Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/88/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti o maloletú I. I., nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, dieťa matky G. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Y. č. XXX a otca D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. XX, Z., zast. JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, AK so sídlom Mäsiarska č. 4, Košice, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. -149 zo dňa 11. 10. 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým otca zaviazal prispievať zvýšené výživné na maloletú p o t v r d z u j e s tým, že zročné výživné je povinný platiť počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok.

Vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu z r u š u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Rožňave č. k. 5C XX/XXXX- XX, zo dňa XX. XX. 2007 vo výroku o určení výživného na maloletú Dianu tak, že otca zaviazal platiť na jej výživu zvýšené výživné zo sumy 99,58 Eur na sumu 170,- Eur mesačne od 01. 09. 2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2011 do 30. 09. 2012 vo výške 915,46 Eur otca zaviazal zaplatiť v dvanástich mesačných splátkach vo výške 76,29 Eur spolu s bežným výživným do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Okresný súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej, ktorá bola vykonaná v roku 2007, sa podstatne zmenili pomery na jej strane, pretože začala navštevovať školu, čím objektívne došlo k zvýšeniu nákladov na jej výživu a výchovu. Otcov príjem sa zvýšil o 14 %, zmenila sa situácia aj na strane matky, ktorá sa zamestnala, preto sú splnené zákonné podmienky pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine. Vzhľadom na pomery na strane maloletej a rodičov otca zaviazal prispievať na jej výživu zvýšeným výživný v sume 170,- Eur mesačne od 01. 09. 2011, odkedy maloletá začala chodiť do školy a zvýšili sa jej náklady. Vzhľadom na zvýšenie výživného rozhodoval i o výške a splatnosti zameškaného výživného.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej z dôvodov ust. , , , podľa ktorých v konaní došlo k vadám uvedeným v , nakoľko okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nesúhlasí s určenou výškou výživného, pretože táto suma bola určená bez rešpektovania jeho možností a schopností, a je toho názoru, že výdaje maloletej neboli dostatočne špecifikované a preukázané. Pokiaľ okresný dospel k záveru, že celkové náklady matky s výchovou a výživou maloletej sú cca. 280,- Eur mesačne, v čom sú zahrnuté aj náklady spojené s bývaním maloletej, nie je zrejmé, v akej výške sú v tejto sume zahrnuté jednotlivé náklady menované matkou. Výdaje možno určiť jedine z prvého pojednávania, na ktorom uviedla približnú výšku bez preukázania dokladov. Má za to, že sumu 16,76 Eur určenú na poistenie bolo nutné z výdajov odpočítať, nakoľko rovnako on platí poistenie pre dcéru vo výške 15,70 Eur. Taktiež mesačnú výšku nákladov na pomôcky do školy považuje za prehnane vysokú, pretože maloletej zakupuje na začiatku septembra pomôcky do školy. Mimoškolské aktivity maloletej matka nekonkretizovala. Podľa jeho názoru výška nákladov na maloletú za mesiac je nanajvýš do výšky 210,- Eur. Je potrebné brať do úvahy, že okrem vyživovacej povinnosti vo forme finančného plnenia zabezpečuje maloletú aj hmotne nákupom oblečenia, obuvi, školských potrieb, platením životnej poistky, starostlivosťou počas dní styku a počas prázdnin. Z 365 dní v roku minimálne 151 dní trávi maloletá s ním. Má za to, že matkino konanie bez preukázania vynaložených výdajov na školskú jedáleň je konaním, ktorým zavádza súd. Napadnutý rozsudok v odôvodnení nerozoberá jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery v čase vyhlásenia rozsudku, jeho výdaje len konštatuje do výšky 850,- Eur, avšak sumu už nekonkretizuje. Tak, ako je povinný zabezpečovať potreby maloletej I., je povinný zabezpečovať aj potreby maloletej D. H.. Jeho príjem je stabilný, nemenný, zvyšuje sa alikvotne od priemeru mzdy v národnom hospodárstve, preto nemá odkiaľ zobrať finančné prostriedky a nemá žiadnu finančnú rezervu na úhradu dlžného výživného. Konštatovanie okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 5, že dcéra bude ešte minimálne 4, 5 rokov navštevovať základnú školu, stanovené výživné sa nebude v tejto dobe pravdepodobne meniť, je mimo rámec zákonnej úpravy podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine a vylučuje možnosť domáhať sa súdnej ochrany pri výraznej zmene okolností. Okresný súd neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodnutí. Žiadal preto napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh matky na zvýšenie výživného bude zamietnutý.

Matka žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí, má pocit, že z jeho strany ide len o špekulatívny krok, aby sa vyhol plateniu zvýšeného výživného na maloletú. Na poslednom pojednávaní maloletej sľúbil, že na druhý deň po ňu príde s darčekom, neprišiel a po telefonáte jej odkázal, že nepríde, lebo nemá peniaze na benzín, potom jej poslal SMS, že ak chce chodiť k otcovi, tak ju má ona ako matka k nemu voziť aj si ju potom vziať domov.

Kolízny opatrovník maloletej žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, pretože aj napriek tomu, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, jeho životná úroveň je neporovnateľne vyššia ako životná úroveň maloletej a okresný súd rozhodol v jej záujme. Matke sa zvýšili náklady spojené s návštevou základnej školy, stravou, ošatením a osobnými potrebami maloletej.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. , a bez nariadenia pojednávania podľa ust. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. , vo výroku o určení zvýšeného výživného potvrdil ako vecne správny. Vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu podľa zrušil.

Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu riadne a v dostatočnom rozsahu zistil vo veci skutkový stav, vec správne právne posúdil za použitia správnych ustanovení Zákona o rodine. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva ďalšie dôvody.

Zo skutkového stavu zisteného okresným súdom vyplýva, že o určení vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej I. bolo naposledy rozhodované súdnym rozhodnutím zo dňa 24. 05. 2007. Výživné bolo určené vo výške 99,58 Eur mesačne. Od uvedenej doby do rozhodnutia okresného súdu ubehla doba viac ako 5 rokov. Je nesporné, že sa výrazne od uvedenej doby zmenili pomery na strane maloletej. Maloletá, ako správne uvádza okresný súd, začala navštevovať od 01. 09. 2011 školskú dochádzku, a táto skutočnosť znamenala takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá sa musí odzrkadliť na zmene doteraz určeného výživného. Aj keď otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dieťaťu, ktoré má s družkou,

na druhej strane sa zvýšil jeho priemerný mesačný zárobok v priemere o 150,- Eur mesačne. Na strane matky sa zmenili pomery v tom, že matka v čase predchádzajúcej súdnej úpravy nebola zamestnaná, v súčasnosti je zamestnaná. Okresný súd správne zhodnotil pomery na strane otca aj matky, ako aj na strane maloletej a vychádzajúc z takto zistených pomerov, po ich porovnaní s pomermi, ktoré boli v čase prechádzajúcej súdnej úpravy výživného, zaujal správny právny záver, že sú splnené zákonné podmienky ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine pre zmenu doterajšieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloletú, teda zvýšenie doteraz určeného výživného.

Odvolací súd zhodne s okresným súdom je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca (§ 62 ods. 2 zákona o rodine), aby prispieval na výživu maloletej zvýšeným výživným vo výške 170,- Eur mesačne. Maloletá by mala mať zabezpečenú takú životnú úroveň, ako má maloletá D. H., ktorá je v bezprostrednej opatere otca. Výživné nemá slúžiť len na úhradu výživného v užšom slova zmysle, ale aj na úhradu ďalších nevyhnutných nákladov, ktoré sú potrebné pre všestranný vývoj dieťaťa, teda na zabezpečenie ošatenia, na zabezpečenie nákladov na športovú, kultúrnu, rekreačnú činnosť dieťaťa. Matka podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne preukázala výšku nákladov, ktoré musí vynakladať na zabezpečenie potrieb maloletej. Treba kvitovať postoj otca, ktorý sa podieľa na zakupovaní školských pomôcok pre maloletú, teda aj naturálnou formou sa podieľa na úhrade nevyhnutných výdavkov maloletej, nie je však možné prihliadnuť na jeho starostlivosť počas obdobia, kedy sa realizuje jeho styk s maloletou a počas školských prázdnin. Táto skutočnosť nie je dôvodom pre to, aby nebolo poukazované zo strany povinného rodiča výživné na dieťa. Tá skutočnosť, že okresný súd konštatoval jeho výdaje len do výšky 850,- Eur ako uvádza otec v odvolaní, neznamená, že by okresný súd nebol na tieto jeho výdavky pri rozhodovaní prihliadol. Odvolací súd zohľadnil tiež tú skutočnosť, v akej výške musí otec vynakladať výdavky na zabezpečenie jeho osoby a jeho rodiny a dospel k takému istému záveru ako okresný súd, že aj po úhrade týchto výdavkov je v schopnostiach a možnostiach otca, aby platil zvýšené výživné na maloletú tak, ako je určené rozhodnutím okresného súdu. Pokiaľ okresný súd v dôvodoch rozsudku na strane 5 uviedol, že „takto stanovené výživné sa vzhľadom na to, že dcéra bude ešte minimálne 4, 5 rokov navštevovať základnú školu, nebude v tejto dobe pravdepodobne meniť“, námietka otca v tomto smere je dôvodná. Okresný súd nemôže vedieť, aké budú pomery v budúcom období na strane rodičov a maloletej a nemôže im byť zabránené, aby sa novým návrhom domáhali zmeny tohto súdneho rozhodnutia. Toto nesprávne konštatovanie zo strany okresného súdu však nemá za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd správne rozhodol o výške a splatnosti zameškaného výživného, opomenul však uviesť, odkedy má otec platiť splátky, preto krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom s tým, že zročné výživné je otec povinný zaplatiť, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu od právoplatnosti rozhodnutia, pod následkami straty výhody splátok.

Vo výroku o trovách konania krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil, pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti je nesporovým konaním, nie je možné žiadať od maloletého dieťaťa, aby hradilo trovy konania rodičom, ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu podľa , preto v tomto konaní si každý z účastníkov hradí trovy konania sám.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.