Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/160/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s., so sídlom ul. Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 644 030, proti odporcovi E.. G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. H. XXX, XXX XX U., právne zastúpený Mgr. Danielom Přibylom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie ul. Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 391,78 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -155 z 28. 03. 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 391,78 EUR, spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 29,59 Eur od 22.07.2008 do zaplatenia, s 10,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 79,33 EUR od 15.01.2009 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 47,46 EUR od 19.07.2003 do zaplatenia, zo sumy 51,56 EUR od 14.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 40, 66 EUR od 20.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 48,73 EUR od 20.01.2001 do zaplatenia, s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 73,81 EUR od 23.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 20,64 EUR od 04.11.2011 do zaplatenia. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcov trovy právneho zastúpenia v sume 233,66 EUR.

V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby okresný súd odporcu zavial na zaplatenie sumy 108,92 EUR s príslušenstvom titulom stočného za odvod odpadových vôd verejnou kanalizáciou z nehnuteľnosti odporcu za obdobie od 01.01.2008 do 01.10.2011 v celkovej výške 391,78 EUR s príslušenstvom. Okresný súd dospel k záveru, že odporca mal zákonnú povinnosť uzavrieť s navrhovateľom písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd. Vzhľadom na jej nesplnenie navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu škody. Právna úprava ( o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ďalej len „ZoVVaVK“) neumožňuje, aby v situácii, keď nie je uzavretá zmluva o odvádzaní odpadových vôd a odtok odpadových vôd nie je meraný, nebolo stočné účtované. Odporca teda mal zákonnú povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu. Navrhovateľ uplatnil nesprávnu metodiku výpočtu škody na základe tzv. smerných čísel spotreby vody podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovom a množstva vypúšťaných vôd (ďalej len „“ alebo „vyhláška“), ktorá je viazaná na splnenie niektorej z alternatívnych zákonných podmienok (odber vody z verejného vodovou alebo produkcia vody viac ako 10 m3). Nebolo preukázané splnenie žiadnej z uvedených podmienok, preto jediným aplikovateľným spôsobom určenia množstva odpadovej vody bol postup podľa vyhlášky č. , ktorý však navrhovateľom nebol predložený. Vzhľadom na túto skutočnosť nebolo možné ani čiastočne vyhovieť návrhu navrhovateľa, preto ho okresný súd v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu ( ) a navrhovateľovi uložil povinnosť

nahradiť odporcovi trovy konania, ktoré mu vznikli z dôvodu jeho právneho zastúpenia v konaní vo výške 250,16 EUR.

Proti rozsudku okresného súdu sa odvolal navrhovateľ. V dôvodoch odvolania uviedol, že na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28.03.2012 uplatnil metodiku výpočtu na určenie množstva vypúšťaných odpadových vôd do kanalizácie podľa vyhlášky č. , t. j. určenie množstva vypúšťaných vôd podľa údajov z obdobnej činnosti. Na túto skutočnosť okresný súd neprihliadal. Odporca nemá inštalovaný merač prietoku odpadových vôd a neexistuje iná metodika pre stanovenie množstva odvádzanej odpadovej vody. Na metodiku podľa vyhlášky nemá vplyv okolnosť, že odporca nie je napojený na verejný vodovod. Bolo však preukázané, že navrhovateľ nehnuteľnosť užíva a v obci U. je naďalej prihlásený na trvalý pobyt. Metodiku podľa vyhlášky mal okresný súd posudzovať v spojení s prílohou č. 1 vyhlášky. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. -96 z 28.05.2009 v obdobnej veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu t. j. 391,78 EUR aj s príslušenstvom.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa , (ďalej v texte len „“), bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu zrušil podľa , ; podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 25 ods. 3 písm. a), ods. 4 ZoVVaVK neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzavretej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou. Kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.

Podľa § 28 ods. 8 ZoVVaVK právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie.

Cenu za 1 m3 odvedenej odpadovej vody upravuje osobitný predpis.

Určenie množstva odvedenej vody verejnou kanalizáciou ustanovuje § 29 ZoVVaVK.

Podľa § 29 ods. 4 ZoVVaVK, ak nie je množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzané do verejnej kanalizácie priamo kanalizačnou prípojkou alebo cez uličný výpust merané, vypočíta sa toto množstvo spôsobom, ktorý ustanovení všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa vyhlášky č. ak nemožno určiť množstvo vypúšťaných odpadových vôd do verejnej kanalizácie podľa ods. 1 až 4 alebo podľa , určí sa ich množstvo na základe údajov z obdobnej činnosti alebo prevádzky.

Krajský súd preskúmaním veci zistil, že navrhovateľ na okresný súd podal návrh o zaplatenie sumy 108,92 EUR s príslušenstvom a žiadal, aby okresný súd odporcu zaviazal na zaplatenie žalovanej čiastky. Uvedenú sumu si navrhovateľ uplatnil proti odporcovi titulom stočného za odvádzanie odpadových vôd navrhovateľom verejnou kanalizáciou z nehnuteľnosti odporcu za obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2008. Podľa posledného rozšíreného návrhu, ktorého zmenu pripustil okresný súd uznesením z 28.03.2012, predmetom konania je obdobie od 01.01.2008 do 01.10.2011 a navrhovateľ sa domáha proti odporcovi zaplatenia sumy 391,78 EUR s príslušenstvom z dôvodu nezaplateného stočného. V konaní nie je sporné, že odporca v žalovanom období bol vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu v U. na ulici H. č. XXX, kde má evidovaný trvalý pobyt. Tvrdené bolo, že nehnuteľnosť (rodinný dom) odporcu nie je pripojená na verejný vodovod, pretože v čase jej dokončenia nebol vybudovaný verejný vodovod a rodinný dom bol z tohto dôvodu napojený na zdroj pitnej vody prostredníctvom súkromného vodovodu zhotoveného odporcom a vlastníkmi okolitých nehnuteľností. Odpadové vody z nehnuteľnosti sú vypúšťané do verejnej kanalizácie, na ktorú je dom pripojený. Medzi

navrhovateľom a odporcom nebola uzavretá zmluva o odvádzaní odpadových vôd prostredníctvom verejnej kanalizácie. Na uvedenom základe si navrhovateľ nárokuje proti odporcovi náhradu škody vo výške určenej rozdielom medzi sumou, ktorú mal odporca zaplatiť podľa vyčíslenia navrhovateľa ( vyhlášky č. ) a sumou, ktorú v skutočnosti zálohovo zaplatil. Okresný súd návrh zamietol, pretože navrhovateľ pre určenie výšky škody uplatnil nesprávnu metodiku výpočtu vychádzajúcu zo smerných čísel ( vyhlášky č. ) na čo neboli splnené zákonné podmienky a nevychádzal z alternatív výpočtu uvedených v ustanovení vyhlášky č. .

Krajský súd v súlade s ustanovením vec preskúmal a dospel k záveru, že je opodstatnené, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V predmetnej veci odporca odvádza odpadové vody do verejnej kanalizácie a mal povinnosť uzavrieť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie (navrhovateľom), ktorú si nesplnil ( ods. ZoVVaVK), čím došlo k neoprávnenému vypúšťaniu odpadových vôd. Navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu škody spôsobenej porušením uvedenej právnej povinnosti ( ZoVVaVK). Odporca bol povinný uhrádzať stočné, pričom nie je podstatné, že nehnuteľnosť odporca pravidelne neužíval, nemal uzavretú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd a odtok odpadových vôd nebol meraný. Z hľadiska ustanovenia ZoVVaVK je relevantné, že nehnuteľnosť odporcu bola napojená na verejnú kanalizáciu a právo na stočné navrhovateľovi vzniklo vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Odporca nepoprel svoju povinnosť platiť stočné (uhrádzal zálohové platby), ale nesúhlasil s výšku stočného. Na uvedenom základe krajský súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa v tom, že odporca má povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu. Je zrejmé, že základ navrhovateľom uplatneného nároku je daný a preto je v rozpore s týmto záverom rozhodnutie, ktorým súd návrh v celom rozsahu zamietol pre nesprávny výpočet výšky škody. Účastník má právo, aby sa súd jasným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, a ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany. Okresný súd bol povinný formulovať odôvodnenie rozhodnutia logickým a zrozumiteľný spôsobom tak, aby rozhodnutie nebolo vnútorne rozporné a nekonzistentné. Podľa názoru krajského súdu napadnuté rozhodnutie okresného súdu tieto atribúty nespĺňa. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že „...žalobcovi vznikla povinnosť nahradiť žalovanému škodu...“ a tiež, že „Takýto výpočet žalobcom predložený nebol, preto súd nemohol žalobe vyhovieť ani čiastočne...“. Z uvedeného je zrejmé, že napriek tomu, že okresný súd dospel k záveru, že je daný základ navrhovateľom uplatneného nároku, pretože ustálil, že odporca má povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu, ktorú mu spôsobil neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie, návrh zamietol v celom rozsahu pre nesprávny výpočet výšky škody predložený navrhovateľom. Uvedené konštatovania okresného súdu nie sú logické a vzájomne sa vylučujú a spôsobujú vnútornú rozpornosť napadnutého rozsudku. V situácii, keď si okresný súd vyriešil spornú otázku o tom, či odporca mal povinnosť platiť stočné tak, že uvedená povinnosť odporcovi svedčí, bolo nutné aby dokazovanie zameral na zisťovanie výšky škody prostredníctvom správnej metodiky výpočtu. Okresný súd síce konštatoval, že metodika zvolená navrhovateľom nie je správna, ale netrval na jej spresnení, vysvetlení a ani na špecifikovaní výšky škody podľa inej metodiky, ktorú vyhodnotil pre daný prípad ako správnu. Pokiaľ dospel k názoru, že pre vyčíslenie výšky škody spôsobenej vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie bola navrhovateľovi spôsobená škody a uplatnená metodika výpočtu výšky škody nie je správna, mal ustáliť konkrétnu výšku škody v danej veci podľa správnej metodiky výpočtu v zmysle vyhlášky č. . Len na tomto základe mohol vyvodiť správny záver vo vzťahu k dôvodnosti návrhu a to v konkrétnom rozsahu. Keďže okresný súd uvedeným spôsobom nepostupoval, odôvodnenie rozhodnutia je vnútorne sporné a táto skutočnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia možno fakticky považovať za odňatie možnosti účastníka konať pred súdom a preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť ( ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

Zamietnutie návrhu v celom rozsahu neobstojí ani s ohľadom na záver prvostupňového súdu o nesprávne zvolenej metodike výpočtu výšky škody podľa vyhlášky č. . Zákonné podmienky pre uplatnenie tejto metodiky okresný súd pochopil správne v tom, že metodika je aplikovateľná, ak ide o odber vody z verejného vodovodu a ak sa množstvo vody nemeria, ktoré v danej veci neboli splnené. Je však nepodložený záver, že navrhovateľ uplatnil výpočet výšky škody len v zmysle smerných čísiel ( vyhlášky č. ) a nepredložil výpočet podľa alternatív vyjadrených v ustanovení vyhlášky č. . Z obsahu spisu vyplýva, že

navrhovateľom fakturované sumy predstavujú násobok maximálnej ceny stočného za m3 za príslušné obdobie a smerného čísla spotreby vody (s prihliadnutím na počet osôb) uvedeného v prílohe č. I , položke č. 3 vyhlášky č. Rovnako je zrejmé, že navrhovateľ k výške škody, ktorú si uplatňuje v konaní dospel aj s použitím metodiky výpočtu podľa vyhlášky č. . Ak okresný súd mal za to, že navrhovateľ nepredložil správnu metodiku výpočtu, resp. že výpočet podľa vyhlášky č. je nedostatočný, potom bolo potrebné, aby navrhovateľa vyzval na riadnu špecifikáciu uplatneného nároku, aby bolo zrejmé, aká konkrétna škoda navrhovateľovi vznikla podľa tejto metodiky výpočtu

Krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku okresný súd s ohľadom na názor odvolacieho súdu ( ) v prvom rade zistí (doteraz neskúmané) odkiaľ, z akých zdrojov čerpá odporca do svojej nehnuteľnosti vodu, či má vlastnú studňu alebo iný zdroj vody alebo je napojený na verejný vodovod. V tomto smere nie je smerodajné, komu zariadenie privádzajúce vodu (potrubie) patrí, ale odkiaľ sa voda čerpá, či za odber pitnej vody uhrádza odporca niekomu (komu?) platby, pretože tento údaj môže byť smerodajný pre zvolenie správneho spôsobu výpočtu stočného. Odpoveď obce U. na č. l. 85 nemá žiadnu výpovednú hodnotu a neboli správne položené ani otázky v dotaze súdu na č. l. 83. Súd sa nespýtal odporcu ani obce, odkiaľ voda odoberaná odporcom pochádza, kto odporcu zásobuje vodou, keď navrhovateľ odporcovi vodné neúčtuje. Následne okresný súd ustáli, či výpočet výšky škody predložený navrhovateľom zodpovedá metodike vychádzajúcej z ustanovenia v vyhlášky č. 397/21003 Z. z.. pritom vezme do úvahy, že obdobnou činnosťou sa rozumie odvádzanie odpadových vôd vyprodukovaných v domácnosti verejnou kanalizáciou prostredníctvom kanalizačnej prípojky napájajúcej nehnuteľnosť, kde sa odpadové vody produkujú. Metodiku podľa vyhlášky č. posúdi v spojení s prílohou č. 1 vykonávacej vyhlášky. Na danom základe vyhodnotí dôvodnosť návrhu z hľadiska uplatnenej výšky škody.

Z uvedených dôvodov krajský súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa , a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.