Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-114-2011.pdf
PDF · 121.19 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-19P/114/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou v právnej veci navrhovateľa Ing. O. Q., nar.XX.X.XXXX, bytom T. N. 5, XXXXX E., N., zast. JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, Pražská 4, Košice, proti odporkyni Mgr. M. Q., K.., nar.XX.X.XXXX, bytom E. XX, I., zast. JUDr.Branislavom Kahancom, advokátom, Vajanského 33, Prešov, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom Q. - I., nar.XX.X.XXXX a S., nar.X.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľa Ing. O. Q. a odporkyne S.. M. Q., K.., rodenej Y., uzavreté dňa XX.X.XXXX v V. kostole vo I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., vo zväzku 7, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX sa r o z v á d z a .
Maloleté deti I. Q., nar.XX.X.XXXX a S. Q., nar.X.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do výchovy a osobnej starostlivosti matky.
- 2 - 19P/114/2011
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej I. sumou 160,-Eur mesačne a na výživu maloletého S. sumou 130,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na tvorbu úspor maloletej I. a maloletého S. sumou po 150,-Eur mesačne pre každé dieťa, na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletých detí je potrebný súhlas súdu.
S t y k otca s maloletými deťmi I. a S. sa upravuje takto:
Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi I. a S. v dobe od 8.4.2013 do 14.4.2013 denne od 14.00hod. do 18.00hod, od 3.6.2013 do 9.6.2013 denne od 14.00hod. do 18.00hod, od 19.8.2013 do 25.8.2013 denne od 14.00hod. do 18.00hod., od 4.11.2013 do 10.11.2013 denne od 14.00hod. do 18.00hod. a nasledujúce obdobie od 1.dňa v mesiaci apríl do 7.dňa v mesiaci apríl, od 1.dňa v mesiaci jún do 7.dňa v mesiaci jún, od 1.dňa v mesiaci august do 7.dňa v mesiaci august, od 1.dňa v mesiaci november do 7.dňa v mesiaci november, v týchto dobách denne od 14.00hod. do 18.00hod., s tým, že ak v určený čas nebude môcť otec pre pracovné povinnosti sa s deťmi stretnúť, je matka povinná poskytnúť otcovi náhradný termín styku a to v mesiacoch apríl, jún, august a november, vždy od 20.dňa v príslušnom mesiaci do 28.dňa v príslušnom mesiaci, denne od 14.00hod. do 18.00hod.
Styk otca s maloletými deťmi bude prebiehať za prítomnosti matky, tak, že matka j e p o v i n n á pripraviť maloleté deti na styk s otcom, otec j e p o v i n n ý maloleté deti v dobe určenej na začiatok styku prevziať v mieste bydliska matky a v dobe určenej na ukončenie styku vrátiť matke do miesta jej bydliska.
- 3 - 19P/114/2011
Matka j e p o v i n n á informovať písomne otca maloletých detí pravidelne vždy k poslednému dňu v mesiaci v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletých detí, o pobyte maloletej I. v predškolskom zariadení a aktivitách v ňom, o zmene miesta pobytu maloletých detí mimo ich bydliska v čase dlhšom ako 7 dní a o ostatným mimoriadnych podstatných záležitostiach, ktoré sa u maloletých detí vyskytnú.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode.
Navrhovateľ návrhom podaným dňa 1.12.2011 tunajšiemu súdu žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou s odôvodnením, že v manželstve pretrváva dlhodobý a hlboký trvalý rozvrat, ktorý spôsobil vzájomné odcudzenie oboch manželov, do takej miery, že navrhovateľ už nemá záujem na obnove ich spoločného manželského života. Navrhol, aby súd maloleté deti I. a S. v prípade rozvodu manželstva zveril do starostlivosti odporkyne, zo strany navrhovateľa určil výživné pre maloletú I. v sume 150,-Eur mesačne pre maloletého S. v sume 100,-Eur mesačne, styk otca s maloletými deťmi ponechal bez obmedzenia a uložil matke povinnosť informovať písomne otca maloletých detí každý mesiac o podstatných záležitostiach dieťaťa.
V priebehu konania navrhovateľ upravil návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi, navrhol, aby súd vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletých detí žije a pracuje v Nemecku, upravil jeho styk s maloletými deťmi v presných časových intervaloch, v dobách, kedy sa v rámci dovolenky bude môcť dostaviť na územie Slovenska a súčasne žiadal, aby súd uložil matke umožniť otcovi kontakt s maloletými deťmi formou internetového spojenia.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila v priebehu konania. S návrhom na rozvod manželstva vyslovila súhlas, nesúhlasila však s dôvodmi, ktoré uviedol navrhovateľ. Súhlasila so zverením maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, zo strany navrhovateľa navrhla výživné v sume 500,-Eur mesačne na každé dieťa, s tým, že z toho suma 250,-Eur by predstavovala tvorbu úspor pre maloleté dieťa. Styk otca s maloletými deťmi navrhla upraviť tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi za prítomnosti matky vždy prvú sobotu kalendárneho štvrťroka od 10.00 hod do 10.30hod., a to s poukazom na podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej I. otcom.
Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu účastníkov konania zveriť maloleté deti do starostlivosti matky, zo strany otca navrhol určiť primerané výživné zodpovedajúce
- 4 - 19P/114/2011
odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj finančným možnostiam a schopnostiam otca, ako aj upraviť styk otca s maloletými deťmi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením ich sobášneho listu, rodných listov maloletých detí, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn.9P/88/2011, ako aj s ďalším obsahom spisového materiálu a zistil tento stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 24.6.2006. Obaja majú slovenskú národnosť a sú štátnymi občanmi SR, u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve maloleté deti I., nar.XX.X.XXXX a S., nar.X.X.XXXX.
Na tunajšom súde prebieha konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom Q. na čas do rozvodu, vedené pod číslom konania 9P/88/2011, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavrel po 9 mesačnej známosti, pričom manželia boli počas predmanželskej známosti v kontakte viac prostredníctvom mailu alebo telefonicky, ako osobne. Podľa navrhovateľa sa manželia pred uzavretím manželstva dohodli, že vzhľadom na prácu navrhovateľa budú spoločne žiť v Nemecku. Problémy v manželstve nastali z toho dôvodu, že manželka sa plne neintegrovala do ich spoločného života v Nemecku, nikde nepracovala, bola citovo viazaná na svojich rodičov, ktorí podľa vyjadrenia navrhovateľa zásadným spôsobom ovplyvňovali chod ich rodinného a manželského života a domácnosti v Nemecku, pretože bola s nimi v dennom kontakte, a to najmä v dobe jeho neprítomnosti. Zlom v správaní odporkyne videl navrhovateľ potom, ako sa vrátila z dovolenky zo Slovenska v roku 2010, kedy sa vrátila viditeľne iná, nebola ochotná s ním komunikovať, vo všetkom videla chyby a neskôr sa odsťahovala aj zo spoločnej spálne. Psychicky zle znášala 2.tehotenstvo. Počas 3.mesiaca tehotenstva v novembri 2010 spoločne s maloletou I. opustila bez vedomia navrhovateľa spoločnú domácnosť a odsťahovala sa aj osobnými vecami na Slovensko do domácnosti svojich rodičov, kde býva dodnes. Od tej doby žijú manželia oddelene. Navrhovateľ sa pokúšal obnoviť s odporkyňou manželský a spoločný rodinný život, bol s ňou v neustálom telefonickom kontakte, snažil sa urovať ich vzájomné nezhody a urovnať rodinné problémy, preto aj po príchode na Slovensko súhlasil s tzv. dohodou, ktorú manželia vzájomne podpísali. Navrhovateľ zmenil svoj postoj k odporkyni potom, ako bez jeho vedomia, z jemu neznámych pohnútok a vymyslených obvinení podala odporkyňa návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloletú I. do svojej starostlivosti a upraviť styk otca s maloletou, pričom v návrhu ho obvinila zo sexuálneho zneužívania ich spoločnej maloletej dcéry I.. Po narodení syna S. sa podľa navrhovateľa správanie odporkyne voči nemu ešte zhoršilo a preto už navrhovateľ, vzhľadom správanie sa a postoj odporkyne k riešeniu manželských problémov už nemá záujem na obnove ich spoločného manželského života, odporkyňu už nemá rád a považuje rozvrat v manželstve za trvalý a hlboký.
Na svojom vyjadrení zotrval navrhovateľ aj počas svojho výsluchu, v ktorom uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že sa s manželkou vzhľadom na krátkosť známosti dobre nepoznali, brali sa však z lásky, spájali ich spoločné záujmy a náboženské presvedčenie. Potvrdil, že manželia mali problémy v partnerskom intímnom živote, ktoré uviedla odporkyňa vo svojom
- 5- 19P/114/2011
vyjadrení, ako sexuálni partneri ich neriešili, podľa navrhovateľa pre nezáujem odporkyne, ktorá považovala problém v sexuálnom živote navrhovateľa za výlučný problém navrhovateľa.
Odporkyňa podala vo veci rozsiahle písomné vyjadrenie, na ktorom zotrvala aj počas svojej výpovede. Uviedla, že u navrhovateľa sa podľa nej jedná o jeho emocionálnu, citovú a psychickú nezrelosť, ktorá sa prejavovala konfliktami, ktoré vyvolával. Vzťahové problémy mali manželia už počas ich krátkej predmanželskej známosti, pretože odporkyňa sa s ním niekoľkokrát schádzala a rozchádzala, pre jeho konfliktné správanie. Napriek tomu však manželstvo s odporcom uzavrela, pretože ho milovala. Podľa nej prvé problémy nastali po príchode do Nemecka, kde sa prejavili ich rôzne povahy, a to v bežnom manželskom a partnerskom živote, odporkyňa chcela opustiť spoločnú domácnosť viackrát, avšak verila v nápravu ich vzájomných vzťahov. Tvrdenie navrhovateľa, že pre rodinu po materiálnej stránke vytvoril zabezpečenie sa podľa nej nezakladá na pravde, pretože až príchodom odporkyne si rodina začala spoločne sporiť. Čo sa týka skutočností, že nikde nepracovala, to jej vytýkal navrhovateľ už po uzavretí manželstva, avšak s jej kvalifikáciou a uplatnením sa na trhu práce v Nemecku bol problém. Nie je pravdou, žeby bola citovo naviazaná na svojich rodičov. Podľa nej je navrhovateľ ten, kto problémy neriešil. Ani nie je pravdou, že po príchode na Slovensko počas 2.tehotenstva sa usiloval o obnovu vzťahov, naopak, vyhrocoval situáciu urážkami, ohováraním a popudzovaním príbuzných proti nej. Podľa odporkyne je príčinou rozpadu manželstva skutočnosť, že ju navrhovateľ neustále
psychicky týral, trpel samovražednými sklonmi. Manželia mali ako partneri problémy v sexuálnom živote, navrhovateľ neprejavoval záujem o spoločný sexuálny život s odporkyňou, uprednostňoval masturbáciu. Odporkyňa mala záujem riešiť ich vzájomné nedorozumenia, navštívila aj manželskú poradňu, ktorú ale nenavštívil navrhovateľ, preto k náprave vzťahov nedošlo. Odporkyňa už nemá navrhovateľa rada a obnoviť spolužitie s ním už nechce.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 Zák. o rodine.
V danom prípade súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené v dôsledku ich dlhodobého odcudzenia. Vzhľadom na rozdielne predstavy manželov o spoločnom manželskom a partnerskom živote, nezáujem oboch partnerov vyriešiť svoje manželské a partnerské problémy aj prostredníctvom odborného poradenstva, ich manželské spolužitie už neplní svoj účel. Manželia žijú od návratu odporkyne na Slovensko, v novembri 2010, oddelene, od tej doby spoločne manželia nehospodária, nevedú spoločný intímny život, nevychovávajú spoločne maloleté deti a ani jeden z nich neprejavil záujem
- 6- 19P/114/2011
obnoviť manželské spolužitie, alebo sa o to aspoň pokúsiť. Preto súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a hlboko rozvrátené a preto ho rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Účastníci konania sa v danom prípade dohodli so zverením maloletých detí na čas po rozvode do výchovy a starostlivosti matky. Súd preto rozhodol tak, že zveril maloleté deti na čas po rozvode do starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala aj doposiaľ, pričom šetrením pomerov v rodine maloletých detí neboli doposiaľ zistené nedostatky vo výchove matky.
Rodičia maloletých detí sa nedohodli na úprave styku otca s maloletými deťmi, aj keď v priebehu konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu matka maloletých detí najprv súhlasila, aby styk otca s maloletými deťmi prebiehal neobmedzene, za jej prítomnosti. Neskôr svoj súhlas odvolala a navrhla styk upraviť tak, aby otec bol oprávnený s maloletými deťmi sa stretávať za prítomnosti matky, vždy prvú sobotu kalendárneho štvrťroka v dobe od 10.00 hod do 10.30hod. Obmedzenie styku otca s maloletými deťmi odôvodnila tým, že podľa nej manželovo zvláštne, so sexualitou spojené správanie, ako aj zvýšený záujem maloletej I. o sexualitu, vyvolaný správaním sa otca k maloletej dcére, sú podľa nej rizikom ohrozenia psychosexuálneho vývinu u maloletej I., ale aj u maloletého S.. Preto žiadala o úpravu stretávania sa otca s maloletými deťmi výlučne vo svojej prítomnosti.
- 7- 19P/114/2011
Matka maloletých detí podala v konaní tunajšieho súdu o úpravu práv a povinností na čas do rozvodu, č.konania 9P/88/2011 návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zveriť najprv maloletú I., neskôr aj maloletého S. do svojej starostlivosti, ktorý odôvodnila tým, že v správaní u maloletej I. sa po príchode na Slovensko začali prejavovať negatívne príznaky, hyperaktivita, pomočovanie, nekľudný spánok, neustále sa dožadovanie prítomnosti matky, pričom pri opätovnom stretnutí sa otca a maloletej sa tieto príznaky opakovali. Matka maloletej u otca maloletej počas ich spoločného života spozorovala zjavne neštandardné správanie sa otca k maloletej, nechával sa maloletou obchytkávať na intímnych miestach, čo mu neprekážalo a čo malo za následok zvýšený záujem maloletej I. o sexualitu. Matka s maloletou začala navštevovať detského klinického psychológa za účelom posúdenia správania sa maloletej I.. Súčasne v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žiadala úpravu styku otca s maloletou I. výlučne za svojej prítomnosti.
Za účelom posúdenia vzťahu rodičov, najmä otca k maloletému dieťaťu a jeho vplyvu na maloleté dieťa, bola vo vyššie uvedenom konaní tunajšieho súdu č. konania 9P/88/2011, do konania pribratá znalkyňa z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí Mgr. Lenka Lipanová, ktorá vypracovala znalecký posudok č.10/2012 dňa 9.4.2012. V závere - zhrnutí znaleckého dokazovania znalkyňa konštatuje nasledovné: Po uzavretí manželstva sa manželia pokúšali integrovať v novom sociálnom prostredí, v Nemecku, v pracovnom mieste otca. Matka sa orientovala na rodinu, na maloletú I., jej integrácia v novom prostredí bola ťažšia. Vzhľadom na postoj otca - manžela (nevšímavosť, impulzívnosť, malá podpora manželky) viedlo k stavom, že odporkyňa sa cítila osamelá, bez podpory, zranená emocionálne plochším manželovým správaním, cítila čoraz viac rozčarovanie, pre nedostatok vzájomnej komunikácie, intímnejšiu bariéru v manželstve, ktorou bola nefunkčná manželská sexualita, ktorá viedla k frustrácii na jej strane. Nahromadená nespokojnosť odporkyne, pocit izolácie, hnevu, sklamania viedol k jej ťažkému rozhodnutiu, aj z hľadiska náboženského vierovyznania, odísť od manžela. Znalkyňa v posudku konštatuje, že aj z toho dôvodu, že vierovyznanie manželov neumožňuje rozvod bez závažnejšieho dôvodu, vníma u odporkyne ako motivačné pozadie jej oznámenie o sexuálnom zneužívaní maloletej I. otcom, ako čiastočne vedomú, účelovú misinterpretáciu jej správania, kedy aj možno bežné maznavé a afektívne prejavy otca k dcére posudzuje abnormálne a jednak ako podvedomú snahu ospravedlniť svoje rozhodnutie odísť z manželstva. Matka maloletej používa silné výrazy ako sexuálne zneužívanie, týranie, nič z toho sa v rámci znaleckého dokazovania nepreukázalo.
Podľa znalkyne jednotlivé príklady, tak, ako ich popísala odporkyňa, nedosahujú rozmer psychického či fyzického týrania zo strany navrhovateľa, skôr jeho neschopnosť zachytiť a reagovať na potreby manželky, matky, sexuálnej partnerky.
Osobnostné štruktúry oboch rodičov sú zdravé, integrované a z hľadiska závažnejších markerov bez psychopatológie, no sú podobné v základných povahových vlastnostiach. Psychologické kritéria k realizácii role matky a otca sú u oboch na dobrej úrovni. Zo psychologického hľadiska znalkyňa nevidí dôvod na realizáciu styku maloletých detí s otcom len za prítomnosti matky. Zo strany otca nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Maloletá I. mala v čase znaleckého dokazovania k otcovi vytvorený vzťah, avšak negatívne asociačne sítený,
- 8- 19P/114/2011
najmä prostredím, kde maloletá vníma a zachytáva postoje a atmosféru smerom k otcovi. V skutočnom prejave k otcovi je uvoľnená, prijíma podnety a návrhy od otca, smeje sa s ním, nebadať u nej žiadne známky strachu, tenzie, neprirodzených fenoménov. Za negatívny vplyv označuje znalkyňa správanie matky a rodičov matky, najmä starého otca, ktorý vytvára atmosféru negativizmu, ohrozenia z osoby otca u maloletej, čím si dieťa asociačne otca spája s niečím negatívnym. Ďalším negatívnym vplyvom podľa znalkyne je prostredie, kde sa negatívne sústreďuje u maloletej pozornosť na sexualitu v jej prejave a to všeobecne u detí nevhodným upozorňovaním. Z toho vyplýva, že vzťahy maloletej I. k obom rodičom sú síce pozitívne, ale v dôsledku vyššie uvedeného je tu predpoklad ovplyvňovania maloletej jej okolím, vo vzťahu k otcovi. Znalkyňa odporúčala upraviť aj styk s maloletým S., vzhľadom na jeho vek za prítomnosti matky. V závere znalkyňa ozrejmuje, že ako klinická detská psychologička vyšetrila maloletú I. v čase pred nariadením znaleckého dokazovania, kde konštatovala oslabenosť, traumatogénnu emocionalitu, aktivovanosť neurotickej symptomatiky nejasnej etiológie, separačno úzkostný klinický obraz, utiahnutosť a strach v behaviorálnom prejave maloletej, čo po znaleckom dokazovaní upresňuje tak, že to bol prejav dieťaťa pravdepodobne na podklade konfliktu manželov, spôsobu odchodu zo spoločnej domácnosti, úzkostné prežívanie situácie matkou, dieťaťu sa náhle, stresovo zmenilo prostredie, v ktorom dovtedy vyrastalo, bolo odlúčené od sekundárnej vzťahovej osoby - otca a jeho primárna vzťahová osoba - matka prežíva náročné životné obdobie, pričom dieťa po vyšetrení, v čase vypracovania posudku, vykazuje stabilizovanejší stav, nakoľko aj matka sa emocionálne ukľudnila.
Tento znalecký posudok Mgr. Lipanovej namietala matka, odporkyňa v konaní, ktorá žiadala vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, z dôvodov, že súdom ustanovená znalkyňa nie je znalcom z odboru psychológia sexuality, ďalej že v značnej miere bez akéhokoľvek odôvodnenia opomenula viaceré skutočnosti namietané matkou, ako aj s poukazom na stanovisko Mgr. H., psychológa, ktorého závery boli odlišné od záverov posudku Mgr. Lipanovej. Po doplnení vyjadrenia znalkyne Mgr. Lipanovej k námietkam odporkyne, súd návrh na kontrolné znalecké dokazovanie zamietol, pričom znalkyňa zotrvala vo svojom vyjadrení na záveroch svojho posudku č.10/2012 zo dňa 9.4.2012.
Obaja účastníci konania si na vlastné náklady a z vlastnej iniciatívy dali samostatne vypracovať znalecké posudky znalcami z odboru psychiatrie, psychológie a sexuológie. V oboch posudkoch ( navrhovateľ bol vyšetrený MUDr. Danicou Caisovou - Škultétyovou, znalecký posudok č.47/2012 zo dňa 8.11.2012, odporkyňa vyšetrená Dr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD., znalecký posudok č.61/2012 z 10.12.2012), ktoré predložili súdu v tomto konaní, aj ako v konaní 9P/88/2011, bola predmetom znaleckého dokazovania sexualita navrhovateľa a odporkyne, vzťah vyšetrovaných osôb k sexualite, resp. charakteristika osobností vyšetrovaných osôb z hľadiska sexuality. V oboch posudkoch boli konštatované závery znalcov, že sexualita vyšetrovaných osôb, t.j. v jednom prípade navrhovateľa, v druhom prípade odporkyne je v norme, bez patologických prejavov. V oboch uvedených posudkoch nebola riešená problematika vzťahu rodiča k maloletému dieťaťu, preto súd tieto posudky pri úprave rodičovských práv a povinností nehodnotil.
- 9- 19P/114/2011
Na pojednávaní dňa 27.2.2013 predložila odporkyňa, matka maloletých detí fotokópiu lekárskej správy vypracovanej PhDr. Máriou Herdickou, klinickou psychologičkou, v ktorej je konštatovaný predbežný záver, že na základe poskytnutých anamnestických údajov, rozhovoru s matkou a dieťaťom, ako aj ďalšej explorácie (psychodiagnostické metódy), sa konštatuje prítomnosť pomerne vysokej miery podozrenia na sexuálne zneužívanie maloletej I. zo strany jej otca. Z tohto dôvodu doporučuje realizovať PhDr. Herdická porozvodový styk medzi otcom a dieťaťom resp. oboma deťmi, keďže ide aj o mladšieho súrodenca S., za prítomnosti matky až do ich pubertálneho veku. K uvedenej správe súd konštatuje, že sa jedná o vyslovenie predbežného záveru, konštatovaného lekárkou po poskytnutí informácii podaných matkou, bez konfrontácie s otcom, kde samotný záver lekárka doposiaľ neurčila, preto súd pri úprave
styku otca s maloletými tento dôkaz nebral do úvahy. Styk s maloletými deťmi súd určil za prítomnosti matky, z dôvodov, že sa jedná o deti v nízkom veku, vyžadujúce prítomnosť matky (maloletý Michal) ako aj z dôvodov, aby v dôsledku obmedzeného styku otca s maloletými deťmi nebola odlišná úprava styku otca a detí komplikovanejšia. Podľa názoru súdu až s odstupom času, rastom detí, vytvorením si vzťahu otca s maloletými deťmi bude potrebné prehodnotiť formu úpravy styku otca s maloletými deťmi, event. aj znaleckým dokazovaním, zameraným na opätovné posúdenie vzťahov oboch rodičov k maloletým deťom a ich vplyvom na ne.
Podľa § 25 ods.3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujem maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu s poukazom na znalecké dokazovanie zamerané na posúdenie možného negatívneho dopadu na maloleté deti pri stretávaní sa otca s maloletými deťmi má súd za preukázané, že toho času nie je dôvod súdom obmedziť otcovi styk s maloletými deťmi. Pre otca je samotným obmedzením styku skutočnosť, že s maloletými deťmi strávi dobu cca 4 až 5 týždňov v kalendárnom roku, vzhľadom na pracovný život mimo Slovenska. Preto sa súd snažil zohľadniť túto skutočnosť aj tým, aby viedol rodičov k dohode, ktorou by sa otcovi umožnil styk s maloletými deťmi v čase jeho pobytu na území Slovenska. Nakoľko rodičovská dohoda nie je v tomto prípade možná, navrhovateľ predložil súdu návrh na realizáciu styku vymedzením približne naplánovanej dovolenky, ktorú strávi na území Slovenska.
Aj keď znalkyňa Mgr. Lipanová nevidí dôvod na realizáciu styku otca s maloletou I. za prítomnosti matky, vzhľadom na obmedzený styk (cca 4 týždne v kalendárnom roku) a vek maloletého S., ktorý osobu otca prakticky nepozná, prispôsobil súd aj styk otca s maloletou I. tak, aby prebiehal u oboch maloletých detí za prítomnosti matky, v dobách, ktoré navrhol súdu navrhovateľ, v čase, prispôsobenom aj pre pobyt maloletej I. v predškolskom zariadení. Pre prípad pracovného vyťaženia otca a prípadnej nemožnosti zo strany otca dodržať nariadený termín styku, určil súd náhradný termín pre styk s maloletými deťmi tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- 10- 19P/114/2011
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Odporkyňa, matka maloletých detí žije spoločne s maloletými deťmi v rodičovskom rodinnom dome, spoločne so svojimi rodičmi, s ktorými aj vedie spoločnú domácnosť. Rodičia odporkyne sú starobnými dôchodcami. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke s maloletým S., jej príjem je rodičovský príspevok vo výške 194,-Eur mesačne, okrem toho poberala v roku 2012 rodinné prídavky zo Spolkovej republiky Nemecko na maloleté deti v sume spolu 368,-Eur mesačne.
Maloletá I. navštevuje predškolské zariadenie v mieste bydliska, počas doobedňajších hodín. Je zdravá, matka vynakladá pre potreby maloletej v škôlke 8,-Eur mesačne školné, stravu 28,-Eur mesačne, ZRPŠ na začiatku roka 40,-Eur, anglický jazyk ročne 32,-Eur, pracovný zošit 7,-Eur Podľa písomného rozpisu podaného matkou táto uviedla mesačné výdaje na maloletú I., zahrňujúce stravu, oblečenie, obuv a drogériu vo výške 391,77,-Eur mesačne a na maloletého S. v sume 399,06,-Eur mesačne, výšku týchto nákladov matka súdu nepreukázala. Maloletý S. je v celodennej starostlivosti matky, je zdravý.
Navrhovateľ, otec maloletých detí, pracuje ako teamleader v spoločnosti Y. D. v meste O., N., jeho priemerný čistý mesačný príjem v roku 2012 bol 3.165,85,-Eur. Na náklady spojené s bývaním v byte, ktorý je v BSM manželov v meste Heppenheim, SRN, uhrádza mesačne 346,-Eur (telefón, internet, energie ), platí pôžičku za kúpu bytu, v ktorom býva vo výške 503,-Eur mesačne, do práce cestuje autom 75,-km za cestovanie dáva 250,-Eur
- 11- 19P/114/2011
mesačne. Ďalšie výdaje navrhovateľ rozpísal v jednotlivých položkách súdu a vyčíslil na sumu mesačných výdajov spolu vo výške 1.700,-Eur.
Pri určení výživného zo strany otca, ako povinného rodiča vychádzal v danom prípade súd z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov ako aj z preukázaných odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol aj na skutočnosť, že o maloleté deti sa osobne stará matka. Výživné súd určil z priemernej mesačnej mzdy otca, pričom po odpočítaní nevyhnutných výdajov otca (náklady na bývanie, stravu, pôžička za byt, cestovné do práce) určil výživné na maloletú I. vo výške 160,-Eur mesačne a na maloletého S. vo výške 130,-Eur mesačne, ktoré považuje súd za primerané možnostiam a schopnostiam otca, ako aj primeraným potrebám maloletých detí vo veku 5 a 2 rokov.
Vzhľadom k priemernému mesačnému príjmu otca, súd dospel k záveru, že po odpočítaní jeho nevyhnutných výdavkov, je otcov príjem dostatočný aj na to, aby uspokojoval potreby detí aj formou tvorby úspor a to v sume 150,-Eur mesačne pre každé maloleté dieťa. Peňažné prostriedky pre tvorbu úspor je otec povinný zasielať na osobitný účet maloletých detí, ktorý v ich prospech zriadi matka. Nakladanie s peňažnými prostriedkami na osobitnom účte maloletých detí podlieha schváleniu súdom.
Podľa § 24 ods.5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva n pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Nakoľko otec súdu navrhol, aby súd uložil matke povinnosť písomne informovať otca o všetkých riadnych a mimoriadnych podstatných náležitostiach týkajúcich sa maloletých detí I. a S., v mesačných intervaloch, vzhľadom na rozpor v tvrdeniach oboch účastníkov konania, súd návrhu otca vyhovel a uložil matke povinnosť poskytnúť otcovi tieto informácie tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Pre úplnosť súd dodáva, že otec požadoval, aby súd uložil matke, aby umožnila kontakt otcovi s maloletými deťmi formou internetového spojenia. Slovenský právny poriadok nepozná právo na komunikáciu s dieťaťom, preto o návrhu otca súd nerozhodoval.
Podľa ust. § 144 O.s.p. súd vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko v tomto prípade súd nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali náhradu trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje
- 12- 19P/114/2011
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Podľa odseku 2 manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.