Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-6S/112/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, zastúpený: PRK Partners s.r.o., Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, proti žalovanej: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, 842 13 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2192/2017 zo dňa 24.07.2017, takto

rozhodol:

2

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa z a m i e t a.

II. Súd rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 2192/2017 zo dňa 24.07.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

16

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (ďalej aj „RVPS“) Senec č.k. -250 zo dňa 18.04.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 1 000 000,- eur podľa v spojení s o potravinách v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej aj „“) za nedostatky zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 05.03.2016 v čase od 09:00 hod. do 16:30 hod. v prevádzkarni žalobcu OC Kaufland Senec, Trnavská ulica 4455/12A, 903 01 Senec. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie požiadaviek v zmysle , predpisov vydaných na jeho vykonanie a priamo aplikovateľných právnych aktov Európskej únie uvedených v prvostupňovom rozhodnutí.

2. Pokuta bola udelená za štyri skutky, bližšie špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí, ktorými žalobca porušil:

- (1) povinnosť dodržiavať na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja požiadavky upravené a osobitnými predpismi v nadväznosti na povinnosť dodržiavať ďalšie podmienky skladovania určené prevádzkovateľom potravinárskeho podniku podľa , tým, že nezabezpečil skladovanie hydiny a mäsových výrobkov za teplotných podmienok deklarovaných prevádzkovateľom potravinárskeho podniku na obale výrobkov, čím sa dopustil správneho deliktu podľa ;

- (2) povinnosť zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji a povinnosť zabezpečiť, aby všetky predmety a zariadení, s ktorými potravina prichádzajú do styku boli účinne čistené podľa a podľa prílohy II kapitoly V ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín v platnom znení (ďalej len „Nariadenie č. 852/2004“) tým, že na predajnej ploche v časti predaja nebalených pekárskych výrobkov, dopekaných v prevádzke, bolo znečistené zariadenie určené na ich predaj, konštrukcia košov, v ktorých boli uložené nebalené pekárske výrobky a konštrukcia regálu medzi košmi boli značne znečistené zvyškami výrobkov a posypmi a boli zaprášené, zadná lišta bola znečistená zvyškami z posypov, bočné a zadné plastové kryty boli zaprášené, čím sa dopustil správneho deliktu podľa ;

- (3) povinnosť umiestniť potraviny, ktorých trvanlivosť je viac ako 4 dni a doba zostávajúca do ich dátumu spotreby je kratšia ako 25 hodín, oddelene a/alebo takýto výrobok označiť informáciou pre spotrebiteľa o blížiacom sa ukončení doby spotreby podľa tým, e umiestňoval na trh mliekarenské a syrové výrobky s dátumom spotreby viac ako 4 dni a pričom ich menej ako 24 hodín pred uplynutím dátumu spotreby neumiestnil oddelene ani neoznačil príslušnou informáciou pre spotrebiteľa, čím sa dopustil správneho deliktu podľa ;

- (5) zákaz umiestňovania na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby podľa a a zároveň tým v jednočinnom súbehu aj zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa v nadväznosti na príslušné ustanovenia priamo záväzných právnych predpisov citovaných v prvostupňovom rozhodnutí tým, že umiestňoval na trh mliekarenské a syrové potraviny po uplynutom dátume spotreby, čím sa dopustil správneho deliktu podľa v jednočinnom súbehu s .

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej aj „ŠVPS“ alebo „žalovaná“) rozhodnutím č. k. 2192/2017 zo dňa 24.07.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie RVPS Senec potvrdila.

II.

Správna žaloba

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového rozhodnutia RVPS Senec, vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie a náhrady trov konania. Podľa žalobcu rozhodnutia vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, správne orgány v tejto veci nezohľadnili a riadne neaplikovali príslušnú hmotnoprávnu úpravu (rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia) a závažným spôsobom porušili viaceré procesné pravidlá vedenia konania a kontroly (podstatné porušenia ustanovení o konaní mali za následok vydanie nezákonných rozhodnutí). Dôvody nezákonnosti podľa , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) spočívajú podľa žalobcu v tom, že (i) RVPS nebola príslušná na vydanie prvostupňového rozhodnutia v tomto konaní; (ii) v konaní bola porušená zásada dvojinštančnosti; (iii) kontrolu vykonali zaujatí inšpektori a v konaní rozhodovali zaujaté osoby; (iv) ŠVPS prekročila deklarovaný účel kontroly; (v) správne orgány nesprávne kvalifikovali skutkový stav v prípade štvrtého správneho deliktu ako jednočinný súbeh; (vi) kontrola bola vykonaná v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“); (vii) uložená pokuta je neprimerane vysoká a nedostatočne odôvodnená.

5. Vo vzťahu k tvrdenej nepríslušnosti RVPS na vydanie prvostupňového rozhodnutia žalobca namieta, že ŠVPS v napadnutom rozhodnutí riadne a dostatočne neodôvodnila, prečo ŠVPS nie je príslušná

na konanie v prvom stupni a vydanie prvostupňového rozhodnutia, a prečo ŠVPS nekonala v prvom stupni. Taktiež nemalo byť odôvodnené, na základe ktorého ustanovenia a akého právneho predpisu ŠVPS „predložila“ RVPS záznam o úradnej kontrole potravín (záznam č. ŠVPS /So,Mi,Má/12 zo dňa 05.03.2016) prostredníctvom tzv. postupového listu ŠVPS (list č. 16/2016/002607-185 zo dňa 17.03.2016). Žiadne ustanovenie neumožňuje ŠVPS, aby po vykonaní kontroly, t.j. úkonov v prvom stupni predložila výsledky kontroly RVPS, alebo postúpila konanie na RVPS, alebo odstúpila záznam z kontroly RVPS alebo doručila listom záznam z kontroly RVPS na ďalšie konanie, aby následne RVPS pokračovala v danom konaní a vydala prvostupňové rozhodnutie.

6. Porušenie zásady dvojinštančnosti vidí žalobca z toho dôvodu, že ŠVPS konala v tejto veci v prvom stupni (keď vykonala predmetnú kontrolu podľa ) a zároveň aj v druhom stupni (keď rozhodovala o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu). Podľa žalobcu v žiadnom prípade neplatí, že o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa nemá uplatniť na úradnú kontrolu potravín, resp. iné časti konania podľa . Na preukázanie aplikácie Správneho poriadku na kontrolu potravín žalobca predkladá porovnanie ustanovení s ustanoveniami zákona o ochrane hospodárskej súťaže, so všeobecne záväzným právnym predpisom v oblasti správy daní, zákonom o kontrole v štátnej správe. Z , a Správneho poriadku vyplýva požiadavka, aby rozhodoval iný orgán/iná osoba, ale aj aby odvolanie bolo reálne spôsobilé iniciovať nezávislý a nezaujatý prieskum prvostupňového rozhodnutia (t.j. aby nešlo len o formálne odvolanie) a to, aby prvostupňový a druhostupňový orgán medzi sebou nekomunikovali, nedávali si pokyny a podobné inštrukcie, najmä pred vydaním prvostupňového rozhodnutia.

7. Žalobca je presvedčený, že osoby, voči ktorým podal námietku zaujatosti, sú zaujaté, t.j. nespĺňali kritéria, ktoré sa vyžadujú na ich nestrannosť a mali byť vylúčené z rozhodovania v tomto konaní. V zázname z predmetnej kontroly mali namietané osoby konštatovať, že žalobca porušil právne predpisy, t.j. ešte pred rozhodnutím RVPS a pred tým, ako bolo vo veci vykonané dokazovanie a vydané prvostupňové rozhodnutie. Malo tak ísť pre RVPS o inštrukciu ŠVPS ako nadriadeného orgánu, ako rozhodnúť na prvom stupni.

8. Prekročenie účelu kontroly vidí žalobca vo veľmi všeobecne vymedzenom účele kontroly, ktorý bol v zázname o úradnej kontrole uvedený ako „cielená kontrola zameraná na dodržiavanie požiadaviek“ . V takom prípade nie je podľa neho možné skontrolovať, či daná kontrola je vykonávaná v rámci svojho účelu alebo nie (a teda či účel kontroly bol prekročený alebo nie).

9. Nesprávnu kvalifikáciu jednočinného súbehu vidí žalobca v tom, že zákaz umiestňovania na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby podľa a je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k zákazu umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa . Z toho dôvodu ide o tzv. zdanlivý jednočinný súbeh v zmysle zásad a princípov pre posudzovanie jednočinného súbehu v oblasti trestného práva. To ma mať za následok nesprávnu kvalifikáciu skutku a teda nesprávne právne posúdenie veci.

10. Žalobca namieta, že kvôli nedostatočnému vymedzeniu účelu kontroly nebola zachovaná rovnosť zbraní počas kontroly a následného správneho konania. Keďže spoločnosť nevedela posúdiť, či informácie získané počas kontroly boli zistené v rámci účelu kontroly, žalobca nemal reálnu možnosť na prípravu svojej obhajoby, resp. nemal primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru. To má mať za následok podstatné porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

11. Neprimeranosť výšky pokuty žalobca opiera o nedostatočné odôvodnenie výšky pokuty a o rozpor výšky pokuty s a právom Európskej únie. RVPS sa závažnosťou údajného protiprávneho konania v prvostupňovom rozhodnutí dostatočne nezaoberala a ŠVPS už ďalej žiadnym spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neodôvodnila vplyv závažnosti údajného protiprávneho konania na výšku pokuty. Zásada primeranosti trestu bola porušená napriek tomu, že pokuta bola uložená na dolnej hranici sadzby ustanovenej v . Žalobca je presvedčený, že táto dolná hranica je neprimerane vysoká, neumožňuje zohľadniť osobitosti prípadu a každá pokuta uložená na dolnej sadzbe tohto rozpätia je pri menej závažnom správnom delikte objektívne sama o sebe zničujúca a neprimeraná a teda v rozpore s .

Keďže vnútroštátne normy nemôžu ísť pri pokutách nad rámec toho, čo je primerané, môže byť v rozpore s čl. 55 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení (ďalej len „Nariadenie č. 882/2004“) a čl. 17 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín v platnom znení (ďalej aj „Nariadenia č. 178/2002“) vykladaných v súlade s čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

12. Žalobca požiadal súd o prerušenie konania podľa a podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky na začatie konania o súlade právnych predpisov, konkrétne o súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s , ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Poukázal na návrh Krajského súdu v Bratislave na začatie konania o súlade právnych predpisov v konaní vedenom pod sp. zn. .

13. Žalobca tiež navrhol prerušiť konanie podľa a položiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu čl. 55 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004 a čl. 17 ods. 2 Nariadenia č. 178/2002 vo vzťahu k .

14. Žalobca predložil spolu so žalobou aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v ktorom poukázal aj na to, že žalobcovi bolo od roku 2015 do podania žaloby zo strany potravinovej správy právoplatne uložených šesť „miliónových“ pokút podľa predmetných ustanovení , z čoho vyplýva, značný dopad na majetkovú sféru žalobcu.

III.

Vyjadrenie žalovanej

15. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 28.08.2017 k správnej žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané oprávnene a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý zakladá administratívno-právnu zodpovednosť žalobcu, je zákonné, postupovala v súlade so , správnym poriadkom a právnymi predpismi Európskej únie, vydal ho orgán na to príslušný, čím boli splnené hmotnoprávne i procesnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia, je zrozumiteľné a obsahuje všetky predpísané náležitosti. Navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

16. K žalobcom tvrdenej nepríslušnosti RVPS ako prvostupňového orgánu a k porušeniu zásady dvojinštančnosti žalovaná odkazuje na , ktorý definuje oprávnenie inšpektorov žalovanej i RVPS vykonávať úradné kontroly potravín. Ich územná pôsobnosť je určená o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Jednotlivé inšpekčné skupiny sú zložené z inšpektorov žalovanej s celoslovenskou pôsobnosťou, inšpektorov príslušnej RVPS, v regióne ktorej sa kontrola vykonáva, a inšpektorov inej RVPS na základe poverenia podľa . Záznam o úradnej kontrole potravín sa predkladá na ďalšie konanie na príslušnú vecne a miestne príslušnú RVPS, ktorá je v prvom stupni oprávnená rozhodnúť v tejto veci. V tomto prípade bola kontrola vykonávaná dvomi inšpektormi žalovanej, ktorí v žiadnom prípade neprišli do styku s rozhodovaním vo veci v prvom ani druhom stupni, ďalej inšpektorom územne príslušnej RVPS Senec a na základe príslušného poverenia inšpektorkou územne nepríslušnej RVPS Banská Bystrica. Priebeh a výsledky kontroly boli posúdené zamestnancami rôznych orgánov úradnej kontroly potravín. Výsledky úradnej kontroly boli v takejto podobe doručené vecne a miestne príslušnej RVPS Senec bez akéhokoľvek právneho posúdenia alebo vysloveného názoru/pokynu.

17. Samotný výkon úradnej kontroly je len procesným úkonom pred možným začatím správneho konania v prípade, že pri úradnej kontrole potravín bolo zistené porušenie právnych predpisov. Nejde o úkony v rámci správneho konania, ale ide o úkony pred možným začatím správneho konania, pričom začatie konania a vydanie rozhodnutia je plne v réžii prvostupňového orgánu ako vecne a miestne príslušného orgánu, do čoho žalovaná nezasahovala.

18. K námietkam zaujatosti inšpektorov a osôb, ktoré v konaní rozhodovali poukazuje žalovaná na jej rozhodnutia o námietke zaujatosti (žalovaná používa v celom texte vyjadrenia pojem „predpojatosť“) č. k. , č. k. , č. k. , č. k. zo dňa 26.09.2016, ako aj v rozhodnutiach RVPS Senec o námietke zaujatosti č. k. -200 zo dňa 26.09.2016, ako aj v rozhodnutiach ŠVPS SR č. k. 4213-1 až 10/2016 zo dňa 16.01.2017 o námietke zaujatosti voči všetkým zamestnancom odboru legislatívneho a právneho žalovaného, ktorými bol návrh žalobcu zamietnutý. Žalovaná sa stotožňuje so záverom, že v súvislosti s dotknutými osobami neboli zistené žiadne skutočnosti alebo dôvody preukazujúce akúkoľvek ich predpojatosť a je vylúčený vzťah k veci, nemajú žiadny skutočný ani potenciálny osobný prospech z rozhodnutia, nie sú v žiadnom príbuzenskom, ekonomickom, priateľskom, ani nepriateľskom vzťahu k žalobcovi ako účastníkovi konania, ani v potenciálnom spore so žalobcom alebo s jeho zástupcom a preto je vylúčený vzťah k žalobcovi, alebo k jeho zástupcovi, čo je uvedené aj v príslušných rozhodnutiach o námietke zaujatosti. Inšpektori nevyslovili konštatovanie o vine žalobcu, jeho konanie nezaradili pod príslušné skutkové podstaty správnych deliktov. Takéto skutkové a právne posúdenie bolo vykonané až vecne a miestne príslušnou RVPS Senec a v jej mene konajúcim riaditeľom.

19. K námietke prekročenia deklarovaného účelu kontroly, resp. príliš všeobecne formulovaného účelu kontroly, uvádza žalovaný, že tým, že účel bol koncipovaný široko, pričom boli kontrolované všetky do úvahy prichádzajúce oblasti, nemohlo dôjsť k jeho prekročeniu. Poukazuje na znenie a i znenie Nariadenia 882/2004, ktoré upravuje postup a spôsob vykonávania úradných kontrol potravín. Žalovaná odmieta závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -74 zo dňa 23.06.2015, na ktoré odkazuje žalobca, z dôvodu odlišného skutkového stavu, kedy v danom konaní boli úradnou kontrolou zistené nedostatky v oblasti, ktorá nebola uvedená ako účel kontroly. Kontrola predchádzajúca rozhodnutiam, ktoré sú predmetom súčasného konania, nijako neprekročila deklarovaný účel. Ten bol zároveň formulovaný v súlade so zákonom, kedy žiadna právna norma neurčuje mieru detailu, v akej má byť účel kontroly formulovaný.

20. Žalovaná odmieta tvrdenie o nesprávnej kvalifikácii štvrtého správneho deliktu ako jednočinný súbeh podľa a . Odkazuje na Nariadenia č. 882/2004 v spojení s čl. 14. ods. 2 Nariadenia č. 178/2002 a čl. 24 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom v platnom znení (ďalej len „Nariadenie č. 1169/2011“), ktoré podľa žalovanej od členského štátu vyžadujú účinné sankcie v prípade, ak dôjde k umiestňovaniu na trh potravín po uplynutí dátume spotreby, ktoré sú zároveň nebezpečné/škodlivé pre ľudské zdravie. Poukazuje aj na odporúčanie Výboru ministrov č. R (91) v súvislosti s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní, čo sa má týkať aj prístupu k vymedzeniu jednočinného súbehu správnych deliktov. Cieľom čl. 24 Nariadenia č. 1169/2011 bolo jednoznačne preventívne charakterizovať potraviny po uplynutom dátume spotreby ako tie, ktoré môžu predstavovať riziko pre zdravie spotrebiteľov a odlíšiť závažnosť umiestňovania na trh potravín po dátume spotreby od umiestňovania potraviny po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti.

21. Podľa žalovanej nemohlo prísť k porušeniu práva žalobcu na obhajobu, pretože mu bola preukázateľne poskytnutá reálna možnosť riadne sa obhajovať, vyjadrovať sa a navrhovať doplnenia a dôkazy už pri prerokovaní Záznamu o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS /So,Mi,Má/12 zo dňa 05.03.2016, ako aj k upovedomeniu o začatí správneho konania č.k. -251, č. spisu: 129/2016 zo dňa 30.08.2016, ktorým RVPS Senec dala žalobcovi možnosť, aby sa v zmysle § 33 Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia v lehote 5 dní od doručenia upovedomenia o začatí správneho konania vyjadril k zistených skutočnostiam. Žalobca využil svoje procesné práva a v určenej lehote sa k upovedomeniu o začatí správneho konania vyjadril listom zo dňa 07.09.2016 a požiadal o viac času na analýzu prípadu a prípravu obhajoby. Tejto žiadosti RVPS Senec vyhovela a predĺžila lehotu na vyjadrenie z 5 na 15 dní. Žalovaná poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -165 zo dňa 25.03.2015, ktorý v obdobnom konaní nepotvrdil námietky žalobcu na porušenie čl. 6 a 8 Dohovoru pri výkone kontroly najmä s poukazom na to, že prevádzkareň, kde sú na trh umiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému spotrebiteľovi, nemôže byť považovaná za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti.

22. Žalovaná odmieta namietanú neprimeranosť výšky uloženej pokuty a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. RVPS Senec mala dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia, ktorým jednoznačne preukázala zodpovednosť žalobcu za spáchanie správnych deliktov identifikovaných vo výroku napadnutého rozhodnutia. Skutkový stav bol zistený presne, úplne a spoľahlivo. Poukazuje na znenie a , ktorý dáva správnemu orgánu povinnosť uložiť pokutu v prípade naplnenia hypotézy právnej normy. Uloženie pokuty na spodnej hranici sadzby od 1 000 000,- do 5 000 000,- eur bolo dostatočne odôvodnené zo všetkých hľadísk. Zároveň žalovaná uvádza, že skutočnosť, že na Ústavnom súde Slovenskej republiky prebieha konanie o súlade právnych predpisov nie je sama o sebe obligatórnym dôvodom na prerušenie správneho konania.

23. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril dňa 27.09.2017, pričom v celom rozsahu odkázal na obsah žaloby. Poukázal aj na obdobné konania a a rozhodnutia vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , a .

IV.

Ďalšie konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

24. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -233 zo dňa 04.10.2017 priznal odkladný účinok správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 2192/2017 zo dňa 24.07.2017, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

25. Krajský súd v Bratislave následne uznesením č. k. -249 zo dňa 10.12.2018 rozhodol o prerušení konania sp. zn. do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky o návrhu Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. , evidenčné číslo spisu 12293-2018, podľa a na konanie o súlade ustanovenia o potravinách v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s , ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

26. Správny súd v Bratislave bol zriadený o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a svoju činnosť začal od 01.06.2023. V zmysle výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.

27. Predsedníčka senátu 1S Správneho súdu v Bratislave uznesením č. k. -313 zo dňa 24.07.2023 rozhodla v zmysle o pokračovaní v konaní z dôvodu, že odpadol dôvod prerušenia konania vzhľadom na to, že vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.: bolo vydané uznesenie č. -86 zo dňa 12.10.2022, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konanie o návrhu Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. zastavil, a teda odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené.

28. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa , ak správny súd priznal žalobe odkladný účinok podľa je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.

30. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

32. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

33. Podľa , konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

34. Podľa SR, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

35. Podľa SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

36. Podľa účinného do 31.12.2016, orgány štátnej správy 12b) vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto zákona a osobitných predpisov 1e) sú: a) ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva, b) orgány verejného zdravotníctva, 13) c) štátna veterinárna a potravinová správa, 8da) d) regionálne veterinárne a potravinové správy. 8da)

37. Podľa účinného do 31.12.2016, orgány úradnej kontroly potravín pri plnení svojich úloh navzájom spolupracujú a v mieste svojej pôsobnosti spolupracujú s územne príslušnými orgánmi miestnej štátnej správy. 19)

38. Podľa účinného do 31.12.2016, zamestnanec regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu aj v územnom obvode 17h) inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy.

39. Podľa účinného do 31.12.2016, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.

40. Podľa a účinného do 31.12.2016, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.

41. Podľa účinného do 31.12.2016, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

42. Podľa účinného do 31.12.2016, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3.

43. Podľa účinného do 31.12.2016, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

44. Podľa účinného do 31.12.2016, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur.

45. Podľa účinného od 01.07.2022 (), orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby

46. Podľa v znení účinnom od 01.07.2022 (), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

47. Podľa v znení účinnom od 01.07.2022 (), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

48. Podľa v znení účinnom od 01.07.2022 () prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2022 - konanie o uložení pokuty podľa a , ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30.06.2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 01.07.2022.

V.

Právne posúdenie správnym súdom

49. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej č. 2192/2017 zo dňa 24.07.2017, ktorým zamietla odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu RVSP Senec č.k. -250 zo dňa 18.04.2017 a toto odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

50. Prvostupňovým rozhodnutím RVPS bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 1 000 000,- eur podľa v spojení s v znení účinnom do 31.12.2016 za nedostatky zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 05.03.2016 v čase od 09:00 hod. do 16:30 hod. v prevádzkarni žalobcu OC Kaufland Senec, Trnavská ulica 4455/12A, 903 01 Senec. Pri výkone úradnej kontroly potravín v uvedenej prevádzkarni boli zistené a zdokumentované nedostatky v oblasti podmienok skladovania potravín, hygieny predaja, umiestňovania a označenia potravín, ktorých trvanlivosť je viac ako 4 dni a doba zostávajúca do ich dátumu spotreby je kratšia ako 25 hodín a potravín po uplynutí dátumu spotreby, resp. potravín iných ako bezpečných, špecifikácia ktorých je riadne uvedená v napadnutom rozhodnutí žalovanej, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí RVPS.

51. Z prvostupňového rozhodnutia RVPS vyplýva, že žalobcu uznala zodpovedným za spáchanie troch správnych deliktov podľa , a to viacerými skutkami a za spáchanie jedného správneho deliktu podľa v jednočinnom súbehu s . Keďže žalobca sa už v minulosti dopustil deliktu podľa , za čo mu bola uložená pokuta vo výške 1 000,- eur (rozhodnutie RVPS Senec č.k. -251 zo dňa 03.02.2014, právoplatné dňa 24.02.2014) a následne opakovane správneho deliktu podľa , za čo mu bola uložená pokuta podľa vo výške 3 000 eur (rozhodnutie RVPS Senec č.k. RO: 474/2014-251 zo dňa 20.03.2015, zmenené rozhodnutím ŠVPS č. 1474/2015 zo dňa 29.05.2015, právoplatné dňa 16.06.2015), správny orgán aplikoval zvýšenú sadzbu podľa v spojení s a uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 1 000 000,- eur.

52. Správny súd sa tak pri prieskume zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia zameral na posúdenie zásadnej právnej otázky a to, či došlo konaním žalobcu k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu a teda, či žalobca svojim konaním porušil povinnosti uložené zákonom, t.j.

podmienky skladovania potravín, hygieny predaja, pravidlá umiestňovania a označenia potravín, ktorých trvanlivosť je viac ako 4 dni a doba zostávajúca do ich dátumu spotreby je kratšia ako 25 hodín a zákaz potravín po uplynutí dátumu spotreby a zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné. Taktiež, či boli splnené podmienky na zvýšenie sadzby podľa v nadväznosti na opakované porušenie už opakovane sankcionovaného porušenia povinnosti. Správny súd dospel k záveru, že žalovaná v konaní postupovala v súlade so zákonom (v tom čase platným), svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnila, pričom vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdila. Správny súd, hoci sa nestotožnil s námietkami žalobcu a tieto považoval za nedôvodné či irelevantné, žalobou napadnuté rozhodnutie považoval za potrebné vzhľadom na zmenu právnej úpravy zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

53. Správny súd uvádza, že v priebehu konania zákonodarca prijal zákon, ktorý s účinnosťou od 01.07.2022 (okrem iného) vypustil spodnú hranicu pokuty vo výške 1 000 000,- eur. Zákonodarca zároveň do zakomponoval prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené do 30.06.2022 dokončia podľa v znení novely. K podstatnej zmene právneho predpisu, ktorý bol aplikovaný na predmetnú vec, došlo v súvislosti so sadzbou pokuty, ktorú môže správny orgán v rámci správnej úvahy aplikovať.

54. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. k. -86 zo dňa 12.10.2022 zastavil konanie v súlade s prvej vety , pretože preskúmavaný právny predpis stratil platnosť pred vyhlásením nálezu vo veci. Napadnuté ustanovenie stratilo platnosť dňa 30.06.2022 prijatím a bolo nahradené novou právnou úpravou - aktuálne k bodu 17 tohto zákona: „V ustanovení dochádza k úprave dolnej hranice sadzby pokuty pri opakovanom porušení povinností podľa , za ktoré bola orgánom úradnej kontroly potravín uložená pokuta, a to z dôvodu, že ustanovená dolná hranica pokuty by mohla byť pre viaceré subjekty likvidačná a neumožňovala v rámci správnej úvahy aplikovanej príslušným správnym orgánom uložiť primeranú pokutu. Napríklad aj pri subjektoch s obratom pod 1 000 000 eur ukladalo ustanovenie orgánu úradnej kontroly potravín povinnosť uložiť minimálnu pokutu 1 000 000 eur. Od roku 2014 bolo uložených podľa predmetného paragrafu 33 miliónových pokút, pričom nenadobudli právoplatnosť a sú v súčasnosti predmetom konania na vecne a miestne príslušných súdoch a na Ústavnom súde Slovenskej republiky.“

55. Ústavný súd Slovenskej republiky ďalej konštatoval, že podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom rozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 2. apríla 1995 vo veci Fischer v. Rakúsko, sťažnosť č. 16922/90). Plná jurisdikcia predstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne prejavuje práve v oblasti správneho trestania. Skutočnosť, že správny delikt má trestnú povahu, nebráni tomu, aby o vine a sankcii za protiprávne konanie rozhodoval správny orgán. ESĽP však k tomu dôvodí, že pre nastolenie súladu s dohovorom prichádzajú do úvahy dve alternatívy. Tou prvou je, že orgány vyvodzujúce zodpovednosť za správne delikty majú povahu nezávislého a nestranného tribunálu (súdu), a teda spĺňajú požiadavky zakotvené 6 ods. 1 Dohovoru. V opačnom prípade (absencia postavenia nezávislého a nestranného súdu), ako to je aj v podmienkach Slovenskej republiky, musia ich rozhodnutia byť preskúmateľné nezávislým a nestranným súdom v plnom rozsahu (rozhodnutie ESĽP z 28. 1. 1983 vo veci Albert Le Compte v. Belgicko, sťažnosť č. 7299/75, 7496/76). Práve preto je nevyhnutná plná jurisdikcia správnych súdov. Požiadavka konania súdu v plnej jurisdikcii oslabuje rozhraničovací význam pojmu právoplatnosť použitý v i ods. 1 natoľko, že záujem na ochrane základných práv a slobôd podnikateľov postihnutých neprimerane prísnymi sankciami, ktorí sa obrátili na navrhovateľov (krajské súdy), vyžaduje interpretáciu slovného spojenia „konanie o uložení pokuty,... ktoré sa právoplatne neskončilo“ tak, že toto konanie zahŕňa nielen správne konanie, v ktorom sa ukladala sankcia podľa napadnutého ustanovenia, ale aj správny súdny prieskum na základe správnej žaloby podanej vo veci správneho trestania. Od krajských súdov sa tak očakáva, že ustanovenie i ods. 1 zinterpretujú rozširujúco, nie formalisticky, s prísnym rešpektom k podústavne definovanej kategórii právoplatnosti, a tým aj ústretovo k základným právam, vyslovenia porušenia ktorých sa napadnutým ustanovením

navrhovatelia (krajské súdy) domáhali. (bod 19, 20, 26 uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -86 zo dňa 12.10.2022 ).

56. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. zo dňa 05.11.2019, publikovaný tiež v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 20/2021, ktorého právna veta znie: „Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“

57. Správnym trestaním sa na účely rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie ( ). Deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré orgán verejnej správy, resp. správny orgán ukladá sankcie ustanovené administratívno-právnou formou.

58. Správny súd uvádza, že výnimkou zo všeobecného princípu zákazu retroaktivity je zásada prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa, v zmysle ktorej, ak je v budúcnosti prijatá právna úprava, podľa ktorej by bolo možné sankcionovať miernejšie, resp. je v iných ohľadoch pre páchateľa priaznivejšia, prihliada sa práve na túto neskoršiu právnu úpravu. Tým má byť zaručená aj predvídateľnosť rozhodovania, pretože páchateľovi musí byť v dobe jeho konania zrejmé, aký postih mu hrozí. Rozhodujúci je stav právnej úpravy v dobe spáchania deliktu, s možnosťou neskoršej priaznivejšej právnej úpravy.

59. Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol jej neprimeranosť a neproporcionálnosť, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej. Správny súd preto nad rámec žalobných bodov prihliadol na zmenu právnej úpravy.

60. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu konštatuje, že žalobca namietol neprimeranosť (nepropocionálnosť) peňažnej sankcie uloženej mu napadnutým rozhodnutím žalovanej a rozhodnutím prvostupňového orgánu. So zreteľom na základnú zásadu trestania upravenú v článku 50 ods. 6 je potrebné uzavrieť, že napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie trpia vadou, pre ktorú je potrebné ich zrušiť, keďže vzhľadom na vývoj v právnej úprave je potrebné na uloženie trestu žalobcovi použiť neskorší zákon, ktorý je pre žalobcu priaznivejší.

61. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Nakoľko správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie podľa , sankčná moderácia v zmysle sa stala bezpredmetnou.

62. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

63. Žalovaná, s poukazom na právny názor správneho súdu vyslovený v tomto rozsudku, bude po vrátení veci povinná sa vysporiadať s novou právnou úpravou, ktorá je priaznivejšia pre žalobcu, postupovať v konaní v súlade so znením prechodných ustanovení v k úpravám účinným od 01.07.2022, a teda opätovne posúdiť zistené nedostatky v kontexte priaznivejšej právnej

úpravy. Ide tu o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikáciu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa. Zároveň je orgán verejnej správy povinný nové rozhodnutie náležite odôvodniť s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby orgán verejnej správy vyložil aj obsah právnej normy tak, aby bol zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci.

64. Správny súd zdôrazňuje, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia), musí byť náležite odôvodnené (R 90/2012).

65. Vzhľadom na to, že žalovanou bude aplikovaná nová právna úprava, ktorá je pre žalobcu priaznivejšia, odôvodnenie žalovanej a jej správna úvaha uvedená v napadnutom rozhodnutí nie je konečná vo vzťahu k meritu veci a k výške trestu žalobcu. Napriek tomu sa správny súd vyjadrí aj k ďalším námietkam uplatneným žalobcom v správnej žalobe.

66. Vo vzťahu k namietnutému porušeniu zásady dvojinštančnosti a tvrdenej nepríslušnosti RVPS ako prvostupňového orgánu správny súd odkazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. z 27.04.2018) i Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok zo dňa 31.01.2023), podľa ktorej nevylučuje zamestnancov žalovanej z výkonu úradnej kontroly potravín s tým, že obmedzenie vyplýva len pre kontrolórov miestne nepríslušných orgánov verejnej správy prvej inštancie, ktorí sú oprávnení vykonať úradnú kontrolu v územnom obvode mieste príslušného orgánu len na základe poverenia, ktoré vydá žalovaná. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd konštatoval, že kreovanie inšpekčných skupín, ktoré pozostávali z inšpektorov žalovanej, zamestnancov mieste príslušných a mieste nepríslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ za súčasného dodržania zákonných požiadaviek na kvalifikačné predpoklady kontrolórov a udelené poverenie v zmysle , nebolo v rozpore so zákonom. Vydanie záznamu z vykonanej úradnej kontroly potravín pod hlavičkou žalovanej, ktorý bol podkladom rozhodnutia príslušného orgánu verejnej správy prvej inštancie o začatí správneho konania vo veci porušenia ustanovení žalobcom, necharakterizoval ako porušenie zásady dvojinštančnosti správneho konania. V zhode s názorom kasačného súdu mal správny súd za to, že v prejednávanom prípade vo veci rozhodoval príslušný prvostupňový orgán verejnej správy, proti rozhodnutiu ktorého bolo žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania umožnené podať opravný prostriedok. O tomto opravnom prostriedku rozhodla žalovaná ako orgán oprávnený rozhodnúť v druhej inštancii.

67. Námietky zaujatosti formulované žalobcom v priebehu konania voči konkrétnym osobám boli zo strany RVPS Senec, resp. žalovanej dostatočne prešetrené. Žalobca v žiadnej z námietok netvrdil žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by odôvodňovali vylúčenie konkrétnych osôb z rozhodovania vo veci v prvom či druhom stupni. Išlo zo strany žalobcu o všeobecné tvrdenia založené na pracovno- právnom zaradení konkrétnych osôb, ktoré neboli konkretizované tak, aby mohli založiť existenciu okolností odôvodňujúcich vylúčenie týchto osôb z rozhodovania. Námietky žalobcu vo vzťahu k možnej zaujatosti konkrétnych osôb vníma správny súd vzhľadom na ich všeobecnosť skôr ako pokračovanie námietok porušenia zásady dvojinštančnosti, kedy žalobca účasťou pracovníkov správneho orgánu na kontrole a následné rozhodovanie správneho orgánu (i keď realizované inými pracovníkmi) automaticky považoval za nie nestranné rozhodovanie. V tomto smere súd odkazuje na bod 66 vyššie a tam uvedenú rozhodovaciu prax.

68. Namietaný široko formulovaný účel úradnej kontroly potravín neporušuje podľa správneho súdu žiadnu normu a ani v praxi neoberá žalobcu o právo na prípravu obhajoby v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru. Osobitným predpisom, ktorý upravoval v čase uskutočnenia predmetnej kontroly (05.03.2016) spôsob vykonávania úradných kontrol potravín bolo Nariadenie č. 882/2004 (neskôr

zrušené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/625 z 15. marca 2017), podľa ktorého sa úradné kontroly vykonávali bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku s výnimkou výkonu auditov. Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu. V predmetnom prípade, zo záznamu o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2016/ So,Mi,Má/12 zo dňa 05.03.2016 vyplýva, že v zázname o úradnej kontrole bol účel kontroly uvedený ako „cielená kontrola zameraná na dodržiavanie požiadaviek“ . Neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Úradný záznam je vyhotovený po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín, dokumentácie a zachytáva priebeh kontroly od začiatku do jej ukončenia. Nevyhotovujú sa priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom, ak má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v zázname tieto námietky popísať. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca mal dostatočný časový priestor pripraviť svoje argumenty, kedy mu bola lehota na vyjadrenie ku kontrolným zisteniam na jeho žiadosť správnym orgánom predĺžená. V tomto smere nemá formulácia účelu administratívnej kontroly potravín žiadny vplyv na možnosť obrany žalobcu, resp. na princíp rovnosti zbraní v mysle čl. 6 Dohovoru. Predmetom konania boli skutky identifikované počas kontroly. V rámci konania žalobca reagoval a bránil sa voči skutkom, ktoré boli identifikované počas kontroly. Na jeho vyjadrenia a prezentované argumenty nemal žiadny vplyv v zázname z kontroly vymedzený účel kontroly. Správny súd neidentifikoval žiadne podstatné porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré by malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

69. Námietku právnej kvalifikácie identifikovaných porušení pri štvrtom skutku v jednočinnom súbehu podľa a , je potrebné vyhodnotiť ako irelevantnú. I keď správny súd na podklade administratívneho spisu súhlasí s názorom žalobcu, že štvrtý skutok (porušenie zákazu umiestňovania na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby) napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu podľa , pričom je zároveň táto skutková podstata špeciálnou vo vzťahu ku skutkovej podstate vymedzenej v , táto skutočnosť nemá v danom prípade žiadny vplyv na uložený trest a na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ani prvostupňového rozhodnutia. Povinnosť uložiť pokutu vo výške dvojnásobku sadzby ( ), ako i povinnosť uložiť pokutu v sadbe od 1 000 000,- eur ( ), bola totiž viazaná na opakované spáchanie iného správneho deliktu podľa bez ohľadu na to, ktorý konkrétny tam formulovaný správny delikt bol opakovane spáchaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd v obdobnej veci žalobcu, už v rozsudku sp. zn. z 27. marca 2019 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 12/2020) konštatoval, že „nie je pre uloženie pokuty podstatné pri postupe a , akého porušenia , či pod písm. a/ alebo písm. i/, sa v minulosti žalobca dopustil, ale je podstatné, že bola uložená pokuta za iný správny delikt, ktorá napĺňa ust. iného správneho deliktu podľa . Preto uvedené argumenty podľa názoru kasačného súdu boli pre posúdenie veci irelevantné. Čo sa týka skutku 4 rozhodnutia žalovaného, že skutok bol spáchaný v jednočinnom súbehu so správnym deliktom podľa , tento nemá vplyv aj na prípadnú aplikáciu ust. , prípadne 8 “. Závery kasačného súdu (body 79 až 84 citovaného rozhodnutia R 12/2022) platia aj v tomto prípade, kedy aj podľa správneho súdu ide pri tejto námietke žalobcu o teoretickú úvahu, ktorá nemá za právnych a skutkových okolnosti prejednávaného prípadu žiadny vplyv na výšku uloženej pokuty, resp. na aplikáciu zvýšenej sadby pri opakovanom spáchaní iného správneho deliktu podľa . Žalobca v žalobe ani neuvádzal, aký dopad mala mať nesprávna právna kvalifikácia skutku ako jednočinného súbehu na jeho práva a právom chránené záujmy, resp. na výšku uloženej pokuty.

70. Správny súd, vo vzťahu k námietke žalobcu o neprimeranosti výšky uloženej sankcie považuje za potrebné uviesť, že žalovaný v čase vydania rozhodnutia postupoval pri ukladaní sankcie za zistené porušenia v súlade s vtedy platným a účinným , účelom ktorého bolo zabezpečiť ochranu ľudského života a zdravia a potravinovej bezpečnosti ako najvyššej hodnoty verejného záujmu sledovaného legislatívou komunitárneho a vnútroštátneho potravinového práva. Tomu zodpovedala dôsledná kontrola dodržiavania zákonných povinností prevádzkovateľmi potravinových podnikov a dôsledné sledovanie nápravy, ktorá by sa mala prejaviť elimináciou

protiprávnych konaní kontrolovaných subjektov. Odstupňovanie sprísnenia administratívneho trestania pri opakovanom porušovaní vyššie uvedených zákonných povinností, resp. zákazov v priebehu relevantného časového obdobia kontrolovaným subjektom, je vyjadrením vysokej hodnoty uvedených objektov chránených zákonom, čo bolo i dôvodom na uzákonenie týchto kvalifikovaných skutkových podstát administratívneho trestania podľa a . Zároveň správny orgán riadne odôvodnil uloženie pokuty na spodnej hranici zákonom prípustnej sadzby. Dôsledkom zmeny právnej úpravy sa správnemu orgánu naskytá možnosť na základe svojej riadne odôvodnenej správnej úvahy uložiť páchateľom iného správneho deliktu pokutu v takej výške, aby nebola likvidačná a aby bola primeraná.

71. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa a predloženie Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu čl. 55 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004 a čl. 17 ods. 2 Nariadenia č. 178/2002 vo vzťahu k (návrh predložený spolu so žalobou dňa 10.08.2017), správny súd uvádza, že vzhľadom na to, že súd konanie prerušil podľa a následne v ňom pokračoval po skončení konania vedeného pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v dôsledku zmeny vnútroštátnej legislatívy, ktorej sa navrhované prejudiciálne otázky týkali, pominul dôvod na opätovné prerušenie konania a položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. Preto návrh žalobcu na prerušenie konania podľa za účelom položenia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol.

72. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa .

73. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave ( v spojení s ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.