Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/99/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci sporu žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zast.: JUDr. Ján Šoltés, IČO: 37 927 795, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: K.W. U., B.. XX.XX.XXXX, O. X. G., o zaplatenie sumy 3.684,92 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 803,27 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavuje.

II. Žaloba sa zamieta.

III. Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.12.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.684,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.684,92 eur od 21.11.2020 do zaplatenia a prizná mu nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.09.2015 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. QUATRO (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úverový rámec vo výške 3.600 eur s úrokom 22,80%, ktorý sa zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 120 eur. Žalovaná si neplnila svoje zmluvné povinnosti, a to ani napriek viacerým výzvam. Právny predchodca žalobcu ku dňu 07.11.2020 vystavil nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k 31.10.2020 vo výške 3.684,92 eur, ktorá suma predstavuje dlh žalovanej. Žalovaná si nesplnil svoju povinnosť uhradiť peňažný záväzok v lehote splatnosti, preto má žalobca nárok na úroky z omeškania od 21.11.2020.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Dňa 28.01.2023 vyzval súd žalobcu, aby v lehote 10 dní doplnil skutkové tvrdenia ohľadne splnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) a tieto náležite preukázal.

5. Žalobca na výzvu súdu nereagoval.

6. Podaním doručeným súdu dňa 12.08.2023 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 803,27 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 352 eur s príslušným

úrokom z omeškania odôvodnil tým, že si neuplatňuje poplatky a sankčný úrok. Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 451,27 eur s príslušným úrokom z omeškania odôvodnil tým, že uvedenú sumu mu v priebehu konania uhradila žalovaná.

7. V konaní nebolo sporné, že sporové strany dňa 16.09.2015 uzatvorili Zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 3.600 eur s úrokom 22,80%, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 120 eur.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, Žiadosťou o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 16.09.2015, Potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, Výpisom z Pôžičkovej karty Quatro ku dňu 07.11.2020 a zistil nasledovný pre vec rozhodný skutkový stav:

9. Zo Zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu si povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ plnil tak, že vychádzal z údajov uvádzaných žalovanou v Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, v ktorej žalovaná uviedla, že jej čistý príjem predstavuje 1.840 eur, je rozvedená, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, na splácanie úverov hypoték a lízingov mesačne vynakladá 500 eur, iné mesačné výdavky má vo výške 100 eur. Zo strany žaloby nebolo v konaní tvrdené, akým spôsobom bol preverovaný príjem žalovanej. Z predloženého Potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 vyplýva, že základ dane za rok 2014 predstavoval u žalovanej 9.529,40 eur, čo v priemere na mesiac predstavuje 794,11 eur, z ktorej sumy je ešte potrebné zaplatiť daň z príjmu. Rozdiel v tvrdenej a preukázanej sume príjmu právny predchodca žalobcu nijako neriešil. Pri zisťovaní úverových záväzkov žalovanej vychádzal z tvrdenej sumy vo výške 500 eur, pričom nebolo tvrdené ani preukázané, že tvrdená skutočnosť bola preverovaná lustráciou v úverovom registri. Právny predchodca žalobcu sa tiež uspokojil s výškou mesačných výdavkov 100 eur, uvádzaných žalovanou, pričom bližšie sa o iné výdavky nezaujímal a podľa názoru súdu táto suma nepredstavuje reálne výdavky dospelej osoby. Zo strany žaloby neboli uvádzané skutkové tvrdenia ohľadne spôsobu, ako boli analyzované zistené údaje, keď sa dospelo k záveru, že žalovaná je schopná splácať poskytnutý úver.

10. Z Výpisu z Pôžičkovej karty Quatro ku dňu 07.11.2020 súd zistil, že žalovaná z úverového rámca celkovo čerpala sumu 4.754,86 eur. Žalovaná na úver celkovo zaplatila sumu 4.900 eur. Z podania žalobcu doručeného súdu dňa 12.08.2023 súd zistil, že žalovaná na úver v priebehu konania zaplatila ešte 451,27 eur. Celkovo tak na úver zaplatila 5.351,27 eur.

11. Podľa ust. (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

12. Podľa ust. , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa ust. , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

14. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť, súd v zmysle citovaných ustanovení konanie zastavil tak ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia.

15. Podľa ust. § 1 ods. 1 ZoSÚ, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

17. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

18. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

21. Civilné sporové konanie má kontradiktórny charakter, ktorý sa prejavuje najmä tým, že od strán v rámci zvýšenej procesnej diligencie očakáva, že budú prednášať tvrdenia a vyvíjať dôkaznú aktivitu podstatnú pre rozhodnutie vo veci samej. Kontradiktórna povaha konania je zachytená hneď v článku 8 základných princípov (ďalej len „“), ktorý od strán vyžaduje, aby označili skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podopreli ich dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Odráža sa aj v , ktorý žalobcovi ukladá, aby opísal rozhodujúce skutočnosti a pripojil k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. V tejto súvislosti ustanovenie ďalej od žalobcu ako strany požaduje uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Ak sa súd domnieva, že skutočnosti, ktoré považuje pre rozhodnutie v danej veci za podstatné a rozhodujúce, neboli v žalobe uvedené, môže sa tento nedostatok pokúsiť odstrániť postupom podľa tak, že žalobcu požiada o ďalšie skutkové tvrdenia. Každé takto doplnené skutkové tvrdenie je opäť spojené aj s dôkaznou povinnosťou.

22. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za dôležitú skutočnosť, či právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru, posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Skutkové tvrdenia ohľadne tejto skutočnosti v žalobe absentovali. Súd preto postupom podľa , vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadne splnenia povinnosti podľa ZoSÚ, na ktorú výzvu žalobca vôbec nereagoval. Keďže žalobca tieto skutkové tvrdenia ani po výzve súdu nedoplnil, nemohol súd splnenie povinnosti podľa ZoSÚ preskúmať, preto dospel k skutkovému záveru, že právny predchodca žalobcu si túto povinnosť nesplnil.

23. ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných

spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

24. Plnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, tak ako ho súd zistil vykonaným dokazovaním (viď. odsek 9 tohto odôvodnenia), v žiadnom prípade nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám. Súd to považuje za hrubé porušenie tejto povinnosti, v dôsledku čoho podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ posúdil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná celkovo z poskytnutého úverového rámca čerpala 4.754,86 eur, na úver celkovo zaplatila 5.351,27 eur, z čoho vyplýva, že zaplatila viac ako si požičala, preto nie je povinná žalobcovi už nič platiť, z ktorého dôvodu súd žalobu vo výroku II. zamietol.

25. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

29. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd postupujúc v súlade s ust. a a , keď zastavenie konania v časti o zaplatenie 352 eur zavinil žalobca, zastavenie konania v časti o zaplatenie 451,27 eur zavinila žalovaná a vzhľadom na zamietnutie žaloby žalobcu v celom rozsahu, t.j. v časti o zaplatenie 2.881,65 eur, možno určiť, že neúspech žalobcu predstavuje 3.233,65 Eur (2.881,65 + 352 = 3.233,65, t.j. 87,75%), preto je žalovaná v konaní úspešnejšia a súd by jej mal priznať nárok na náhradu trov konania.

30. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov neprejavila záujem, prípadne je zo spisu zrejmé, že strane žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o nároku na náhradu trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom podľa ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd vo výroku III. tak, že žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ( ).