v tomto znaleckom posudku nebolo preukázané, ako bolo vypracované vyúčtovanie v r. 1999, v dôsledku čoho mali byť vypočítané zálohové platby za r. 2000. Z uvedených dôvodov teda súd nemohol zistiť, ako boli vypočítané zálohové platby pre r. 2000, keďže neboli preukázané skutočné náklady za r. 2000, nemohli byť preukázané výpočty zálohových platieb pre r. 2001. Súd z týchto dôvodov nemohol zistiť riadne skutkový stav veci.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolania boli podané včas oprávnenými osobami účastníkmi konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní podľa § 212 ods. 1 O.s.p. postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho vo veci verejne vyhlásil rozsudok (§ 156 ods. 3 O.s.p.).
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12C/35/2003 je zaplatenie sumy 288,99 eur s príslušenstvom, ktoré tvorí poplatok z omeškania vo výške 2,5 ‰ denne od 29.7.2001 po pripustenej zmene návrhu vo výške 2,5 ‰ denne zo sumy 246 eur od 6.7.2002 do zaplatenia. Predmetom tohto odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola odporcom v 1. a 2. rade určená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi poplatok z omeškania 2,5 ‰ denne zo sumy 42,99 eur od 27.2.2001 do zaplatenia a vo zvyšku, teda zaplatenia poplatku z omeškania vo výške 2,5 ‰ denne zo sumy 246 eur od 6.7.2002 do zaplatenia bol návrh navrhovateľa zamietnutý.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý správne rozhodol o poplatku z omeškania, keď súd prvého stupňa dostatočným spôsobom svoj záver o dôvodnosti zaplatiť poplatok z omeškania zo sumy 42,99 eur, ako aj v zvyšnej zamietajúcej časti riadne odôvodnil. Účastníci v odvolaniach neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa vysporiadal, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O práve na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.