Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/156/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Prievozská 6/A, Bratislava, zastúpený advokátom Mgr. Martin Katriak, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: F. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom K., V. C. XXXX/X, toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Mgr. F. B., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 360,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13. decembra 2011 pod č. k. -56 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti potvrdzuje.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom určujúcom výroku mení tak, že určuje, že dojedná zmluvná podmienka uvedená v čl. 2. v bode 2.5. v dodatku k zmluve o pripojení č. zmluvy A3251554 zo dňa 01.10.2007 v znení: „V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Sk (331,94 eura). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.“, j e n e p l a t n á z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania mení tak, že žalovanému sa náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 28,39 eura spolu s úrokom z omeškania z uvedenej sumy vo výške 9,50% ročne od 27.03.2009 do zaplatenia, vo zvyšku súd žalobu zamietol. Za neprijateľnú určil zmluvnú podmienku uvedenú v dodatku k zmluve o pripojení č. A 3251554 z 01.10.2007 v článku 2. v bode 2.5. a to, že zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti. Ďalej zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava, -19, zo dňa 16.09.2010 a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 01.10.2007 zmluvu o pripojení č. A 3251554 a dodatok k tejto zmluve, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému zľavnený mobilný telefón NOKIA 3110 Classic, SIM kartu na používanie predmetného mobilného telefónu a poskytoval mu zmluvne dohodnuté služby, za ktoré však žalovaný navrhovateľovi nezaplatil, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v zmysle sumu 28,39 eura. V časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 331,94 eura žalobu žalobcu zamietol, pretože mal za to, že táto zmluvná pokuta, ako sankcia za nesplnenie zmluvného záväzku žalovaným, uvedená v čl. 2 bode 2.5 Dodatku je neprimerane vysoká a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle a (ďalej len „“), preto je v zmysle neplatnou. V rámci doby viazanosti (24 mesiacov) nerozlišuje, kedy k porušeniu zmluvného záväzku zo strany spotrebiteľa dôjde, a je rovnako vysoká, keď k porušeniu záväzku dôjde hneď po uzavretí dodatku k zmluve, ako aj keď k nemu dôjde tesne pred uplynutím doby viazanosti. Súd preto v zmysle (ďalej len „OSP“) neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky uviedol aj vo výroku rozsudku. Súd zároveň žalobcovi priznal aj právo na úrok z omeškania v zmysle a vo výške 9,50% ročne zo sumy 28,39 eura odo dňa 27.03.2009 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie poskytnutej žalovanému žalobcom v pokuse o pokonávku zo dňa 12.03.2009, pretože vtedy bol už žalovaný v omeškaní so zaplatením všetkých faktúr, ktorými mu navrhovateľ vyfakturoval cenu za poskytnuté služby. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , pretože žalobca bol v prevažnej časti žaloby neúspešný a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani nepreukázal, že by mu trovy konania vznikli.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním žalobca, a to v zamietajúcej časti a v časti vyslovenia, že zmluvná podmienka je neprijateľná ako aj v časti trov konania. Dôvodom podania odvolania bola skutočnosť, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd sa nedostatočne zaoberal okolnosťami, za ktorých bol dodatok k zmluve uzatvorený. V prvom rade mal povinnosť skúmať, či zmluvná podmienka bola dojednaná individuálne a či ňou bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom uzatvorenia dodatku bola pre odporcu možnosť získať za veľmi výhodnú cenu mobilný telefón a ďalšie zvýhodnenie v cenách za telekomunikačné služby oproti platnému cenníku za podmienky, že počas dohodnutej doby viazanosti bude využívať služby poskytované žalobcom a riadne a včas uhrádzať cenu. Pre prípad porušenia tejto zmluvnej podmienky bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorej výška závisela predovšetkým od hodnoty spotrebiteľom vybratého telefónu. Spotrebiteľ si mohol tento telefón kúpiť aj bez hrozby sankcie, resp. mohol si vybrať lacnejší telefón, s ktorým by bola spojená zmluvná pokuta v nižšej sume. Možnosťou voľby a prispôsobenia si zmluvných podmienok je zabezpečená individuálnosť dohody medzi oboma zmluvnými stranami. Pri posudzovaní podmienky, ktorá bola v zmluve uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa, je aplikácia ustanovení o neprijateľných podmienkach, či už podľa v spojení s interpretáciou podľa smernice 93/13 alebo podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora, vylúčená. Mal za to, že vzhľadom na skutkové okolnosti pri uzatváraní zmluvy, spotrebiteľ mal dostatočnú vyjednávaciu silu a mohol vplývať na obsah dodatku aj ohľadom zmluvnej pokuty. Podľa žalobcu uzatvorením dodatku nastala nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, avšak v prospech spotrebiteľa, a to vzhľadom na výhody, ktoré získal. Sankcia za nedodržanie povinností je vyvážená výhodami spotrebiteľa, ktoré získava pri uzatváraní dodatku (telefón za symbolickú cenu, zvýhodnené volania). K argumentácii súdu, že dohoda o zmluvnej pokute poškodzuje spotrebiteľa, nakoľko zmluvná pokuta je rovnaká, či dôjde k porušeniu povinnosti bezprostredne po uzavretí dodatku, resp. tesne pred skončením doby viazanosti, poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta ako forma paušalizovanej náhrady škody podľa judikatúry predsa znamená, že bez ohľadu na výšku spôsobenej škody, uplatnenie zmluvnej pokuty je dôvodné bez potreby zisťovania alebo odôvodňovania spôsobenej škody.

Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ust. a , posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne ( veta tretia z. č. ).

Podľa a odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) po preskúmaní napadnutého rozsudku a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné.

V danej veci nebolo sporné, že zmluva o pripojení zo dňa 01.10.2007, uzavretá medzi účastníkmi konania, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovení a nasl. . Znenie účinné do 31.12.2007 síce definovalo spotrebiteľskú zmluvu tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluvu, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, a až s účinnosťou od 01.01.2008 v spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Hoci podľa gramatického výkladu ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2007 možno dospieť k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa má svoje miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti , takýto výklad je však zjednodušený a nesprávny. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. , ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie účinné do 31.12.2007. Predmetná zmluva o pripojení je nesporne spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy určil čl. 2 bod 2.5 dodatku k zmluve o pripojení (č. A3251554), podľa ktorého v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Sk (331,94 eura). Právo

na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa v znení účinnom od 01.01.2008, sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2007 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na danú vec nemožno aplikovať ustanovenie , nakoľko toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až 01.01.2008, pričom predmetná zmluva o pripojení bola uzatvorená už 01.10.2007. Súd prvého stupňa mal preto pri posudzovaní neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky postupovať len podľa , ktoré obsahuje všeobecnú definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ustanovenie účinné v čase uzatvorenie zmluvy (v súčasnosti je to ust. ) obsahovalo len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, preto kľúčová bola (a aj je) všeobecná definícia uvedená v ods. 1.

Ako prvé odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver prvostupňového súdu, že predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a dodatku k tejto zmluve vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón resp. koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve a v dodatku, preto nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predložených zmluvách fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať, a teda sa podrobiť i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle (i čl. 3 bod /EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. i čl. 3 bod /EHS predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobcom ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy,

nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané, a preto táto odvolacia námietka žalobcu neobstojí.

Ako druhé odvolateľ namietal záver prvostupňového súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal na ďalšie podmienky uzavreté v zmluve, resp. dodatku, ktoré sú s prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ získal, naopak v prospech spotrebiteľa.

Je pravdou, že v zmysle čl. /EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka v danom prípade splnená nebola.

Ako bolo už uvedené vyššie, podľa čl. 2 bod 2.5 dodatku zmluvná pokuta bola dojednaná v prípade porušenia niektorej z povinností žalovaného (nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku podľa bodu 2.2., jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu). Obsahom dojednania je tiež to, že právo na zmluvnú pokutu vzniká samotným porušením povinnosti v okamihu jej porušenia, pričom nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany dodávateľa a popri zmluvnej pokute je spotrebiteľ povinný nahradiť i náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Výška zmluvnej pokuty bola dojednaná na 10.000 Sk (331,94 eura) s tým, že zmluvnú pokutu je spotrebiteľ povinný zaplatiť v tejto výške bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu zostáva do uplynutia doby viazanosti.

I po zohľadnení výhod získaných na základe spotrebiteľskej zmluvy žalovaného ako spotrebiteľa sa odvolací súd stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že dojednané zmluvné pokuty ako sankcie za porušenie zmluvných povinností žalovaným ako spotrebiteľom, sú neprimerane vysoké, v dôsledku čoho sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto sú neplatné. Je tomu tak predovšetkým preto, že sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v stabilnej výške bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je zrejmé, že kúpna cena mobilného telefónu bola symbolická a nezodpovedala jeho skutočnej hodnote a dodávateľovi mala byť kompenzovaná a postupne splatená v jednotlivých spotrebiteľom zaplatených úhradách za poskytnuté služby počas doby viazanosti. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Odvolací súd zhodne s prvostupňovým považoval za neprimerané i dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako neprimerané. Obdobne sa odvolací súd zhodol so záverom súdu prvého stupňa, že je neprimerané, ak dojednaná zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože postačuje len úkon spotrebiteľa, ktorý k ukončeniu smeruje. I v tomto prípade sa daná sankcia javí nedôvodnou a neprimeranou.

S poukazom na vyššie uvedené, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že zmluvné podmienky dojednané v spotrebiteľských zmluvách medzi žalobcom a žalovaným v cit. čl. 2 bod 2.5 dodatku k zmluve o pripojení o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle , ktoré sú v zmysle neplatné a pre spotrebiteľa, teda žalovaného, nie sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že v danej veci nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v . Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neplatná ako celok, a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. ju akceptovať iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie. V dôsledku tejto skutočnosti nebolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu žalobcovi ako dodávateľovi priznať v moderovanej „primeranej výške“. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012, v ktorom bolo konštatované, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Poukazujúc na vyššie uvedené súd prvého stupňa správne v preskúmavanom rozsudku priznal žalobcovi len sumu 28,39 eura z titulu neuhradených služieb spolu so žalobcom požadovaným úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 27.03.2009 do zaplatenia a žalobu v časti zmluvnej pokuty v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Súd prvého stupňa tiež správne v zmysle ust. z úradnej povinnosti vo výroku rozsudku vyslovil, že predmetná zmluvná podmienka je neplatná. Nakoľko v tejto časti je výrok prvostupňového rozsudku neurčitý, a to z dôvodu, že v ňom nie je uvedené celé znenie danej zmluvnej podmienky, bolo nevyhnuté, aby odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok s použitím zmenil tak, že priamo vo výroku je uvedené celé znenie neplatnej a neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd potom vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti s použitím a potvrdil.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa tak, že žiaden účastník nemá právo na náhradu trov konania s odôvodnením, že žalobca bol v prevažnej časti žaloby neúspešný a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani nepreukázal, že by mu trovy konania vznikli. Výrok

o trovách konania však nie je správny. V prípade ak žiaden z účastníkov nemal vo veci plný úspech, pri rozhodovaní o trovách konania pripadá do úvahy ust. a . V zmysle vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník konania vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Len v prípadoch, ak je pomer úspechu účastníkov pomerne rovnaký, môže súd rozhodnúť o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V zmysle , ak mal účastník neúspech len v pomerne nepatrnej časti, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania. V predmetnej veci sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia sumy 360,33 eura s príslušenstvom, rozhodnutím súdu mu bola priznaná suma 28,39 eura, teda žalobca bol úspešný len v 7,88% a žalovaný bol úspešný v 92,12%. Vzhľadom na tento výsledok konania nemožno konštatovať, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania by bol pomerne rovnaký. Naopak odvolací súd je toho názoru, že žalovaný bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti (7,88%) a preto mu mala byť priznaná plná náhrada trov konania v zmysle . Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu ani nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli, v zmysle mu náhradu trov konania nemožno priznať. Odvolací súd z týchto dôvodov v zmysle zmenil výrok súdu prvého stupňa tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, v dôsledku čoho v zmysle v spojení s vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Keďže žalovaný si náhradu svojich trov konania riadnym návrhom v zmysle neuplatnil a zo spisu ani nevyplýva, že by mu trovy odvolacieho konania vznikli, v zmysle mu nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.