Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-306-2012.pdf
PDF · 88.28 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/306/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: NOSTROMo, s.r.o., so sídlom Jesenná 1, 080 01 Prešov, IČO: 36 478 806, zastúpeného Mgr. Karolom Ševecom, advokátom, Hlavná 29, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 721, proti žalovanému: Radoslav Harčár AZ - COLOR , miesto podnikania Pavla Horova 6318/7, 080 01 Prešov, IČO: 45 496 579 , o zaplatenie 159 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 159 eur a 0,05 % denný úrok z omeškania zo sumy 159 eur od 15.8.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 64,96 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 48,46 eura a z ostatných trov vo výške 16,50 eura , na účet právneho zástupcu žalobcu , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.8.2012 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 159 eur a 0,05 % denný úrok z omeškania zo sumy 159 eur od 15.8.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že podľa Zmluvy o podnájme zo dňa 1.5.2010 prenechal žalobca žalovanému do užívania časť nebytových priestorov. Žalobca žalovanému faktúrou č. 593/2011 vyúčtoval náhradu za užívanie nebytových priestorov za obdobie júl 2011 v celkovej sume 159 eur. Uvedená faktúra bola splatnou dňa 14.8.2011. Žalobca žalovaného niekoľkokrát vyzýval na zaplatenie uvedenej faktúry, avšak bezvýsledne . Žalobca si preto voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 159 eur. Zároveň si uplatňuje podľa posledného odseku IV. článku uvedenej zmluvy o podnájme aj zmluvne dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania od splatnosti faktúry do zaplatenia.
Vo veci bol dňa 28.9.2012 vydaný platobný rozkaz, č.k. 19Rob/316/2012-10, ktorý však súd uznesením zo dňa 9.1.2013 , č.k. 21Cb/306/2012-16 zrušil pre nemožnosť jeho doručenia do vlastných rúk žalovaného.
Podľa § 114 ods. 2 O.s.p., v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.
Podľa § 114 ods. 3 O.s.p., ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.
Podľa § 114 ods. 4 O.s.p., uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 114 ods. 5 O.s.p., ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
Podľa § 153b ods. 2 písm. b) O.s.p., rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak sa žalovaný k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2).
Podľa § 153b ods. 3 O.s.p., skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.
Dňa 9.1.2013 súd vydal uznesenie č.k. 21Cb/306/2012-17, ktorým zaviazal žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadril v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p. Súd vydal toto uznesenie majúc zato, že danú vec nemožno posúdiť ako vec podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 O.s.p., t.j. ako veci, v ktorých súd nemôže vydať uznesenie v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., a teda vo všetkých ostatných veciach takéto uznesenie môže vydať.
Toto uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami bolo doručené žalovanému do vlastných rúk na adresu jeho miesta podnikania uvedenú v Živnostenskom registri, pri použití ustanovenia § 48 ods. 3O.s.p., dňa 12.2.2013. Uznesenie obsahovalo poučenie, že v prípade, že si žalovaný nesplní svoju povinnosť podľa ustanovenia §114 ods. 3 O.s.p., súd môže
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, v zmysle ust. §114 ods. 5 O.s.p. Žalovaný sa v stanovenej lehote k žalobnému návrhu a jeho prílohám nevyjadril.
Podľa § 157 ods. 4 O.s.p., v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods.5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
V tomto konaní o zaplatenie sumy 159 eur súd rozhodol na základe týchto ustanovení:
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona (Tretia časť, Hlava I., Diel I.) upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len zákon č. 116/1990 Zb.), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch , s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.
Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa posledného odseku IV. článku Zmluvy o nájme (podnájme) zo dňa 1.5.2010 , za oneskorenú mesačnú úhradu ceny nájmu za podnájom predmetu zmluvy a služieb spojených s podnájmom nebytových priestorov prenajímateľ a nájomca dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania.
V danom prípade súd podľa tvrdení žalobcu a predložených listín nemal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a jeho nárok nebol zo strany žalovanej inak spochybnený, a preto posúdil súd návrh žalobcu v celom rozsahu ako dôvodný. Keďže boli splnené aj všetky ostatné podmienky pre rozhodnutie, súd žalobe v rozsahu prvého výroku vyhovel rozsudkom pre zmeškanie tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to bez nariadenia pojednávania. Nakoľko však rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, súd v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. upovedomil účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu oznámením miesta a času verejného vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote stanovenej zákonom.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 48,46 eura za dva úkony právnej služby á 16,60 eura (prevzatie a príprava zastupovania a spísanie žaloby) a režijný paušál 2x 7,63 eura).
Súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 64,96 eura.
Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je ten účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Prešov len čo sa týka výroku o náhrade trov
konania.
Podľa § 202 ods. 1 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku
vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku
pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 153 c) ods. 1 a 2 O.s.p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu
nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa
§ 153b ods. 1, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh
na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne
vo veci opäť konať.
Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre zmeškanie aj odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal.
Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo
postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.