Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/327/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu: CALDERSHOT FINANCE LTD., so sídlom 788-790 Finchley Road, London NW11 7TJ, United Kongdom, právne zastúpenom Mgr. Dagmar Lupínkovou, advokátkou so sídlom v Mladej Boleslavy, Táborská 966/5 proti žalovanému: T. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. F., U. F. XXX/X, o zaplatenie 43 435,95 Kč s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 43.435,95 Kč s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1. 6. 2009 do 30. 6. 2009, vo výške 8,5 % ročne od 1. 7. 2009 do 31. 12. 2009, vo výške 8 % ročne od 1. 1. 2010 do 30. 6. 2010, vo výške 7,75 % ročne od 1. 7. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na účet právnej zástupkyne žalobcu vo výške 293,16 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.10.2012 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 43 435,95 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 1.6.2009 do 30.6.2009, vo výške 8,5% ročne od 1.7.2009 do 31.12.2009, vo výške 8 % ročne od 1.1.2010 do 30.6.2010, vo výške 7,75% ročne od 1.7.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Raiffeisenbank a.s. uzavrela so žalovaným dňa 7.11.2007 zmluvu o vydaní kreditnej karty, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie kreditných kariet a Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy bola žalovanému vydaná kreditná karta s úverovým limitom 45 000,-Kč. Žalovaný sa zaviazal vyčerpanú čiastku splácať v mesačných splátkach vo výške tzv. minimálnej splátky t.j. 5 % z celkove dlžnej čiastky s tým, že minimálna výška tejto splátky je 500,- Kč. Žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosť splácať predpísané mesačné splátky riadne a včas, poslednú splátku zaslal na účet dňa 6.6.2008. Banka vyhlásila preto pohľadávku za splatnú, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 7.10.2008. Týmto listom vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného k okamžitej úhrade sumy 43 435,95 Kč. Na túto výzvu žalovaný nijako nereagoval. Pohľadávku voči žalovanému žalobca potom nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrela Raiffeisenbank dňa 2.3.2009 s novým veriteľom spoločnosťou AB - CREDIT a.s. a táto obchodná spoločnosť previedla zmluvou o postúpení pohľadávky pohľadávku voči žalovanému dňa 2.3.2009 na žalobcu. Žalobca postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému listom z 22.4.2009, ktorým ho súčasne vyzval na zaplatenie dlhu do 31.5.2009. Žalovaný v zmluve o vydanie kreditnej karty uviedol kontaktnú adresu v Českej republike. Preto žalobca podal žalobu na zaplatenie sumy 43 435,95 Kč na Obvodnom súde pre Prahu 9. Konanie na tomto súde bolo zastavené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť adresu žalovaného v Českej republike.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá uviedla, že súhlasí s pojednávaním v neprítomnosti žalobcu s tým, že žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Súd preto poukazujúc na ustanovenie pojednával v neprítomnosti žalobcu.

Žalovaný sa na pojednávanie vo veci taktiež nedostavil. Doručenie predvolania mal súd riadne preukázané, lehota na prípravu pojednávania, ako aj vyjadrenie sa k podanému žalobnému návrhu bola u neho zachovaná. Svoju neprítomnosť na pojednávaní žalovaný neospravedlnil, k žalobnému návrhu sa nevyjadril. Z uvedených dôvodov súd v zmysle pojednával aj v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi žalovaným a predchodcom žalobcu Raiffeisenbank, a.s., bola dňa 7.11.2007 uzatvorená Zmluva o vydanie kreditnej karty, na základe ktorej žalovaný čerpal finančné prostriedky, ktoré mal splácať v minimálnej výške 5 % z dlžnej čiastky, najmenej však 500,- Kč mesačne. Súčasťou Zmluvy boli Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie kreditných kariet. Podľa Súhrnného výpisu z účtu kreditnej karty žalovaného, žalovaný uhradil predchodcovi žalobcu nasledovné splátky: dňa 8.1.2008 vo výške 500,- Kč, 7.2.2008 vo výške 1 177,22 Kč, dňa 13.3.2008 vo výške 2 152,41 Kč, 8.4.2008 vo výške 2 076,74 Kč, 13.5.2008 vo výške 2 216,79 Kč, 6.6.2008 vo výške 2 139,79 Kč. Listom zo dňa 7.10.2008 predchodca žalobcu oznámil žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti finančných záväzkov žalovaného vo výške 43 435,95 Kč a zároveň bol žalovaný vyzvaný za zaplatenie uvedenej sumy.

Žalobca predložil dve zmluvy o postúpení pohľadávok uvádzané v žalobe uzavreté dňa 2.3.2009, ktorými banka najskôr postúpila pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 43 435,95 Kč obchodnej spoločnosti AB-CREDIT a.s. so sídlom v Prahe, Česká republika a následne zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou toho istého dňa táto obchodná spoločnosť postúpila pohľadávku voči žalovanému v rovnakej výške na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 22.4.2009.

Podľa článku 2 ods. 1, 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto štátu.

Podľa článku 16 ods. 1, 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu.

Podľa , , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalovaným a predchodcom žalobcu došlo k uzavretiu Zmluvy o vydanie kreditnej karty, pričom sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Pokiaľ ide o hmotnoprávne posúdenie nárokov vyplývajúcich z právneho vzťahu založeného uvedenou zmluvou medzi právnym predchodcom žalobcu - bankou a žalovaným, tento vzťah a nároky z neho je nutné posudzovať podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a to v súlade s článkom 6 ods.1 Zmluvy o práve použiteľnom pre zmluvné záväzky (Rímska zmluva) z 19.6.1980. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny mal súd za preukázaný listinnými dôkazmi predloženými z jeho strany. Z týchto listín je zrejme, že Zmluva o vydanie kreditnej karty bola uzatvorená na základe žiadosti žalovaného, s úverovým limitom vo výške 45 000,- Kč. Podľa výpisu z účtu žalovaného, v období od 15.12.2007 do 18.3.2008 žalovaný čerpal z karty finančné prostriedky v celkovej výške 47 901,25 Kč. Uvedenú sumu splácal, poslednú splátku uhradil dňa 6.6.2008, pričom celkove žalobcovi uhradil sumu 10 762,95 Kč. Zo Zmluvy uzatvorenej žalovaným s predchodcom žalobcu bolo zistené, že žalovaný bol oboznámený s podmienkami čerpania finančných prostriedkov, aj s obchodnými podmienkami predchodcu žalovaného. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel s tým, že okrem splátok čerpaných finančných prostriedkov istina zahŕňa aj mesačné poplatky a úroky dohodnuté zmluvnými stranami a s tým, že žalovaný žiadnym spôsobom tieto nenamietal.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa citovaného ustanovenia boli žalobcovi priznané úroky z omeškania a to od 1.6.2009 t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému bol žalovaný vyzvaný žalobcom k úhrade žalovanej istiny písomne listom zo dňa 22.4.2009. Výška úroku z omeškania v uvedenom čase predstavovala 9 %, keďže úroková sadzba ECB predstavovala 1%. Preto súd priznal žalobcovi úrok za obdobie od 1.6.2009 do 30.6.2009 vo výške 9 % ročne a v časti 0,25 % ročne návrh zamietol. V ďalších obdobiach žalobca požadoval nižší úrok, preto súd jeho návrhu vyhovel s tým, že súd je viazaný žalobným petitom.

Podľa , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Trovy boli priznané žalobcovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti čo do výšky úroku z omeškania 0,25 % od 1.6.2009 do 30.6.2009. Trovy žalobcu, ktoré mu boli priznané, pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 104,50 eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré boli určené podľa vyhlášky č. vo výške

162,66 eur. Hodnota jedného úkonu právnej pomoci bola určená podľa § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky vo výške 81,33 eur. Trovy boli priznané za 2 úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/) a podanie návrhu na začatie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného v znení neskorších predpisov. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.