Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-192-2012.pdf
PDF · 85.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3P/192/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T. O., nar. XX.XX.XXXX a T. O., nar. XX.XX.XXXX, oboch zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. F. XXX a F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.Š. XXX, o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca na mal. T., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 1.100,- Sk mesačne na sumu 100,- eur mesačne a na mal. T., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 900,- Sk mesačne na sumu 60,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 01.01.2013.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia za obdobie od 01.01.2013 do vyhlásenia tohto rozsudku na mal. T. v sume 127,- eura súd povoľuje otcovi splácať po 15,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia za obdobie od 01.01.2013 do vyhlásenia tohto rozsudku na mal. T. v sume 60,60 eura súd povoľuje otcovi splácať po 10,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa 08.02.2007 č.k. 13C/2/2007-25 v časti výživného otca na maloleté deti.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 01.10.2012 žiadala matka maloletých detí zvýšiť výživné na mal. T. zo sumy 1.100,- Sk na 150,- eur mesačne a na mal. T. zo sumy 900,- Sk na 100,- eur mesačne od 01.10.2012. Uviedla, že od poslednej úpravy výživného v roku 2007 sa zvýšili náklady na výživu detí, a to na oblečenie, cestovné, stravu, školské potreby. Obe deti navštevujú druhý stupeň základnej školy. Zmenili sa pomery aj na strane rodičov, otcovi sa príjem zvýšil, u nej došlo k zníženiu príjmu z dôvodu preradenia na inú pracovnú pozíciu. Náklady sa jej zvýšili aj v súvislosti s presťahovaním.
Otec so zvýšením výživného súhlasil najviac na sumu 100,- eur na obe deti. Uviedol, že vyššie výživné nemá z čoho platiť, pretože málo zarobí. Spláca úver, ktorý vzal na prestavbu rodinného domu. Je vyučený murár, cez leto si privyrába na fuškách,
Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť na sumu 100,- eur na staršie dieťa a na 70,- eur na mladšie dieťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, oboznámil obsah spisu, rozhodnutie Okresného súdu Senica zo dňa 08.02.2007 č.k. 13C/2/2007 - 25, správy o príjme rodičov a zistil tento skutkový stav:
Maloleté deti T. a T. pochádzajú z rozvedeného manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 08.02.2007 č.k. 13C/20/2007 - 25, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky a výživné zo strany otca bolo určené sumou 1.100,- Sk mesačne na mal T. a 900,- Sk mesačne na mal. T.. Súčasne bol upravený styk otca s deťmi.
V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý T. 9 rokov a bol žiakom prvého stupňa základne školy. Mal. T. mal 5 rokov, bol v predškolskom veku. Matka detí bola zamestnaná, dosahovala príjem 85,25 Sk netto na hodinu (cca 15.000,- Sk mesačne), otec mal príjem 7.276,- Sk mesačne.
Ako vyplýva z výpovedí rodičov a obsahu spisu, výživné od tejto doby nebolo zmenené. Otec sa s maloletými deťmi stretáva na základe dohody rodičov tak, že deti k nemu chodia každý druhý víkend od piatku do nedele.
V súčasnej dobe má maloletý T. 14 rokov a mal. T. 10 rokov, obaja sú žiakmi 2. stupňa základnej školy v F.. Denne do školy obaja dochádzajú hromadnou dopravou. Matka vynakladá na cestovné 20,- eur mesačne na každého z nich.
Matka je zamestnaná, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 679,50 eura. Poberá prídavky v sume 45,08 eura. Spolu s deťmi býva v rodinnom dome, ktorý nadobudla dedením. Na jeho prestavbu si vzala dva úvery, tieto bude splácať 20 rokov po 154,- eur mesačne. Matka do zamestnania denne dochádza, náklady na cestovanie si čiastočne hradí sama, čiastočne jej dopravu zabezpečuje bezplatne zamestnávateľ.
Otec maloletých detí je zamestnaný ako vodič nákladného motorového vozidla. Dosahuje priemerný čistý mesačný príjem okolo 387,- eur. Je vyučený murár, podľa jeho vyjadrenia, cez letné mesiace si privyrába na súkromných stavbách. Býva v rodinnom dome, ktorý nadobudol dedením. Podobne ako matka, aj on dom prestavuje z finančných prostriedkov získaných z úveru, ktorý spláca po 180,- eur mesačne. Do zamestnania dochádza vlastným motorovým vozidlom.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine).
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného (§ 65 ods. 1 Zákona o rodine).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine).
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine).
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodné. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 6 rokov a za toto obdobie došlo k podstatne zmene pomerov, predovšetkým na strane maloletých detí, a to prirodzeným nárastom ich výdavkov. Obe deti už chodia na základnú školu, na druhý stupeň, do školy denne dochádzajú z miesta svojho bydliska hromadnou dopravou, takže sa zvýšili náklady aj v súvislosti so školskými potrebami a pomôckami. Staršie dieťa končí povinnú školskú dochádzku a bude pokračovať v štúdiu na strednej škole. Je dôvodné, aby sa na zvýšených výdavkoch podieľal aj otec, nielen matka, ktorá má obe deti v osobnej starostlivosti.
Súd má za to, že platenie vyššieho výživného je aj v možnostiach otca. Jeho príjem sa čiastočne od poslednej úpravy výživného zvýšil a aj keď jeho príjem z pracovného pomeru je nižší ako príjem matky, súd bral do úvahy aj ďalšie príjmové možnosti otca, ktorý ako vyučený murár má možnosť, a sám uviedol, že ju využíva, zarobiť si finančné prostriedky rôznymi brigádami popri zamestnaní. Súd poukazuje na to, že pokiaľ je matka detí schopná popri osobnej starostlivosti o deti zarobiť takmer o 300,- eur viac ako otec, je dôvodné aj u otca detí predpokladať, keďže mu v tom nebránia žiadne zdravotné resp. iné dôvody, aby jeho príjem bol obdobný. Aj po zvýšení výživného, zostane podiel matky na výžive maloletých detí stále vyšší ako podiel otca. Otcovi po zaplatení zvýšeného výživného zostane len z jeho pracovného príjmu 225,- eur, čo je dostatočná suma na pokrytie jeho potrieb. Súd zdôrazňuje, že každý rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb /§ 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine/. Zákon pri tom nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Z toho vyplýva, že otec zo svojho príjmu má v prvom rade svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči deťom a až potom má právo využiť získané prostriedky na iné svoje výdavky, resp. potreby. Z tohto dôvodu nebolo možné zohľadniť, že otec detí spláca úver, ktorý si vzal na zlepšenie svojich bytových podmienok.
Súd zvýšil výživné na maloleté deti od 01.01.2013. Zvýšením výživného vznikol do dňa rozhodnutia súdu u oboch detí dlh, ktorý predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným a predtým určeným výživným, a to na mal. T. 127,- eur (100,- eur - 36,50 eura x 2 mesiace) a na mal. T. 60,60 eura (60,- eur - 29,70 eura x 2 mesiace), ktorý súd uložil otcovi zaplatiť v zákonnej lehote (§160 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na začatie exekúcie .