Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Co-45-2013.pdf
PDF · 75.15 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/45/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa H. A. A., a.s., so sídlom W. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi T.. V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. R. XXX, XXX XX G. K. - Z., právne zastúpenému JUDr. Romanom Kasanom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 655, 968 01 Nová Baňa, o zaplatenie 3.256,40 Eur s s príslušenstvom, na základe odvolania odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. l0C/71/2012-37 zo dňa 02. 01. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania vzniknuté v súvislosti s krátením vráteného súdneho poplatku za odpor v sume 6,70 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 257,60 Eur, všetko na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Romana Kasana, advokáta, vedený vo Z., a.s., č. ú.: XXXXXXXXX/XXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia v sume 68,39 Eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Romana Kasana, advokáta, vedený vo Z., a.s., č. ú.: XXXXXXXXX/XXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Okresný súd uznesením zo dňa 02. 01. 2013 konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 3.256,40 Eur s príslušenstvom, podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil (prvý výrok). Dôvodom tohto procesného postupu súdu bola skutočnosť, že navrhovateľ vzal podaním doručeným súdu dňa 02. 01. 2013 návrh v celom rozsahu späť. Navrhovateľovi vrátil časť zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 188,30 Eur, s tým, že realizáciu vrátenia uvedenej sumy uskutoční špecifikovaný daňový úrad (druhý výrok). Rovnako i odporcovi vrátil časť zaplateného súdneho poplatku z odporu vo výške 188,30 Eur, s tým, že realizáciu vrátenia uvedenej sumy uskutoční špecifikovaný daňový úrad (tretí výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pričom bližšie nezdôvodnil, prečo v tomto prípade neaplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p..
Proti uvedenému uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania (štvrtý výrok) podal odporca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť mu (presne špecifikované) trovy prvostupňového konania a trovy odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že v tomto prípade okresný súd nepostupoval správne, keď na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na to, že „navrhovateľ v zobral návrh späť po tom, ako vydaný platobný rozkaz napadol odôvodneným odporom“ a teda „zastavenie konania zavinil navrhovateľ a v takom prípade je na mieste, aby súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p..“
Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).
V tomto prípade došlo k zastaveniu konania preto, že navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť, bez toho, aby uviedol konkrétny dôvod, avšak niet pochybností o tom, že k tomuto procesnému kroku pristúpil až po tom, ako mu bol zo strany súdu doručený odpor odporcu proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom kategoricky spochybnil opodstatnenosť uplatňovaného nároku.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O.s.p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak účelne vynaložené trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).
Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť bez toho, aby uviedol konkrétny dôvod, pričom z obsahu spisu možno vyvodiť, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval výhrady odporcu voči uplatňovanému nároku, ktoré vzniesol v odpore proti platobnému rozkazu, možno konštatovať len jediný záver a to, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O.s.p. vznikla povinnosť uhradiť odporcovi trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd nepostupoval správne, keď za existencie vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu rozhodol o trovách konania len so všeobecným poukázaním na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s tým, prečo na rozhodnutie o trovách konania neaplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p..
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania, vzniknuté v súvislosti s krátením vráteného súdneho poplatku za odpor v sume 6,70 Eur a trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 257,60 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanie odporu proti platobnému rozkazu, vo výške 121,17 Eur za každý úkon (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu 3.256,40 Eur, podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 1 písm. a, b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), a z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedené úkony právnej služby v sume 7,63 Eur za každý úkon - spolu 15, 26 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Odvolací súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania za ním uplatnený úkon právnej služby - ďalšia
porada s klientom vo veci samej, ku ktorej malo dôjsť dňa 02. 10. 2012, pretože tento úkon nepovažoval za účelný, nakoľko z predloženého úradného záznamu právneho zástupcu navrhovateľa nie je zrejmé, akých podstatných okolností a skutočností sa mala táto konzultácia týkať, keďže zásadné veci mal (resp. mal mať) navrhovateľ so svojím zástupcom odkonzultované už v dobe podania odporu voči platobnému rozkazu (čo je z obsahu odporu zrejmé).
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy prvostupňového konania na účet právneho zástupcu odporcu.
Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania (prvý výrok) a o vrátení časti zaplatených súdnych poplatkov (druhý a tretí výrok) zostali nedotknuté (§ 206 ods. 3 O.s.p.).
Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu podľa ustanovenia § 224 ods. 1, s použitím § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto právo si riadne a včas uplatnil v samotnom odvolaní do výroku o trovách prvostupňového konania a preto odvolací súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, k povinnosti nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v celkovej sume 68,39 Eur. Uvedené trovy konania odporcu predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - odvolanie odporcu, ktoré sa netýkalo veci samej, pričom tarifná odmena za tento úkon právnej služby predstavuje sumu 60,58 Eur (podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm. b) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov - ďalej len „vyhláška“). K uvedenému úkonu právnej služby je ďalej potrebné pripočítať režijnú paušálnu náhradu výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) v sume 7,81 Eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu odporcu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.