Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/275/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného M. F., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v L., I. X proti odporcovi: Z. Y., bytom L. X. L., X. C.. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu S., so sídlom R. č. XX, F., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Z. H., advokátom so sídlom K.., o zaplatenie 960,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -80 zo dňa 24. júla 2012 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi z m e ň u j e tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 118,16 eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Z. H., advokáta, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania

- trov právneho zastúpenia vo výške 15,93 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Z. H., advokáta, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh v sume 50,87 eur cestou Daňového úradu v Bratislave navrhovateľovi. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 960,19 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Okresný súd Bánovce nad Bebravou dňa 22.11.2011 vydal platobný rozkaz č. k. -22, ktorý bol podaním odporu vedľajšieho účastníka konania S., ktorý do konania vstúpil na strane odporcu, zrušený v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie . Písomným podaním zo dňa 02.07.2012 zobral navrhovateľ svoj návrh vo veci samej v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, pričom zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku zaplateného za návrh na začatie konania a navrhol vedľajšiemu účastníkovi konania nepriznať náhradu trov konania. Keďže navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť po vydaní platobného rozkazu, avšak v lehote podľa a pred začatím pojednávania, súd v zmysle , , v spojení s konanie zastavil. V danom prípade súd vydaný platobný rozkaz nezrušil samostatným rozhodnutím, nakoľko k jeho zrušeniu došlo podaním odporu vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu. Súd uviedol, že aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Súd vedľajšiemu účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli na trovách právneho zastúpenia z dôvodu, že konštatoval, že sú tu dané dôvody osobitného zreteľa, spočívajúce v tom, že trovy konania v uplatnenej výške zo strany vedľajšieho účastníka konania nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vedľajší účastník v danom prípade nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcu, pričom v danom prípade možno dôvodne predpokladať, že odporca o vstupe vedľajšieho účastníka do konania nemal žiadnu vedomosť. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesijná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu (bez toho, aby sa s odporcom kontaktoval), a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníctva vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Vedľajší účastník musí byť v danom prípade, keď vystupuje na ochranu záujmov spotrebiteľa, schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, a nemá nárok na automatické ustanovenie zástupcov z radov advokátov. Ďalej súd prihliadol na charakter a obsah poskytovanej právnej pomoci, a dospel k záveru, že v danom prípade úkon právnej služby, uplatnený ako prevzatie veci vrátane prvej porady, nie je možné priznať aj s ohľadom na skutočnosť, že v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania tento nemal vedomosť o prejednávanej veci, mal vedomosť len o názve navrhovateľa, mene odporcu a čísle spisovej značky, čo je zrejmé aj z jeho podania, keď v oznámení o vstupe do konania sa sústredil iba na všeobecné oznámenie, že vstupuje do konania s ohľadom na splnenie zákonných podmienok. O predmete konania sa vedľajší účastník dozvedel až po vstupe do konania, keď mu boli zaslané návrh na začatie konania spolu s jeho prílohami a platobný rozkaz. Následne vedľajší účastník podal prostredníctvom právneho zástupcu odpor proti platobnému rozkazu vydanému v tomto konaní, ktorý možno ako jediný hodnotiť ako písomné podanie vo veci samej, kde však opätovne dochádza len k výpočtu všeobecne formulovaných tvrdení o námietke premlčania, žiadne ďalšie konkrétne námietky alebo skutočnosti, ktoré by sa vzťahovali na túto konkrétnu vec, sa v danom podaní nenachádzajú. Údaje uvedené v odpore - označenie účastníkov konania, predmet sporu, čísla jednotlivých zmlúv, výška sporu, dátum splatnosti - predstavujú len údaje, ktoré vedľajší účastník získal z listín zaslaných mu súdom, a nemožno na ich základe konštatovať opodstatnenosť uplatnených trov konania zo strany vedľajšieho účastníka. Rovnako ich uvedenie v písomnom podaní súd nevyhodnotil ako účelné bránenie spotrebiteľa. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom konania sú neúčelné a zároveň boli splnené zákonné podmienky pre konštatovanie dôvodov osobitného zreteľa tak, ako to vyžaduje ustanovenie . V neposlednom rade sa súd zaoberal aj možnosťou priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi v zmysle zásady úspešnosti, keď na základe podaného odporu došlo v konaní následne zo strany navrhovateľa k späťvzatiu návrhu na začatie konania v celom rozsahu, a dospel k záveru, že v danom prípade by bolo v príkrom rozpore s účelom náhradového ustanovenia , ktoré je zamerané na odstránenie tvrdostí pri náhrade trov konania, ktoré by nastali, ak by sa plne presadila zásada úspešnosti pri tejto náhrade. V súlade s ustanoveniami , , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov súd vrátil navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok krátený o sumu 6,63 eura.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná náhradu trov prvostupňového konania 158 Eur. Uplatnil si i trovy odvolacieho konania 43,32 Eur. Mal za to, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z neúplných a nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že podľa súd spotrebiteľ nemal vedomosť o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, pričom v tejto súvislosti dôvodil, že vedľajší účastník je oprávnený vstúpiť do konania na základe zákonného zmocnenia, bez osobitného súhlasu spotrebiteľa, bez preukazovania právneho záujmu na výsledku konania. Aplikáciu súdom prvého stupňa na danú vec považoval za nenáležitá. Účelom tohto ustanovenia je výnimočne zmierniť dôsledky právnych noriem zavedením moderačného absolučného práva. Ide napríklad o prípady charakteristické sociálnym aspektom, keď povinný účastník nemôže z objektívnych dôvodov trovy konania zaplatiť, pričom sa zohľadňujú osobné, majetkové a iné pomery účastníkov, ich postoj v konaní a ďalšie okolnosti. Mal za to, že situáciu u navrhovateľa nie je potrebné zmierňovať použitím ust. , pretože oproti vedľajšiemu účastníkovi sa nachádza v nepomerne výhodnejšom postavení. Navrhovateľ podľa jeho internetovej stránky je súčasťou nadnárodnej spoločnosti, pôsobiacej v 21 krajinách, hospodársky výsledok spoločnosti pred zdanením dosiahol 60 mil. eur, spoločnosť disponuje príslušným aparátom, zamestnancami, finančnými prostriedkami, majetkom, a jeho hlavnou náplňou činnosti je vymáhanie pohľadávok, oproti občianskemu združeniu, ktoré má troch členov, pričom ani jeden z členov nemá právnické vzdelanie a ani odborné znalosti s vedením sporov takéhoto charakteru. Dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa je popretie princípu spravodlivosti a sťaženie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní. Vedľajší účastník trovy konania nezavinil, len realizoval svoje ústavné práva, pričom jeho činnosť bola v súlade s účelom súdneho konania. Mal za to, že v danom prípade bola činnosť vedľajšieho účastníka v súlade s účelom súdneho konania. K opodstatnenosti úkonov právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady vedľajší účastník uviedol, že ide o mimoriadne dôležité úkony, kedy sa advokátom zhodnocuje opodstatnenosť, účelnosť, stratégia a taktika právneho zastupovania, a následne sa táto analýza konzultuje na prvej porade s klientom. Tvrdil, že v danej veci išlo o trovy právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním, právny úkon vyjadrenie k žalobnému návrhu nepochybne takýmto úkonom je. Právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril, a v dôsledku ktorého pre neúspech vo veci navrhovateľ zobral späť návrh na začatie konania. Tento úkon nebol ani nadmerný, uplatnená hodnota trov konania je vypočítaná v súlade s vyhláškou č. o odmenách a náhradách advokátov. Z týchto dôvodov treba považovať trovy právneho zastúpenia za nanajvýš účelné, a aj s prihliadnutím na charakter sporového procesu, v ktorom vznikli, a ktorý sa vyznačuje prvkami kontradiktórnosti. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka nebolo iba formálnym uplatnením jeho procesného práva bez náležitej starostlivosti a opodstatnenosti. Právny zástupca vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie ku žalobnému návrhu až po tom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom žalobného návrhu, jeho príloh, prípadne vyjadrení žalovaného. Podľa nálezu Ústavného súdu sp. zn. trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov, spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle dotknutého článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Toto ústavne zaručené právo môže uplatňovať v rámci celej republiky bez ohľadu na to, že voľba miestneho advokáta by bola spojená s menšími trovami, než udelenie plnomocenstva právnemu zástupcovi mimo mesta alebo obce, kde účastník konania býva (Ján Mazák, Ľudovít Šoltýs, Trovy konania v civilnom procese, Mimoriadne vydanie Bulletinu slovenskej advokácie 1997, str. 53). Účastníka nie je možné apriori sankcionovať tým, že mu nebude priznaná časť nákladov, zodpovedajúca výške nákladov za odmenu advokáta s tým, že sa mohol brániť sám (najmä ak konanie sám nevyvolal), rovnaký názor aj (Jaroslav Krajčo, , Eurounion, rok 2010, str. 556). Na podporu svojho právneho názoru o účelnosti trov právneho zastúpenia poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky zo 07.07.2009, ktorý zastal obdobný názor, že každý, v danom konkrétnom prípade aj štát má právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom k ústavnému rozmeru právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom termínu (účelný) vymedzovať kategóriu subjektov, ktoré by mali z hľadiska právneho zastúpenia odlišné postavenie, a tak im de facto (nepriznaním nákladov) právo upierať a z hľadiska ostatných subjektov diskriminovať. Bol toho názoru, že pokiaľ navrhovateľ vedome a sústavne skúša voči spotrebiteľom uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky, vzhľadom na neexistenciu databázy vyhlásených neprijateľných zmluvných podmienok, môže sa bežne stať, že iný súd mu plnenie prizná. Ak navrhovateľ cielene a účelovo skúša proti veľkému počtu spotrebiteľov uplatniť si svoje premlčané nároky, ktoré sú navyše v rozpore s právom (zmluvy obsahujú už vyššie spomenuté neprijateľné zmluvné podmienky), nie je dôvod pri rozhodnutí o trovách konania navrhovateľa, práve z dôvodov hodných osobitného zreteľa, od trov konania odbremeniť. Ak bude existovať reálna hrozba pre navrhovateľa, že bude znášať trovy takého konania, ktoré sám spôsobil, bude ho to automaticky odrádzať od súvislého uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok voči spotrebiteľom, čím sa naplní jeden z hlavných cieľov politík Európskej únie, vytvorenia zdravého trhu, bez neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázal na viacero súdnych rozhodnutí, ktoré priznalo vedľajšiemu účastníkovi združeniu na ochranu práv spotrebiteľov právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník má v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého stojí. Zákonodarca v tomto ustanovení implementoval v Smernici o ochrane spotrebiteľa 93/13EHS pred nekalými zmluvnými podmienkami v článku 7 stanovenú povinnosť členských štátov umožniť, aby organizácie na ochranu spotrebiteľov mali adekvátne a účinné prostriedky na ochranu spotrebiteľských práv. Týmto účinným prostriedkom je vstup občianskeho združenia do konania na strane spotrebiteľa a jeho postavenie vedľajšieho účastníka a plnými procesnými právami. Umožniť na jednej strane občianskemu zduženiu vstúpiť do konania, ale nepriznať mu, ak je v konaní úspešné, apriori právo na náhradu nákladov, ktoré s konaním vynaložil (vrátane právneho zastúpenia), je popri už vyššie uvedenom, aj nesprávnym výkladom čl. 7 Smernice č. 93/13EHS o nekalých zmluvných podmienkach, čo vo svojom dôsledku v praxi znamená, že združenie na ochranu práv spotrebiteľom nielen odrádza od vstupu do ďalších konaní, keďže nemá účinné a adekvátne procesné prostriedky (medzi ktoré patrí aj náhrada nákladov) na to, aby zabránilo uplatňovaniu nekalých zmluvných podmienok, ale na druhej strane dodávateľovi umožňuje bez rizika (znášania nákladov takto vyvolaného konania) si od spotrebiteľov naďalej uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa judikatúry Súdneho dvora totiž predmetná smernica ako celok predstavuje opatrenie, nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Európskej únii, a najmä na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celej únii (pozri rozsudky Mostaza Claro, bod 37; Panon GSM, bod 26 Asturcom Telecomunicaciones, bod 51). Vzhľadom na povahu a význam verejného záujmu, na ktorom spočíva ochrana priznaná spotrebiteľom, ktorí sa voči predajcom alebo dodávateľov nachádzajú v nevýhodnejšom postavení, smernica 93/13, ako vyplýva z jej článku 7 ods. 1, v spojení s jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením ukladá členským štátom povinnosť stanoviť primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 14.06.2012 vo veci C618-10). V prípade, že sa súd nestotožní s argumentáciou vedľajšieho účastníka, navrhol, aby súd v zmysle prerušil konania a obrátil sa na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnymi otázkami 1/ či je v súlade s čl. 7 Smernice zo dňa 5. apríla 1993 č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách taký výklad, podľa ktorého sa vedľajšiemu účastníkovi nepriznajú apriori v súdnom konaní náklady, ktoré vynaloží v súvislosti so svojim právnym zastúpením pri ochrane práv spotrebiteľov proti osobe; 2/ či znamená vnútroštátna možnosť pre súdy, aj bez návrhu vyhlásiť neprijateľnú zmluvnú podmienku za neplatnú, dostatočnú záruku v tom, že spotrebiteľ nebude nikdy súdom zaviazaný na zaplatenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, či možno považovať činnosť B. a jeho úkony, ktoré za neho robí jeho právny zástupca, urobené v čase, keď ešte súd nevyhlásil neprijateľnú zmluvnú podmienku za neplatnú, a ktoré (úkony) smerujú v príslušnom konaní k tomu, aby spotrebiteľ nebol viazaný takouto zmluvnou podmienkou apriori za nadbytočné a neúčelné; 3/ Či pod právom na súdnu ochranu podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 Charty základných práv EÚ a pod právom na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod právom združení podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ sa rozumie aj právo na náhradu trov súdneho konania; 4/ či je porušené základné právo združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 Charty základných práv EÚ a čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, ak súd neprizná právo na náhradu trov konania B. napriek jeho úspechu v súdnom konaní, a nevysporiada sa s odlišnými rozhodnutiami v obdobných veciach, ktoré boli súdu predložené, a ktoré sú zjavne odlišne právne odôvodnené.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom, keďže v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony, nevyhnuté pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Z aktívnej činnosti združenia je totiž zrejmé, že disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá, a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp. zn. , ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. a Krajského súdu v Prešove sp. zn. . Zastával názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. K návrhu vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej otázky uviedol, že tento návrh je nedôvodný, a nespĺňa podmienky prejudicionálneho konania, vzhľadom k tomu, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 40,03 eur.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa , , a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Podľa ust. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci ( ). Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných dôvodov.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom voči odporkyni domáhal zaplatenia 960,19 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.07.2012, vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporkyni bolo späťvzatie návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporkyňa splnila to, čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhala. Preto v zmysle ust. vetá prvá je navrhovateľ povinný nahradiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Odporkyni preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto jej ich súd prvého stupňa nepriznal.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa veta prvá tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretože pomoc právneho zástupcu z radov advokátov nepovažoval za účelné uplatnenie alebo bránenie práva z dôvodu, že už z podstaty zG. vyplýva, že je schopné poskytovať právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach spotrebiteľom samostatne. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z , článok 47, ods. 2.

Preto odvolací súd podľa zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 118,16 eur. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia 960,19 eur s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje 51,45 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia ( cit. vyhlášky ) a vyjadrenie k žalobnému návrhu ( cit. vyhlášky), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 102, eur. Podľa ust. cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 7,63 eur, t.j. spolu vo výške 15,26 eur. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa tak spolu predstavujú sumu vo výške 118,16 eur.

Nesprávne právny zástupca vedľajšieho účastníka postupoval, keď pri vyčíslení trov právneho zastúpenia do základu pre výpočet odmeny za jeden úkon právnej pomoci, okrem istiny 960,19 eur, započítal aj kapitalizované úroky z omeškania v sume 680,97 eur.

Podľa ust. , ods. 2 Vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby, za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Uvedené ustanovenie výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Úroky z omeškania sú len príslušenstvom pohľadávky ( ). Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v už spomínanom ust. vyhl. č. v znení neskorších predpisov. Keďže sa tak nestalo, tarifnou hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky, z ktorej odvolací súd aj pri výpočte úkonu právnej pomoci vychádzal.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. , , tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 15, Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 118,16 Eur, predstavujúca náhradu trov konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa , , , vyhlášky č. , vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t.j. 8,30 Eur za podanie odvolania dňa 05.09.2012, režijný paušál 7,63 Eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 15,93 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .