Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15S/43/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: MT PLUS TRADE, s.r.o., Komjatická 1455/35, Nové Zámky, IČO: 36 815 471, zast. advokátom Mgr. Filipom Osvaldom, Trhová 1, Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10205041/1/986643/2012 zo dňa 15.05.2012, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 10205041/1/986643/2012 zo dňa 15.05.2012 rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky - dodatočný platobný výmer č. 9412301/OSD6/3545/2012/Re zo dňa 02.02.2012, ktorým bol v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov v nadväznosti na , o správe daní v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2010 v sume 5.700,-- eur, ktorý bol odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období 1. štvrťrok 2011 žalobcovi, potvrdil. Žalovaný svojím postupom realizujúc svoju právomoc podľa osobitného v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), o správe daní (daňový poriadok) a v spojení s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) porušil žalobcove práva a právom chránené záujmy. Správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúry č. zo dňa 30.11.2010 vystavenej dodávateľom SALVO, s.r.o. Komárňanská cesta 104, Nové Zámky, IČ DPH: SK 2022927885, za sprostredkovanie obchodu v sume 30.000,-- eur + 5.700,-- eur DPH. Správca dane k tomuto dospel len na základe svojho vlastného tvrdenia, že platiteľ dane neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal reálne uskutočnenie sprostredkovania obchodu deklarovaného faktúrou číslo zo dňa 30.11.2010 a tým mali byť porušené ustanovenia a . Podkladom tohto rozhodnutia boli odpovede svedkov zistené na základe zápisníc a odpovedí na dožiadania č. /Há, Sh. Daňový subjekt MT PLUS TRADE, s.r.o. sa zúčastnil vo verejnej obchodnej súťaži vyhlásenej Mestom Levoča na odpredaj určeného mestského majetku. V rámci tejto súťaži predložil protinávrh na uzatvorenie inej kúpnej zmluvy a návrh následného zápočtu cien. Je potrebné uviesť, že pokiaľ sa jedná o dokazovanie v rámci daňového konania, tak zo vyplýva, že dôkazné bremeno stíha práve daňový subjekt, avšak dôkazné bremeno nemožno vykladať natoľko extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Predložením daňového dokladu - faktúry č. zo dňa 30.11.2010 a skutočnosťou, že spoločnosť SALVO, s.r.o. má faktúru č. zaradenú v evidencii DPH a podľa a daň z pridanej hodnoty z tohto obchodu zaplatila, žalobca splnil

dôkaznú povinnosť mu uloženú v , . Správca dane odôvodnil svoje rozhodnutie najmä tým, že spochybnil reálne uskutočnenie plnenia podľa ustanovenia . K spochybneniu plnenia však nemal správca dane žiaden zákonný dôvod, nakoľko toto plnenie bolo priznane samotným dodávateľom tým, že ho zahrnul do evidencie podľa ustanovenia a aj do daňového priznania. Správca mal vedomosť o účasti ďalšej osoby pri dojednávaní prevodu nehnuteľností a JUDr. D. svojim vyjadrením nevyvrátila skutočnosť, že by sa mohlo jednať o osobu pána W. C. zastupujúceho spoločnosť SALVO, s.r.o., keďže meno osoby nevedela uviesť. Je evidentné, že počas konania správca dane dokonca nadobudol vedomosť tom, že počas rokovaní daňového subjektu a Mesta Levoča sa zúčastnila aj ďalšia osoba, s ktorou sa konateľ daňového subjektu radil, túto však nevedela JUDr. D. identifikovať. Taktiež z jej vyjadrenia vyplýva, že podstatnú časť činností týkajúcich sa rokovania, preberania a odovzdávania nehnuteľností vykonával za Mesto Levoča W. Z., ktorý však už v čase výkonu daňovej kontroly bol nebohý. Skutočnosť, že pán W. Z. bol v čase výkonu šetrenia nebohý, nemôže byť použitá proti daňovému subjektu, pretože správca dane nemôže vyvrátiť, že by kontakt pána Z. a pána C. zo spoločnosti SALVO, s.r.o. nebol uskutočnený. Správca dane sa s uvedeným vyjadrením daňového subjektu o kontakte pána C. s poslancami, ako aj s účasťou W. Z. v preverovaní ďalej žiadnym spôsobom nevysporiadal, v odôvodnení neuviedol ďalšie úkony za účelom preverenia daných tvrdení, napriek tomu, že boli skutočnosťami, na ktoré bol v daňovom konaní povinný prihliadať. Týmto konaním sa dopustil správca dane porušenia ustanovenia , ako aj ustanovenia , nakoľko v daňovom konaní neprihliadol na všetko, čo v ňom vyšlo najavo, ako aj nedbal o to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie, a to aj bez návrhu daňového subjektu.

S poukazom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že predmetom šetrenia správcu dane počas kontroly, ale i odvolacieho konania bolo tvrdenie žalobcu, že predaj a prevod nehnuteľností pre Mesto Levoča sprostredkovala spoločnosť SALVO s.r.o. (príloha č. 40, 41 a 67). Počas kontroly bola správcovi dane predložená faktúra č. zo dňa 30.11.2010, podľa ktorej dodávateľ spoločnosť SALVO s.r.o., na základe zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo dňa 30.11.2010 a jej dodatku zo dňa 30.11.2010, vyfakturoval žalobcovi celkovú sumu 35.700,-- eur, z toho 19 % DPH v sume 5.700,-- eur (príloha č. 42 a 67). Na základe uvedenej faktúry si žalobca daň v sume 5.700,-- eur odpočítal v kontrolovanom zdaňovacom období 4. štvrťrok 2010 (príloha č. 4). Správca dane zistil, že predmetnú faktúru mal žalobca (príloha č. 60) i jeho dodávateľ SALVO s.r.o. (príloha č. 42) uvedenú v evidencii DPH a priznanú v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie. Podľa písomného vyjadrenia Mesta Levoča zo dňa 06.07.2011, rokovania, ktoré predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy predmetných nehnuteľností prebiehali ústne na mestskom úrade v Levoči, e-mailom aj písomne. So žalobcom, v zastúpení konateľom p. K. J. jednal za Mesto Levoča Ing. K. C., primátor, JUDr. Q. D. a nebohý p. W. Z.. Mesto Levoča v uvedenom vyjadrení tiež uviedlo, že nemá informácie o sprostredkovaní predmetnej kúpnej zmluvy (príloha č. 47-48). Konateľ SALVO s.r.o. p. W. C. sa na miestnom zisťovaní nezúčastnil, aj keď o termíne vykonania miestneho zisťovania vedel (príloha č. 43). Preto správca dane v predmetnej zápisnici o miestnom zisťovaní písomne zaviazal SALVO s.r.o., aby do 30.06.2011 preukázal, akú činnosť vyvíjal k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť s treťom osobou zmluvu o dielo na marketing a sprostredkovanie v zmysle predmetnej zmluvy o sprostredkovaní. K uvedenému správca dane žiadal predložiť dôkazy o tom, aké náklady vznikli SALVO s.r.o. v súvislosti s predmetom zmluvy, ako aj doklady o úhrade týchto nákladov (príloha č. 40). Vo vyjadrení zo dňa 13.07.2011 konateľ SALVO s.r.o. p. W. C. prehlásil, že za sprostredkovanie výmeny nehnuteľností bola výška odmeny dohodnutá vopred; výška nákladov bolo tankovanie vozidla na obchodné stretnutie a telefonické hovory. Ako dôkaz o nákupe PHM W. C. predložil len pokladničný výdavkový doklad č. 210512 zo dňa 30.10.2010 o kúpe pohonných hmôt dňa 29.10.2010 (TEMPO PLUS Diesel v celkovej hodnote 65,01 eura, z toho 19 % DPH 10,38 eura). Žiadne iné výdavky (ani telefonické) konateľ SALVO s.r.o. nepredložil (príloha č. 41). Správca dane vyzval žalobcu, aby identifikoval osoby - svedkov, ktorým chce klásť otázky, a aké otázky chce svedkom položiť. Zároveň ho vyzval, aby v lehote 30 dní od tohto ústneho pojednávania preukázal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodania služby deklarovanej faktúrou č. zo dňa 30.11.2010 a to takými dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné preukázať, že skutočne došlo k dodaniu služby od SALVO s.r.o. Žalobca uviedol, že obchodných rokovaní sa zúčastnili i niektorí poslanci Mesta Levoče, ich mená si však nepamätá, nakoľko to v tom čase nepovažoval za dôležité, ani podstatné. W. C. v písomnom prehlásení uviedol, že pri obchodných stretnutiach sa zúčastňovalo viacero zainteresovaných osôb, ktorých mená si vzhľadom na značný časový odstup nepamätá (príloha č.

16). Okrem uvedeného písomného vyjadrenia žalobca nedoložil žiadne relevantné dôkazy o uvedenom tvrdení konateľa W. C.. Ani jeden z nich, t. j. žalobca i konateľ SALVO s.r.o., neidentifikoval ďalšie osoby, ktoré boli účastníkmi konania a ktoré mohol správca dane vypočuť ako svedkov. Na základe uvedených zistení správcu dane a dôkazov predložených daňovým subjektom žalovaný daňový orgán konštatoval, že žalobca relevantnými dôkazmi nepreukázal, že službu deklarovanú na faktúre č. zo dňa 30.11.2010, t. j. sprostredkovanie predaja predmetných nehnuteľností, vykonala spoločnosť SALVO s.r.o. Primátor Ing. K. C. vypovedal, že SALVO s.r.o. nepozná, nikdy s ňou nespolupracovali a taktiež nepozná ani jej konateľov. Tiež Mesto Levoča vo svojom vyjadrení uviedlo, citujem „Mesto nemá informácie o sprostredkovaní tejto zmluvy“. Z uvedeného jasne vyplynulo, že aj keď sa obhliadky nehnuteľností zúčastnila nejaká tretia osoba, nejednalo sa o osobu v konaní dôležitú, nakoľko nie je na žiadnych dokumentoch, týkajúcich sa predmetného prevodu nehnuteľností, nikde oficiálne uvedená a okrem žalobcu ju nevedel potvrdiť žiaden iný účastník konania. Na základe predložených dokladov a dôkazov žalovaný zotrval na stanovisku uvedenom v rozhodnutí žalovaného zo dňa 15.05.2012. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z hore uvedenej faktúry od SALVO s.r.o. v rozpore s ustanovením a , nakoľko svoj zákonný nárok nepreukázal vierohodnými dôkazmi počas daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom či odvolacom konaní.

S poukazom na vyššie uvedené teda navrhol, aby súd žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol.

Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný podľa , na pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa zamietol.

Z predloženého administratívneho spisu ako aj predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že rozhodnutím Daňového súdu Nové Zámky č. 9412301/OSD6/3545/2012/Re zo dňa 02.02.2012 bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2010 v sume 5.700,-- eur, pričom na odvolanie žalobcu žalovaný svojim rozhodnutím č. 10205041/1/986643/2012 zo dňa 15.05.2012 rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky potvrdil

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi V zmysle zásady súčinnosti uvedeného správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, , podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti, tohto , podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov, SR. Účelom daňového konania je teda zistenie či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zásadnou námietkou žalobcu v konaní bola skutočnosť, že dôkazné bremeno žalobcu nemožno vykladať natoľko extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. V tejto súvislosti súd poukazuje na veľmi rozsiahle dokazovanie a zisťovanie skutkového stavu zo strany jednak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného, pričom v daňovom konaní boli vypočutí viacerí svedkovia a to JUDr. Q. D., Ing. K. C., konateľ obchodnej spoločnosti SALVO s.r.o. W. C., pričom z výpovedí predmetných svedkov nebola potvrdená skutočnosť o poskytnutí zdaniteľného plnenia spoločnosťou SALVO s.r.o. žalobcovi. Súd taktiež považuje za podstatnú skutočnosť v neprospech žalobcu to, že uzavretie zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou SALVO s.r.o. nasledovalo po tom, ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, dohody o započítaní pohľadávok, resp. tejto zmluve predchádzalo zasadnutie mestského zastupiteľstva Mesta Levoča, ktoré prijalo návrh kúpnej zmluvy medzi žalobcom a Mestom Levoča. Podľa ustanovenia , daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný preukázať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Taktiež skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd dospel k záveru, že žalobca v daňovom konaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali a preukazovali nárok na odpočítanie dane z faktúry č. zo dňa 30.11.2010 za sprostredkovanie obchodu. Podľa názoru súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho postup pri jeho vydávaní sú v súlade so .

S poukazom na uvedené súd podľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v konaní nebol úspešný ( ).

Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).