Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sp/2/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Správe katastra Vranov nad Topľou, Kalinčiakova 878, za účasti X. N., bytom K. X. Z. XX/X, N. nad R. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. V 1534/2012 zo dňa 30. októbra 2012 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 30. októbra 2012 č. V 1534/2012 podľa , v spojení s a a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 30.10.2012 odporca ako správny rgán príslušný na rozhodovanie o povolení vkladu podľa a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vo veci návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaného dňa 26.09.2012, ktorého prílohou je zmluva o zriadení záložného práva č. 074/2012-SUB zo dňa 04.09.2012 uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a X. N. ako záložcom, zastúpenou ProHelp

- združenie občianskoprávnej pomoci rozhodol tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 26.09.2012 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. U., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a XXXX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 074/2012-SUB zo dňa 04.09.2012. Po preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh zistil, že predmetnú záložnú zmluvu za záložcu podpísal zástupca ProHelp

- združenie občianskoprávnej pomoci na základe dohody o splnomocnení zo dňa 28.09.2011. Dohoda o splnomocnení je napísaná na štandardnom zmluvnom formulári, ktorú predložil poskytovateľ úveru dlžníkovi spolu s úverovou zmluvou a ktorú splnomocniteľ (dlžník) podpísal dňa 27.09.2011. Dátum je zhodný s dátumom podpísania zmluvy o úvere č. 802101040 a splnomocnenec tento návrh prijal jeho podpísaním dňa 28.09.2011.

Dôvodil, že predloženie návrhu dohody o splnomocnení dlžníkovi na jeho zastupovanie pri následných právnych úkonoch (uzavretie záložnej zmluvy v budúcnosti) pri uzatváraní úverovej zmluvy poskytovateľom úveru s vopred určeným splnomocnencom svedčí o tom, že splnomocnenca na zastupovanie nevyberal sám dlžník, ale poskytovateľ úveru, neskôr záložný veriteľ. Týmto postupom bol splnomocniteľovi znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy, ako aj osoby, ktorá bude za neho obstarávať jeho právne záležitosti pri konaní na základe zastúpenia, čím bol porušený jeho základný prejav slobody vôle pri uzatváraní právneho úkonu. Pri výbere splnomocnenca poskytovateľom úveru možno dôvodne pochybovať aj o tom, či toto zastúpenie je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi (podľa dôvodovej správy k ) a rovnako je dôvodná pochybnosť koho záujmy bude viac splnomocnenec pri konaní na základe predmetného splnomocnenia obhajovať, či záložcu alebo záložného veriteľa. Vychádzajúc z ust. , a uvedenej právnej skutočnosti je podľa názoru odporcu splnomocnenie absolútne neplatné.

Uviedol, že predložený návrh dohody o splnomocnení na zastupovanie dlžníka pri následných právnych úkonoch pri uzatváraní úverovej zmluvy bola dlžníkovi poskytovateľom úveru postavená podmienka, od splnenia ktorej záležalo získanie finančných prostriedkov. Podľa jeho názoru táto podmienka pri uzatváraní úverovej zmluvy je podmienkou neprijateľnou a je v rozpore s ust. a podľa ust. je neplatná a to z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka.

Citoval ust. § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a žiadal, aby súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Konštatoval, že dňa 04.09.2012 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 074/2012-SUB medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a fyzickou osobou X. N. ako záložcom, zastúpenou združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava a to na základe plnej moci uvedenej v Dohode o splnomocnení č. 802101040 zo dňa 28.09.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, tak ako sú tieto v zmluve špecifikované. Dňa 26.09.2012 podal odporcovi návrh na povolenie vkladu záložného práva a toto konanie bolo začaté pod sp.zn. V 1534/2012. Odporca rozhodnutím zo dňa 30.10.2012 rozhodol tak, že zamietol návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva, s ktorým nesúhlasí.

Citoval ust. , , , , , a o správnom konaní (ďalej len „“), Správneho poriadku, , a Katastrálneho zákona.

Na základe citovaných ustanovení zákona uviedol, že je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom právo a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a obhajovania záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vznikla vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. , podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí reálne existovať. Domnieva sa, že predmetné rozhodnutie vychádza z ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje i samotné odôvodnenie rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Ďalej uviedol, že v prípade predmetnej dohody o splnomocnení ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, kde na jednej strane vystupuje splnomocniteľ - dlžník a na druhej strane jeho zástupca, a to bez akejkoľvek účasti veriteľa na tomto úkone. Na tomto právnom úkone sa teda veriteľ nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a obhajovania záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Argumentoval, že pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie ust. dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Na základe uvedených dôvodov sú námietky uvedené v napadnutom rozhodnutí čo do právneho posúdenia nesprávne a vychádzajú nesprávne zisteného skutkového stavu veci.

Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Voľa bez prejavu nie je poznateľná, ak bol prejav urobený neslobodne možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo dňa strany žalobcu.

Nestotožňuje sa s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaní sa na , t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Podľa jeho názoru dohodu o plnomocenstve uzavretú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorú má na mysli, t.j. zmluvu bez ohľadu na právu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom teda nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a ani sa ňu nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje v napadnutom rozhodnutí odporkyňa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje rozhodnutie odporkyne za nezákonné.

V závere opravného prostriedku dôvodil, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplní svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a navrhovateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Týmto iba pristúpil k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od neho poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti ani v jednom prípade kedy mal zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Súd vo veci konal podľa v spojení s v neprítomnosti účastníkov konania, preskúmal podľa a nasl. ustanovení napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že dňa 04.09.2012 podal navrhovateľ odporcovi návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 074/2012-SUB do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola samotná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 04.09.2012 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a X. N. ako záložcom, v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané v k.ú. U., na liste vlastníctva č. XXXX a XXXX. Zriadenie záložného práva na základe tejto zmluvy malo slúžiť na zabezpečenie všetkých pohľadávok navrhovateľa ako záložného veriteľa, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 802101040 zo dňa 27.09.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom.

Obsah administratívneho spisu tvorí aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom X. N. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Dohoda o splnomocnení zo strany X. N. je podpísaná a datovaná dňa 27.09.2011 a zo strany splnomocnenca ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci je podpísaná a datovaná dňa 28.09.2011. Z dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom, číslo zmluvy 802101040. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, pretože sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložného práva.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia sa všetky právne úkony,

d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,

b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

d) geometrický plán,

e) ocenenie nehnuteľnosti,

f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,

g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa - pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa - ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa - právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa - právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Ako vyplýva z ust. Katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento o správnom konaní . V ust. upravuje, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli pokladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z ničím nepodložených predpokladov, predovšetkým v prípade posudzovania dohody o splnomocnení a tvrdenia, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a tým dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V tomto prípade je námietka navrhovateľa do určitej miery opodstatnená.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa podľa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V predmetnej dohode je v bode 2 a 3 deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode. Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom, z čoho sa dá usudzovať, že nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode uzavretý právny úkon a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa, čo vzbudzuje pochybnosti o vážnosti vôle X. N. uzavrieť takýto právny úkon. Zároveň nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť rozpor, či dlžník X. N. mala možnosť výberu advokáta alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc. Pretože je povinnosťou správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci ( Správneho poriadku) mal odporca za tým účelom pochybnosti odstrániť buď vyjadrením účastníka konania alebo čestným prehlásením. Ak odporca v súlade s ust. nekonal, napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z tohto dôvodu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Súd sa stotožňuje aj s názorom navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení nespĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a preto sa na ňu ustanovenie nevzťahuje. Je potrebné ju v tomto prípade posudzovať ako dvojstranný právny úkon uzavretý medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, ktorým sa rieši jeho zastupovanie v rozsahu, ktorý je v dohode uvedený. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Nepreskúmateľným je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom odporca konštatuje, že návrh dohody o splnomocnení bol predložený dlžníkovi pri uzatváraní úverovej zmluvy, kedy bola dlžníkovi poskytovateľom úveru postavená podmienka, od splnenia ktorej záležalo získanie finančných prostriedkov. Takéto konštatovanie zo strany odporcu nevyplýva z predložených listín, ktoré sa v administratívnom spise nachádzajú. V tomto smere nebol ani dlžník X. N. vypočutý a nepodal ani písomné vyjadrenie. Preto takýto záver vychádza z neoverených predpokladov a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa , v spojení s a zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.

Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude úplne a presne zistiť skutkový stav veci, preskúmať opätovne podmienky uzatvárania dohody o splnomocnení, vyhodnotiť všetky listinné dôkazy a na tomto základe vo veci opätovne rozhodnúť v súlade s ust. § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si nežiadal a odporca zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.