Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/132/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a Evy Železníkovej v právnej veci žalobcu Stredoslovenská energetika, a.s., Pri Rajčianke 859/4B, Žilina, IČO: 36 403 008 proti žalovanému Združenie GRAND PRIX, Fabianka 1950, Lučenec, IČO: 37 816 349 o zaplatenie 2.541,86,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. -113 zo dňa 30.4.2012 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. -113 zo dňa 30.4.2012 potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.541,86,- Eur a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 152,-Eur všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.541,86,-Eur , titulom zaplatenia ceny za dodanú a spotrebovanú elektrinu a služby spojené s dodávkou elektriny. Cenu za dodanú a spotrebovanú elektrinu žalobca vyfaktúroval žalovanému faktúrou č. 9100108096 za obdobie od 5.5.2010 do 31.5.2010 v sume 2.747,78,-Eur. Po čiastočnej úhrade zostala nezaplatená suma 2.541,86,-Eur, ktorá je predmetom sporu. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, pretože podľa jeho názoru uplatnená suma 2.541,86,-Eur nie je za dodanú a spotrebovanú elektrinu a služby, ale táto suma predstavuje pokutu, ktorá z pôvodnej sumy 205,92,-Eur predstavuje 1.234 %, a preto suma je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Potvrdil, že prekročil odber elektriny o 22 kW a vzhľadom na takéto prekročenie sa mu javí počítaná zmluvná pokuta neprimerane vysokou.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného a pri hodnotení zistených skutočností vychádzal aj z právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného v uznesení sp.zn. zo dňa 29.februára 2012. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom Zmluvu o dodávke a distribúcie elektriny dňa 10.5.2010. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2010. Podľa článku 2.1 zmluva nadobudla platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňom 1.5.2010 o 10.00 hod. Uviedol že pokiaľ zmluva o dodávke a distribúcii elektriny bola uzavretá dňa 10.5.2010, nemohla nadobudnúť účinnosť dňa 1.5.2010, t.j. spätnú účinnosť. Z uvedeného dôvodu potom aj práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré sú obsahom zmluvy platia a sú účinné od vzniku právneho úkonu do budúcna a nie spätne. Takéto dojednanie v zmluve považoval súd za právne irelevantné vzhľadom na skutočnosť, že príloha č. 2 k Rámcovej distribučnej zmluve č. Q. bola uzavretá dňa 10.5.2010 spolu s dohodou o splátkach za odobratú, ale zatiaľ nevyfakturovanú elektrickú

energiu , s rozpisom predpísaných platieb od 1.6.2010 na 12 kalendárnych mesiacov. V prílohe č. 2 zo dňa 10.5.2010 bola uvedená maximálna rezervovaná kapacita 15 kW a k dohode o platbách za odobratú, ale zatiaľ nevyfaktúrovanú elektrickú energiu bola uvedená mesačná tarifa za 12 mesačnú rezervovanú kapacitu 4.623,40,- Eur ( 1 MW ) a za prekročenie 1 MW MRK - 15 násobok mesačnej tarify mesačnej MRK.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa aj z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ( ďalej len ÚRSO ) zo dňa 19.11.2009 z obsahu ktorého vyplýva, že v prípade, ak dôjde na odbernom mieste k prekročeniu MRK, uhradí odberateľ za hodinu nad zmluvne dohodnutú MRK 15 násobok mesačnej tarify mesačnej rezervovanej kapacity.

Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný v mesiaci máj 2010 odoberal od žalobcu elektrickú energiu, a žalovaný nepoprel, že v tomto mesiaci prekročil mesačnú rezervovanú kapacitu o 22 kW. Na zhodné vyjadrenia účastníkov konania ohľadne prekročenia kapacity, súd prvého stupňa dokazovanie nevykonával a ustálil skutkový stav na základe zhodných tvrdení účastníkov konania s poukazom na ustanovenie

V konaní súd prvého stupňa sa zameral na dokazovanie v súlade so záväzným právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v uznesení č.k. -99 zo dňa 29.2.2012. Zistil, že faktúrou č. 9100108096 vyfaktúroval žalobca žalovanému za fakturačné obdobie od 5.5.2010 do 31.5.2010 nedoplatok vo výške 2.747,78,-Eur, pozostávajúci z ceny za dodávku silovej elektriny vo výške 75,85,- Eur a mesačnej tarify za 12 mesačnú rezervovanú kapacitu, prekročenie mesačnej rezervovanej kapacity vo výške 2.233,21,-Eur. Z obsahu uzavretej zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny na odbernom mieste T. XXX, z rozhodnutia ÚRSO zo dňa 19.11.2009 a s poukazom na platný cenník dospel súd prvého stupňa k záveru, že suma , ktorú si uplatňuje žalobca nie je zmluvnou pokutou, ale je cenou za dodávku elektrickej energie, ktorá bola odobratá nad rámec dojednaného množstva. Nebola sporná skutočnosť, že žalovaný prekročil rámec zmluvne dohodnutej rezervovanej kapacity vo výške 22 kW, preto cena bola určená v súlade s ustanovením čl. 6 bod 6.1 Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny v spojení s článkom 7. bod 7.1 písm. c) a písm. d) zmluvy, a v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré upravujú cenu v článku V. bod 5.1.

Vo vzťahu k výške ceny uviedol, že podlieha štátnej regulácii bez ohľadu na to, či sa jedná o cenu dohodnuté pre zmluvne dohodnuté množstvo elektrickej energie v príslušnej tarife, ako aj o cenu energie odobratú nad rámec zmluvne dohodnutej ceny. Štát určuje cenu právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu vo vzťahu k celej skupine odberateľov, tým, že stanovuje maximálnu výšku. Keďže zmluvný vzťah dojednaný medzi žalobcom a žalovaným takto určenému limitu zodpovedá, nie je možné hovoriť o porušení pravidiel poctivého obchodného styku, resp. o porušení dobrých mravov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví určuje podmienky, za ktorých dodávateľ účtuje jednotlivé zložky ceny dodanej elektrickej energie vrátane určenia ceny pre prípad, že dôjde k prekročeniu zmluvne rezervovanej kapacity dodanej elektrickej energie. Takto určené podmienky vrátane tarify za prekročenie zmluvne dojednanej rezervovanej kapacity sú určené právoplatne vykonateľným rozhodnutím orgánu štátnej správy a nie je ich možné považovať za dohodnutú zmluvnú pokutu. Z tohto dôvodu preto nie je možné ani využiť moderačné právo a pokutu znížiť, prípadne pre rozpor s dobrými mravmi alebo pravidlami poctivého obchodného styku ju žalobcovi nepriznať.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa v prospech žalobcu, ktorý bol v konaní plne úspešný.

Proti tomuto rozsudku zákonom v stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že žalobca pod prikrývkou ÚRSO sa správa voči žalovanému - občianskemu združeniu maximálne neseriózne a výsostne monopolne napriek tomu, že žalovaný ako občianske združenie s nesmiernou obetavosťou a stoviek dobrovoľných aktivistov pripravuje a realizuje pre občanov Slovenskej republiky vnútrošportové motoristické podujatia. Namietal, že zmluva na dodávku elektriny je vzhľadom na snahu dodávateľa o spätnú platnosť spolu s prepojením mesačných taríf úplne zmätočná. Vo faktúre za

obdobie od 1.5.2010 do 31.5.2010 používa mesačné tarifné jednotky, pričom od 5.5.2010 do 31.5.2010 sa nejedná o časovú veličinu jeden mesiac a určite nie je možné použiť v danej faktúre akúkoľvek tarifu viažúcu sa na jeden celý mesiac. Zmluva bola jednoznačne platná dňom podpisu a to 10.5.2010. Je presvedčený, že čestne vyplatil z konkrétnej faktúry sumu 105,92,-Eur, ktorá pozostáva z konkrétnej ceny silovej energie 75,85,-Eur a úmerne regulované poplatky 130,07 Eur. Je toho názoru, že výpočet sankcie s DPH 2.541,86,-Eur je na základe zmätočnej platnosti zmluvy neplatný. Trvá na tom, že pokuta k celkovému odobratému množstvu elektrickej energie je jednoznačne a výrazne v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a taktiež v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Navrhol, aby žalobca požiadal ÚRSO, a to, aby výpočet zmluvných pokút dal do súladu so zákonom o dobrých mravoch a pravidlách poctivého obchodného styku v prípade nízkych až nepatrných odberov. Vzhľadom na to, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda a sankcie premietol do regulovaných poplatkov, žiada, aby odvolací súd pokutu zrušil, alebo znížil maximálne do výšky hodnoty skutočne odobratej elektrickej energie, t.j. výšky 205,92,-Eur..

K odvolaniu sa vyjadril žalobca a uviedol, že odvolanie považuje za neodôvodnené, pretože predmetom sporu nie sú sankcie, ale cenové položky stanovené ÚRSO a teda sú pre žalobcu záväzné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a podľa , napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočne správne posúdil, keď žalobe žalobcu o zaplatenie ceny za dodanú a spotrebovanú elektrinu a služby spojené s dodávkou elektriny vyhovel.

Postup súdu prvého stupňa je v súlade aj s právnym záverom odvolacieho súdu v uznesení č.k. -99 zo dňa 29. februára 2012. Odvolací súd za správne považuje závery súdu prvého stupňa v tom, že žalovaný v rozhodnom období odoberal od žalobcu elektrickú energiu a prekročil mesačnú rezervovanú kapacitu o 22 kW. Súd prvého stupňa v súlade s uzavretou zmluvou o dodávke a distribúcii elektriny uzavretej medzi účastníkmi konania a v súlade s cenníkom dodávky elektriny pre zákazníkov s celkovou ročnou spotrebou elektriny do 30 MWh pripojených do distribučnej sieti, ako aj v súlade s rozhodnutím ÚRSO posúdil výšku ceny elektrickej energie, ktorá bola odobratá nad rámec dojednaného množstva. Uplatnená výška ceny bola potom určená v súlade s čl. 6 bod 6.1 a s článkom 7 bod 7.1 písm. c) a písm. d) zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny. V súlade s právnym záverom odvolacieho súdu súd prvého stupňa posúdil uplatnený nárok žalobcom, zistil, že uplatnená výška ceny za dodanú a spotrebovanú elektrinu nepredstavuje zmluvnú pokutu ( tak ako to v konaní tvrdil žalovaný ). Preto jeho postup bol správny, keď nevyužil moderačné právo na zníženie uplatnenej pohľadávky. Keďže si žalobca uplatnil právo na zaplatenie ceny za dodanú a spotrebovanú elektriny v súlade so zmluvou, v súlade s rozhodnutím ÚRSO a v súlade s cenníkom, súd prvého stupňa nepovažoval uplatnené právo v rozpore s dobrými mravmi, alebo pravidlami poctivého obchodného styku.

Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, upúšťa od podrobnejšieho zdôvodnenia svojho rozhodnutia ( ).

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval pretože nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách konania zo strany úspešného účastníka v konaní.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.