Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6P-123-2012.pdf
PDF · 79.54 KB
No categories available
6P/123/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Anna SLOVINSKÁ v právnej veci navrhovateľky I. T., F.. XX.X.XXXX, T. J. XXX, zastúpenej matkou R. T.P., F.. XX.X.XXXX, bytom tamtiež proti odporcovi R. T., F.. X.X.XXXX, T. E., C. XXX/XX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky, počnúc od 6.12.2012 sumou 110,- EUR mesačne, ktoré je povinný platiť do rúk navrhovateľky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.
M e n í sa tým rozsudok Okresného súdu S. Č..P.. XP/XX/XX - XXX zo dňa 12.12.2008 vo vzťahu k výživnému na navrhovateľku.
Dlžné výživné za čas od 6.12.2012 do 31.1.2013 vo výške 146,47 EUR je p o v i n n ý odporca zaplatiť navrhovateľke spolu s bežným výživným v pravidelných splátkach po 20,- EUR mesačne, počnúc od apríla 2013 až do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala zvýšenia výživného od odporcu, svojho otca zo sumy 1.700,- Kč mesačne na sumu 6.000,- Kč mesačne. V odôvodnení návrhu i vo svojej výpovedi cestou dožiadaného súdu uviedla, že naposledy bolo výživné otca súdom stanovené ešte v čase, keď bola maloletá a to Okresným súdom S.. Od tej doby sa podstatnou mierou zmenili jej pomery s tým, že je študentkou 4. ročníka Strednej priemyselnej školy v Plzni a výrazným spôsobom sa zvýšili náklady na uspokojovanie jej životných potrieb. Z obce kde býva denne do školy dochádza, pričom mesačne cestovné ju stojí 971,- Kč vrátane platieb za mestskú hromadnú dopravu v Plzni. Obeduje v škole, kde ju obed jeden stojí 27,- Kč. Vo 4. ročníku absolvovala absolventský maturitný ples, na ktorý sa platilo 7.000,- Kč. Časť peňazí zaplatila z ušetrených svojich brigád a polovicu musela doplatiť jej matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Na tento ples mala požičané aj spoločenské šaty za 2.700,- Kč. Ďalšie výdavky má v súvislosti so štúdiom - študijným materiálom, náklady na spoločenské vyžitie, hygienu a podobne. V roku 2012 si privyrobila brigádou za dva mesiace cez prázdniny asi spolu 8.000,- Kč. Odporca sa s ňou kontaktuje až od r. 2011 cez sociálnu sieť, avšak okrem výživného, ktoré posiela, jej nad rámec napriek sľubom ničím neprispel.
Odporca súhlasil so zvýšením výživného maximálne do výšky 100,- € mesačne, aj táto suma je podľa jeho názoru privysoká. K svojim osobným pomerom uviedol, že je rozvedený, žijem v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou u svojich rodičoch. Ide o rozvedenú ženu, ktorá má v starostlivosti
jedno dieťa a je riadne zamestnaná. Okrem príjmu u zamestnávateľa on nemá iný príjem, nemá majetok väčšieho rozsahu a okrem navrhovateľky platil výživné aj na syna Patrika spolu vo výške 167,- € mesačne, pričom syn Patrik pred rokom ukončil prípravu na budúce povolanie, čo mu nebolo oznámené, preto si bude uplatňovať vrátenie tej čiastky výživného, ktorá bola zaplatená v čase, keď už syn na toto výživné nárok nemal. Zo svojho príjmu spláca 220,- € pôžičky (na splatenie dlžného výživného a na rekonštrukciu rodinného domu), ďalej má výdavky na mobil, internet, stravu, hygienu a podobne. Nad rámec výživného dcére - navrhovateľke neposlal nič, pretože zistil, že platil výživné na syna Patrika, aj keď mu už nepatrilo.
Ako svedkyňa bola pred dožiadaným súdom vypočutá matka navrhovateľky - R. T., ktorá uviedla, že dcéra žije s ňou v spoločnej domácnosti, kde býva ešte syn Patrik, 10-ročná dcéra Adriana, ktorej otec prispieva na výživu 3.000,- Kč mesačne. V spoločnej domácnosti býva ešte S. R., ktorého má zvereného do pestúnskej starostlivosti a je študentom vysokej školy. Do konca minulého roku poberala na neho odmenu pestúna 3.410,- Kč. Poukázala na to, že všetky výdavky dcére hradí ona a sama dcéra brigádami cez prázdniny sa snaží privyrobiť si. V minulosti odporca dlhoval výživné na deti, preto podala exekúciu a v súčasnosti je bežné výživné vymáhané exekučne. Je pravdou, že odporca zasielal 160,- € na obidve deti, aj keď syn už školu skončil, avšak bola presvedčená, že s otcom navrhovateľky sa dohodne na zvýšení výživného, pretože všetky peniaze, ktoré posielal, použila v prospech navrhovateľky.
Z rozsudku Okresného súdu S. Č..P.. XP/XX/XX - XXX W. C. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.1.2009 mal súd preukázané, že naposledy bolo výživné odporcu na navrhovateľku stanovené vo výške 1.700,- Kč (cca 67,- €) mesačne. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že v tom čase otec - odporca zarábal 16.372,- Sk (543,- €) mesačne, zárobok matky navrhovateľky bol 13.649,- Kč (532,- €) mesačne. Otec mal vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, matka k trom deťom.
Z potvrdenia o návšteve školy navrhovateľky mal súd preukázanú pravdivosť jej tvrdenia, že navštevuje 4. ročník Strednej priemyselnej školy C. R. H.. Taktiež mal súd preukázané, na základe informácie o stravovaní od tejto školy, že jeden obed tam stojí 27,- Kč. Mesačne dobitie dopravnej karty dokladovala navrhovateľka lístkom z registračnej pokladnice Plzenských mestských dopravných podnikov.
Z potvrdenia o zárobku matky navrhovateľky mal súd preukázané, že jej priemerný mesačný príjem činí 20.079,- Kč (782,- €) mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom.
Príjem odporcu mal súd preukázaný z potvrdenia od jeho zamestnávateľa, pričom tento príjem predstavuje 583,- € mesačne čistého, má vyživovaciu povinnosť len k navrhovateľke.
Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima, na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Súd zvážil všetky vykonané dôkazy a s prihliadnutím na možnosti, schopnosti rodičov navrhovateľky, ale aj na vek a potreby navrhovateľky ako študentky záverečného ročníka strednej školy, dospel k záveru,
že je namieste zvýšenie výživného zo strany odporcu na navrhovateľku na 110,- € mesačne odo dňa podania návrhu na súd t.j. 6.12.2012. Navrhovateľka požadovala zvýšiť výživné od 1.12.2012, čo však nie je možné, keďže ide o návrh dospelého dieťaťa, kde pozadu zvýšiť výživné nemožno. Taktiež navrhovateľka požadovala vyššiu sumu výživného, čo však neodôvodňujú možnosti a schopnosti jej otca - odporcu. Preto v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý. Pri novom určení výživného (zvýšení) vzal súd do úvahy nielen možnosti a schopnosti odporcu, ale aj možnosti a schopnosti matky navrhovateľky, potreby navrhovateľky a súdom stanovené výživné vo výške 110,- € mesačne je primerané. Od posledného určenia výživného prešli skoro štyri roky a už táto doba odôvodňuje záver, že na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov. Vzhľadom k tomu, že súd zvýšil výživné od 6.12.2012, rozhodol aj o dlžnom výživnom, ktoré sa rovná rozdielu medzi pôvodným výživným a zvýšeným výživným, ako aj o jeho splatení tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.