Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoKR-7-2023.pdf
PDF · 97.95 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/7/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: 365 bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, C. XXX, XXX XX D., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 29Odi/1/2020-88 z 23. septembra 2022 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 29Odi/1/2020-88 z 23. septembra 2022 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol, stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca, ktorého pôvodné obchodné meno bolo Poštová banka a. s. navrhol, aby súd zrušil oddlženie žalovaného, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Košice I v konaní sp. zn. 31Odk/256/2008, v dôsledku ktorého bol žalovaný zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že zo správania žalovaného pred podaním návrh na oddlženie možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Žalovaný dňa 17.1.2018 podpísal žiadosť o úver, v ktorej uviedol, že nemá žiadne mesačné splátky úverov. Okrem iného mal žalovaný v čase podanej žiadosti o úver a v čase uzavretia Zmluvy záväzky, ktoré neuhrádzal, v dôsledku čoho je na neho vedené 1 exekučné konanie, ako to vyplýva z registra exekúcií. Ďalej žalobca pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi posudzoval príjem žalovaného, ktorý bol deklarovaný vo výške 540 eur a žalobca zistil, že podľa dát zo spoločnosti EOS KSI mal žalovaný v čase posudzovania žiadosti evidované 2 úvery. Žalovaný ako žiadateľ deklaroval stav, že je rozvedený a nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Táto analýza v čase poskytnutia úveru bola vyhovujúca preto, aby žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5.000 eur na 8 rokov s mesačnou splátkou 89,73 eur a poistné 6 eur.
4. Ďalej žalobca uviedol, že napriek takto deklarovanému stavu v majetkovej sfére žalovaného, žalovaný predmetný úver, ktorý mu poskytol žalobca neuhrádzal a už pol roka od podpisu zmluvy o úvere bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného. To znamená, že žalovaný uviedol žalobcu do omylu svojím klamlivým správaním za účelom získať finančné prostriedky prostredníctvom úveru. Žalobca sa preto domáha zrušenia oddlženia žalovaného ako svojho dlžníka, ktorý mal nepoctivý zámer pri preberaní úveru, poškodil tým žalobcu a v konkurznom konaní nebude žalobca uspokojený, resp. bude uspokojený
vo veľmi malej miere. Ďalej žalobca uviedol, že na pojednávaní dňa 23.9.2022 v konaní na súde prvej inštancie žalovaný uviedol, že prišiel o prácu, nemá žiadny príjem a preto požiadal o vyhlásenie bankrotu.
5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
6. Dňa 17.1.2018 uzatvorili žalobca Poštová banka, a.s. a žalovaný A. B. ako dlžník Zmluvu o úvere č. 1846763357 (ďalej aj „Zmluva“). Zmluvné strany sa dohodli, že na základe tejto Zmluvy banka poskytne žalovanému spotrebiteľský úver „dobrá pôžička“, v zmysle podmienok uvedených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička. Na základe Zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 5.000 eur. Na základe zmluvných dokumentov sa žalovaný zaviazal v stanovenej lehote vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov.
7. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 2.7.2018 č.k. 31Odk/256/2018-24 súd vyhlásil konkurz na majetok žalovaného a zbavil ho tak všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze. Žalobca si dňa 1.8.2018 uplatnil svoj nárok v konkurznom konaní vedeného na majetok žalovaného prihláškou pohľadávky. Ako dôvod uviedol predmetnú zmluvu o úvere zo 17.1.2018.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 166 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý upravuje platobnú neschopnosť dlžníka a jeho oprávnenie domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom a ďalej podľa ustanovení § 166 f) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré upravujú oddlženie dlžníka, podľa § 166 g) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré upravuje poctivý zámer dlžníka pri oddlžení.
9. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca v tomto konaní nepreukázal nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. Uviedol, že nepoctivý zámer žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, ktorý by mal vplyv na tvrdenie žalobcu a to, že žalovaný pri podávaní návrhu na oddlženie nemal poctivý zámer. Preto súd prvej inštancie v záujme spravodlivého rozhodovania zvážil okolnosti právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a neposudzoval poctivý zámer len mechanicky ale bol vedený pomocnými kritériami úvah prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. To, že žalovaný ako dlžník po vyhlásení konkurzu a oddlžení od všetkých dlhov neplnil dobrovoľne ani čiastočne svoj dlh voči žalobcovi, nemôže zakladať nepoctivý zámer žalovaného.
10. Súd prvej inštancie uviedol, že zo životopisu žalovaného vyplýva, že jeho aktuálna životná situácia bola taká, že v období, keď žalovaný bol ešte ženatý, spolu s manželkou sa rozhodli riešiť spoločné bývanie a opravu domu, a keďže nemal našetrené finančné prostriedky, rozhodol sa, že požiada o úver od Poštovej banky a zobral si aj pôžičku od nebankových spoločností. Žalovaný v tom čase zarábal a preto si myslel, že spolu s manželkou nebude problém riadne tieto úvery splácať. Po čase sa začalo jeho manželstvo rúcať a rozviedol sa, po rozvode zostali všetky dlhy na žalovanom, preto nebol schopný ich splácať. Dostal sa do omeškania, začali mu chodiť upomienky, z ktorých sa následne stali exekúcie a tieto dlhy narastali a preto žalovaný nenašiel žiadny vhodný spôsob na riešenie svojej finančnej situácie ako podanie návrhu na svoje oddlženie. Snažil sa nájsť si prácu, avšak momentálne je bez práce.
11. Súd prvej inštancie k tejto životnej a majetkovej situácii žalovaného uviedol, že nemôže sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že žalovaný v čase uzatvárania zmluvy o úvere dňa 17.1.2018 vedel, že svoje záväzky voči žalobcovi nebude plniť a už pol roka od podpisu zmluvy bol vyhlásený konkurz na jeho majetok. Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že žalovaný bol zamestnaný od októbra 2017 do marca 2018 v spoločnosti EURO-BUILDING a. s. ako robotník. Aj v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako „dobrá pôžička“ dňa 17.1.2018 bol v pracovnom pomere a bol zamestnaný. Aj keď v čase uzatvárania predmetnej zmluvy so žalobcom, žalovaný mal záväzky, ktoré neuhrádzal, avšak z centrálneho registra exekúcií vyplýva, že peňažný nárok, ktorý bol voči žalovanému vymáhaný, bol vo výške iba 44,14 eur ako neúročená istina.
12. Súd prvej inštancie v závere uviedol, že z konkurzného spisu o oddlžení žalovaného vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 31Odk/256/2018 vyplýva, že žalovaný mal deviatich veriteľov. Preto je potrebné poukázať na to, že žalobca pri poskytovaní úveru mal postupovať s odbornou
starostlivosťou. Preto súd prvej inštancie žalobu o zrušenie oddlženia žalovaného zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.
13. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilný sporový poriadok tak, že úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože preukázateľné trovy mu nevznikli.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) Civilný sporový poriadok, pretože súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
15. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil predpoklady nepoctivého zámeru dlžníka v zmysle § 166g ods. 2 písm. g) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca považuje odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie za také, ktoré je v absolútnom rozpore so skutkovým stavom veci a vykonanými dôkazmi. Neobstojí záver súdu prvej inštancie, že v období, keď žalovaný bol ešte ženatý spolu s manželkou sa rozhodli riešiť spoločné bývanie a opravu domu, časom sa začal ich vzťah rúcať a rozviedli sa a po rozvode všetky dlhy zostali na žalovanom. Žalobca tieto tvrdenia žalovaného poprel a má za to, že žalobca jednoznačne preukázal nepoctivý zámer žalovaného, pretože už v čase, keď nesplácal viacero záväzkov, požiadal žalobcu o poskytnutie ďalších finančných prostriedkov vo veľmi krátkom čase. O týchto záväzkoch žalovaného žalobca nemal vedomosť. Následne v krátkom čase požiadal žalovaný Centrum právnej pomoci o právnu pomoc so spísaním návrhu na oddlženie. Cieľom žalovaného bolo jednoznačne na úkor žalobcu sa obohatiť a už v čase požiadania žalobcu o úver, žalovaný vedel, že žalobcu svojim konaním poškodí a sám sa zbaví svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia.
16. Žalobca ďalej uviedol, že je bankovým subjektom, ktorý podniká za účelom dosiahnutia zisku a ak by mal vedomosť o tom, že žalovaný má ďalších veriteľov a nie je schopný splácať ďalšie svoje dlhy, neposkytol by žalovanému žiadne peňažné prostriedky, pretože by to de facto znamenalo, že tieto prostriedky by žalobca žalovanému daroval. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov v obdobnej veci, ktorý správne poukázal, že dlžník sa spoliehal na inštitút oddlženia, obdobne rozhodovali aj viaceré okresné súdy v Slovenskej republike.
17. Žalobca ďalej k preukázaniu predpokladov nepoctivého zámeru žalovaného v zmysle § 166g ods. 2 písm. h) zákona o konkurze a reštrukturalizácii uviedol, že podľa tohto zákonného ustanovenia nepoctivý zámer dlžníka sa viaže na také správanie sa dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie, z ktorého možno usudzovať, že dlžník má snahu poškodiť svojho veriteľa. Tak ako uviedol súd prvej inštancie, žalovaný bol zamestnaný od októbra 2017 do marca 2018 ako robotník. Súd prvej inštancie zistil z centrálneho registra exekúcii, že žalovaný mal záväzky, exekučne vymáhané dlhy, ale len vo výške 44,16 eur. Žalobca uviedol, že nestotožňuje sa s týmito skutkovými závermi súdu prvej inštancie, považuje ich za nepodložené a arbitrárne. Žalobca poukázal na rozpor v údajoch, ktoré žalovaný poskytol Centru právnej pomoci pri spisovaní návrhu na oddlženie a údajmi, ktoré poskytol žalobcovi pred poskytnutím predmetného úveru. Žalovaný v zozname veriteľov poskytol Centru právnej pomoci informáciu, že má 9 veriteľov, avšak žalobcovi pri poskytovaní úveru uviedol, že nemá žiadne ďalšie záväzky. Teda žalovaný uviedol žalobcu do omylu s cieľom získať peňažné prostriedky. Tým bola preukázaná snaha žalovaného poškodiť žalobcu ako veriteľa, a ak žalovaný neuviedol pred poskytnutím úveru všetky svoje záväzky a neposkytol žalobcovi informácie rozhodujúce pre poskytnutie úveru. Žalobca pri poskytovaní úveru vychádzal z deklarovaného príjmu žalovaného 540 eur a s tým, že nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a preto podľa vzorca pre poskytnutie úveru a metodiky výpočtu žalovaný spĺňal podmienky pre poskytnutie úveru. Žalobca si pred poskytnutím úveru overil údaje o žalovanom z dostupných informačných zdrojov, avšak žalovaný poskytol nepravdivé údaje v žiadosti o úvere.
18. Žalobca ďalej uviedol, že oddlženie nesmie byť považované za spôsob zbavenia sa zodpovednosti dlžníka za svoje záväzky voči veriteľom. Platobná neschopnosť je trvalý, nie prechodný stav žalovaného uhrádzať svoje splatné finančné záväzky. Žalobca opätovne poukazuje na viaceré rozhodnutia okresných súdov v sporoch o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Ďalej žalobca zdôraznil, že ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako ochranu pred jeho ľahkomyseľnosťou a nezodpovednosťou. Je potrebné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska ochrany spotrebiteľov a práv veriteľov. Znakom právneho štátu je aj princíp právnej istoty, ktorý nemôže
byť narušený tým, že v obdobných veciach súdy Slovenskej republiky budú rozhodovať rozdielne. Preto žalobca považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za zjavne arbitrárne, ústavne neudržateľné, pretože zasahujú do základného práva žalobcu na súdnu ochranu, na spravodlivý proces a na právo žalobcu vlastniť majetok. Súd prvej inštancie v rozsudku nezohľadnil kritéria, na ktoré poukázal žalobca v konaní a preto ho považuje za tendenčný. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové prejednanie, alebo aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.
19. Odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo doručené žalovanému na adresu C. XXX/XX D. prostredníctvom súdneho doručovateľa dňa 21.12.2022. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal.
20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
21. Predmetom tohto konania je zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, ktorý spočíval podľa návrhu žalobcu v tom, že žalovaný v žiadosti o poskytnutie úveru zo 17.1.2018, ktorý žiadal od žalobcu, neuviedol, že má viacerých veriteľov – deviatich, avšak v návrhu na vyhlásenie konkurzu z 19.6.2018 už uvádzal, že má 9 veriteľov.
22. Odvolací súd zistil zo žiadosti žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru od žalobcu, ktorého obchodné meno v tom čase bolo Poštová banka a.s., že žalobca v tejto žiadosti zo 17.1.2018 uviedol, že je rozvedený, že nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť voči deťom, má vlastné bývanie, je zamestnaný v spoločnosti EURO BUILDING a.s. Bratislava a jeho čistý mesačný príjem je 650 eur, nemá žiadne splátky úverov a pôžičiek ani žiadne zrážky na výživné a nemá iné žiadne výdavky. Požiadal o poskytnutie úveru 5.000 eur, ktoré mu žalobca poskytol na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere – „dobrá pôžička“, uzatvorenej dňa 17.1.2018.
23. Odvolací súd ďalej zistil z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I č.k. 31Odk/256/2018, že žalovaný požiadal 30.4.2018 Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlženie konkurzom. Následne podal návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok dňa 20.6.2018 a Okresný súd Košice I dňa 2.7.2018 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného uznesením č.k. 31Odk/256/2018-24 z 2.7.2018. Žalovaný k žiadosti o vyhlásenie konkurzu predložil svoj životopis, v ktorom uviedol, že má nedokončené stredné odborné učilište strojárske, že jeho zdravotný stav je dobrý, že si zobral pôžičku od Prima banky na zariadenie a potom si zobral pôžičky aj od nebankových spoločností. Celkovo v žiadosti o vyhlásenie konkurzu predložil zoznam svojich deviatich veriteľov, medzi nimi Allianz slovenská poisťovňa a.s., Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., Home Credit Slovakia a.s., Intrum justitia Slovakia s.r.o., Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Podnik služieb mesta Dobšiná s.r.o., Prima banka Slovensko a.s., Slovenská konsolidačná a.s., Všeobecná úverová banka a.s.. Z uvedeného vyplýva, že v tomto zozname veriteľov nie je uvedený žalobca – Poštová banka a.s., resp. po zmene obchodného mena 365 bank a.s..
24. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože žalovaný uviedol žalobcu do omylu pri podávaní žiadosti o poskytnutie úveru v tom, že v tejto žiadosti zo 17.1.2018 uviedol, že nemá žiadnych veriteľov, avšak už v žiadosti o poskytnutie pomoci Centrom právnej pomoci v apríli 2018, teda ani nie o 3 mesiace a v návrhu na vyhlásenie konkurzu uvádza už svojich 9 veriteľov. Medzi nimi však neuviedol žalobcu.
25. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný bol zamestnaný v čase poskytnutia predmetného úveru iba krátky čas od septembra 2017 do marca 2018 a už v apríli 2018 požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie pomoci pri svojom oddlžení, teda tri mesiace po poskytnutí predmetného úveru. Odvolací súd udáva, že žalovaný neopísal pravdivo svoje osobné pomery ak uvádza, že nemohol splácať svoj záväzok voči žalobcovi potom ako sa rozviedol a všetky dlhy zostali na ňom. Medzi poskytnutím úveru od žalobcu 17.1.2018 a podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v Centre právnej pomoci dňa 30.4.2018 uplynula veľmi krátka doba tri mesiace a za toto obdobie nemohol sa takto výrazne zmeniť
osobný život žalovaného, že by sa bol rozviedol a že by jeho rodinný život skrachoval a všetky dlhy zostali na ňom. Už v tom čase, keď žalovaný požiadal žalobcu o predmetný úver, mal žalovaný viaceré dlhy, ktoré zamlčal a neuviedol ich v žiadosti o poskytnutie úveru. Toto konanie žalovaného nemožno charakterizovať inak ako nepoctivé a teda, že žalovaný nemal poctivý zámer pri žiadosti adresovanej žalobcovi o poskytnutie predmetného úveru.
26. Odvolací súd preto nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal nepoctivý zámer žalovaného pri poskytovaní úveru. Odvolací súd k tomu udáva, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by veriteľ nebol oprávnený žiadať o zrušenie oddlženia, preto, že sám nekonal s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru, ako to nesprávne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého úveru. K tomu odvolací súd udáva, že zodpovednosť za preukázanie schopnosti splácať dlhy je vždy na dlžníkovi, nie na veriteľovi a tak je to aj v konaní o zrušenie oddlženia. Preto súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaznú povinnosť v tomto konaní, ak uviedol, že žalobca nepreukázal, že žalovaný mal nepoctivý zámer pri podaní žiadosti o poskytnutie úveru.
27. Odvolací súd udáva, že túto povinnosť preukázať poctivý zámer má dlžník v konaní o zrušenie odloženia ak žalobca tvrdí, že dlžník mal nepoctivý zámer, ak žiadal o úver v čase keď mal viacero dlhov a v žiadosti o úver to neuviedol a mal už v tom čase deviatich veriteľov, a ak žalobca ako veriteľ tvrdí, že len 2 mesiace po požiadaní o poskytnutie úveru ukončil svoj 6 mesiacov trvajúci pracovný pomer a už sa ďalej nezamestnal. Tieto okolnosti sami o sebe svedčia o nepoctivom zámere žalovaného a je to žalovaný, ktorý má v konaní dôkaznú povinnosť vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že mal pri podávaní žiadosti o úver poctivý zámer.
28. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že ak žalovaný vedel pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 20.6.2014 a pri žiadosti adresovanej Centru právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení konkurzom dňa 30.4.2018 uviesť svoju nepriaznivú finančnú situáciu a poukázať na to, že má deväť veriteľov, a že má veľké dlhy, mohol to vedieť aj pri podávaní žiadosti o poskytnutie úveru len tri mesiace predtým dňa 17.1.2018. Žalovaný sa v konaní ani nevyjadril k tomu, prečo v týchto dvoch žiadostiach podávaných v rozmädzí troch mesiacov uvádzal absolútne rozdielne údaje o svojej majetkovej situácii, o svojich dlhoch. V žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný uviedol, že má vlastné bývanie, avšak v žiadosti o svoje oddlženie uvádzal, že nemá žiadny majetok, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani iný majetok väčšej hodnoty.
29. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie žalobcu ako veriteľa je dôvodné, pretože súd prvej inštancie nerozhodol správne, ak žalobu žalobcu o zrušenie oddlženia žalovaného zamietol. Súd prvej inštancie nepostupoval správne pri posudzovaní dôkazného bremena strán sporu v tomto konaní o zrušenie oddlženia tak, ako to uviedol odvolací súd v odseku 27 odôvodnenia tohto uznesenia odvolacieho súdu.
30. Odvolací súd preto dospel k záveru, že je naplnený odvolací dôvod podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku tým, že nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak súd prvej inštancie zaťažil žalobcu dôkaznou povinnosťou o nepoctivom zámere žalovaného bez toho, aby žalovaného zaťažil dôkaznou povinnosťou o preukázaní svojho poctivého zámeru a v dôsledku toho bol naplnený aj ďalší odvolací dôvod podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku v tom, že súd prvej inštancie v dôsledku neprávneho právneho posúdenia veci nevykonal potrebné dôkazy na preukázanie toho, ako postupoval žalovaný v čase od požiadania žalobcu o úver až do požiadania o svoje oddlženie, a prečo v tak krátkom čase uvádzal rozdielne údaje o svojich veriteľoch, prečo neuviedol v žiadosti o svoje oddlženie ako veriteľa žalobcu a prečo potom, ako mu žalobca poskytol predmetný úver v januári 2018 sa už od marca 2018 nezamestnal.
31. Toto dokazovanie nie je účelné doplňovať odvolacím súdom, preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorého úlohou bude v ďalšom konaní doplniť dokazovanie v uvedenom rozsahu.
32. Odvolací súd preto podľa § 391 ods. 1 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil ho súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
33. Podľa § 391 ods. 2 je súd prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.
34. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie rozhodnutie, rozhodne o náhrade trov odvolacieho súdu súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).