Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/23/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu F.. C. Z. a členov senátu X.. X. A. a F.. R. R. v právnej veci žalobcu: G. O. plc, sídlom S. I. K. 1, U., Z., konajúca na území V. republiky prostredníctvom G. Europe Q., pobočka zahraničnej banky, podnik zahraničnej osoby so sídlom X. nivy XX, M., E.: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou V. W. & Q., s.r.o., W. XX, M., proti žalovaným: 1. Z. P. N. H., so sídlom X M. square, V., X. M3 XBZ, W. M., zastúpenému advokátom F.. X. V., C. 8, Z. a 2. J., s.r.o., W. XX, Z., E.: XX XXX XXX o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa X.X.XXXX č. k. XXCb/ XXX/XXXX-XXX, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému v l. rade priznal náhradu trov konania XXX,XX eura, ktoré uložil žalobcovi zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že žalovaný v l. rade ako postupca postúpil žalovanému v 2. rade ako postupníkovi za odplatu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX pohľadávku vo výške X.XXX.XXX,XX eura a vo výške X,X% za každý deň omeškania zo sumy X.XXX.XXX,- eura od XX.X.XXXX do zaplatenia. Podľa čl. VIII. bodu 1 zmluvy sa na postúpenú pohľadávku vzťahovali Z. zmluva zo dňa X.X.XXXX a rozsudok Európskeho Rozhodcovského súdu v Z. zo dňa X.X.XXXX sp. zn. XERS XXXXXXX/XX. Klientsku zmluvu uzatvorili spoločnosť U. J. Z. G. A., a.s. ako konzultant a spoločnosť A., s.r.o ako klient. Na základe zmluvy o splynutí vo forme notárskej zápisnice zo dňa XX.X.XXXX došlo k zániku spoločností A., s.r.o. a A., s.r.o. bez likvidácie a vznikla nová spoločnosť A. Forge, s.r.o., ktorá sa stala ich právnym nástupcom. Uznesením zo dňa XX.X.XXXX č. k. XR/X/XXXX-XXX Okresný súd Z. I začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi A. D., s.r.o.; uznesením zo dňa XX.X.XXXX, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa XX.X.XXXX, Okresný súd Z. I povolil reštrukturalizáciu dlžníka A. D., s.r.o. a uznesením zo dňa XX.XX.XXXX Okresný súd Z. I potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka A. D., s.r.o. Žalobca a žalovaný v 2. rade prihlásili svoje pohľadávky proti dlžníkovi do reštrukturalizačného konania. Reštrukturalizačný správca pohľadávku žalovaného v 2. rade vyplývajúcu zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX považoval za zistenú, pohľadávku žalobcu poprel. Rozsudkom Okresného súdu Z. I zo dňa X.XX.XXXX č. k. XXCbi/XX/XXXX-XXX pohľadávky žalobcu uplatnené v reštrukturalizačnom konaní boli určené za nesporné čo do právneho dôvodu. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože je účastníkom

reštrukturalizačného konania a jeho právne postavenie je bez tohto určenia neisté a vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy sú ohrozené aj práva ostatných veriteľov v reštrukturalizačnom konaní dlžníka A. D., s.r.o.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa , , , , , a Z. o konkurze a reštrukturalizácii a konštatoval, že ak bola pohľadávka prihlásená v reštrukturalizačnom konaní a nebola popretá správcom, táto pohľadávka sa už nemôže preskúmavať, pre účely reštrukturalizačného konania sa považuje za zistenú a jej veriteľ má právo byť v reštrukturalizácii uspokojený v súdom potvrdenom rozsahu. Zdôraznil, že v danom prípade ani neskoršie rozhodnutie súdu o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky tento právny dôsledok nemôže zvrátiť. Uviedol, že pohľadávky žalobcu uplatnené v reštrukturalizačnom konaní boli v zmysle právoplatného rozsudku zistené a sú súčasťou potvrdeného reštrukturalizačného plánu, právne postavenie žalobcu bez určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nemôže byť neisté a nemôžu byť ohrozené ani práva ostatných veriteľov reštrukturalizačného konania dlžníka A. D., s.r.o., preto žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

K žalobcom namietanej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX preto, že nebola spôsobilá postúpenia v prospech žalovaného v 2. rade, ani inej tretej osoby z dôvodu zjavného rozporu s ustanovením druhej vety , súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie o konkurze a reštrukturalizácii, a a uviedol, že ustanovenie rieši stav, kedy pohľadávka, ktorú má v majetku postupca, nie je spôsobilým predmetom postúpenia preto, že ide o pohľadávku, ktorá nepodlieha výkonu rozhodnutia. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii hovorí len o nemožnosti začatia konania o výkon rozhodnutia alebo exekučného konania, ale nie o nepostihnuteľnosti pohľadávky výkonom rozhodnutia. Ak by došlo k zastaveniu reštrukturalizačného konania, pre pohľadávku by bolo možné začať výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, teda pohľadávka ako taká nie je bez ďalšieho nepostihnuteľná výkonom rozhodnutia, preto žalovaný v l. rade mohol predmetnú pohľadávku postúpiť na žalovaného v 2. rade.

Žalobcom namietanú neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalovanými zo dňa XX.X.XXXX z dôvodu, že žalovaný v l. rade nebol majiteľom postupovanej pohľadávky pre neplatnosť ustanovenia o univerzálnej sukcesii práv a povinnosti z Z. zmluvy, súd prvého stupňa posúdil podľa , , , a a . Mal za to, že vzhľadom na zmluvnú voľnosť a rozhodnutie Európskeho rozhodcovského súdu článok IV. bod 3 Z. zmluvy zo dňa X.X.XXXX uzavretej medzi spoločnosťou U. J. Z. G. A., a.s. a spoločnosťou A., s.r.o. nie je neplatný, pretože nie je v rozpore s právnymi predpismi a neobchádza zákon.

Z týchto dôvodov súd prvého stupňa považoval žalobu za nedôvodnú a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa a žalovanému v 1. rade, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania podľa v spojení s ustanovením , , a vyhlášky č. za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní) odmenu 2x po XX eur, 2x režijný paušál po X,XX eura a daň z pridanej hodnoty. Povinnosť zaplatiť prisúdené trovy konania uložil žalobcovi na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade.

Žalovanému v 2. rade, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov nepriznal, pretože trovy konania mu nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, jeho žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalovanými zo dňa XX.X.XXXX je platná. S poukazom na ustanovenia a

tvrdil, že vzhľadom na začatie reštrukturalizačného konania dňa XX.X.XXXX nebolo možné začať pre pohľadávku, ktorá bola predmetom postúpenia, výkon rozhodnutia, a preto v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky dňa XX.X.XXXX nebola postupovaná pohľadávka fakticky ani právne postihnuteľná výkonom rozhodnutia. Keďže postupovaná pohľadávka nemohla byť v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená pre priamy rozpor so zákonom, žalobca mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávky je podľa neplatná.

Odvolateľ tvrdil, že naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určený bol daný v čase podania žaloby a naďalej trvá. Zdôraznil, že právny dôvod nadobudnutia pohľadávky žalovaným v 2. rade je postavený na absolútne neplatnom právnom úkone. Žalobca svoje postavenie považuje za neisté preto, že zahrnutie spornej pohľadávky nadobudnutej na základe nulitného právneho úkonu do reštrukturalizačného plánu a jeho následné potvrdenie súdom vytvára stav, ktorý je v rozpore s ústavným princípom právnej istoty. Tvrdil, že na základe reštrukturalizačného plánu dochádza k plneniu aj na pohľadávky, ktoré boli nadobudnuté v rozpore so zákonom, preto žalobca považuje svoje postavenie ako účastníka reštrukturalizačného plánu za neisté a má záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že ak nebola pohľadávka správcom popretá, považuje sa za zistenú, lebo to by znamenalo, že za nespornú by bolo možné považovať akúkoľvek pohľadávku z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorá by takýmto postupom správcu bola právne zhojená. Uviedol, že úkony správcu pri popieraní a zisťovaní pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie sú len administratívnymi úkonmi, ktoré nemajú a nemôžu mať konštitutívne účinky vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré pochádzajú z absolútne neplatných úkonov, lebo správca vyjadruje len svoj subjektívny názor na existenciu pohľadávky, ale tento jeho názor nemôže mať také právne účinky, aby konečným spôsobom určoval domnelého veriteľa za oprávneného nositeľa prihlásenej pohľadávky. Žalobca tvrdil, že následné potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom nie je formou súdneho prieskumu, lebo súd pri potvrdzovaní plánu nepreskúmava právny dôvod a oprávnenosť jednotlivých do neho zahrnutých pohľadávok, ale skúma plán z toho hľadiska, či nie sú dané dôvody na zamietnutie plánu súdom podľa § 154 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Mal za to, že určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX by malo ten následok, že postupník z predmetnej zmluvy nie je oprávneným nositeľom pohľadávky a preto plnenie poskytnuté mu na základe plánu by bolo bezdôvodným obohatením postupníka. Potom by mal dlžník právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo by vytváralo lepšie predpoklady pre úspešné splnenie plánu. Uviedol, že ak by dlžník neplnil reštrukturalizačný plán voči žalobcovi, nastali by účinky predpokladané v § 161 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, plán by sa stal voči žalobcovi neúčinným, obnovila by sa jeho pohľadávka v pôvodnej výške a splatnosti tak, ako bola prihlásená a zistená a v takom prípade by mal žalobca o to väčší záujem, aby dlžník mal dostatočné prostriedky na uspokojenie jeho pohľadávky a neplnil domnelému veriteľovi, ktorému neprináleží právo na plnenie pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu, z ktorého pohľadávku uplatnil. Žalobca zdôraznil, že nie je dôvod vyhovieť jeho žalobe len preto, že určením neplatnosti nedôjde k zmene reštrukturalizačného plánu, lebo súd mal skúmať, či bez tohto určenia nedôjde k čo i možnému potenciálnemu ohrozeniu práva. Tvrdil, že k ohrozeniu práva môže dôjsť a postavenie žalobcu je neisté, lebo bez požadovaného určenia bude dlžník naďalej plniť subjektu, ktorému právo zjavne nepatrí a ohrozenie uspokojenia žalobcovej pohľadávky je reálne a môže sa zvýšiť, ak sa reštrukturalizačný plán stane voči žalobcovi neúčinným.

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili, odvolanie bolo žalovanému v l. rade doručené X.XX.XXXX a žalovanému v 2. rade dňa X.XX.XXXX.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

Žalobca sa podanou žalobou domáha v tomto konaní určenia, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá dňa XX.X.XXXX medzi žalovaným v l. rade ako postupcom a žalovaným v 2. rade ako postupníkom je neplatná. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení žalobca odôvodnil svojim neistým postavením v reštrukturalizačnom konaní dlžníka A. D., s.r.o., Z., v ktorom si žalobca a žalovaný v 2. rade prihlásili svoje pohľadávky, a ktoré trvá naďalej aj po ukončení reštrukturalizačného konania.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda i prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa citovaného ustanovenia je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. O naliehavý právny záujem ide zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, príp. neexistuje, bolo právo žalobcu buď ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti.

V konaní nebolo sporné, že žalobca i žalovaný v 2. rade sú účastníkmi reštrukturalizačného konania dlžníka A. D., s.r.o., Z., v ktorom si prihlásili svoje pohľadávky; žalovaný v 2. rade prihlásil pohľadávku, ktorú mu zmluvou zo dňa XX.X.XXXX postúpil žalovaný v l. rade. Pohľadávky oboch sa stali súčasťou reštrukturalizačného plánu, ktorý súd potvrdil a reštrukturalizačné konanie v roku XXXX ukončil.

Naliehavý právny záujem v zmysle v posudzovanej veci súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie neistoty žalobcu v reštrukturalizačnom konaní.

Reštrukturalizačné konanie je upravené v o konkurze a reštrukturalizácii , ktorý upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne ( ). Tento zákon má povahu lex specialis vo vzťahu k všetkým ostatným právnym predpisom, to znamená, že ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, sa na konkurz a reštrukturalizáciu nepoužijú. Ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii majú v podstate kogentnú povahu, okrem prípadov, ak ustanovenia tohto zákona výslovne umožňujú sa od nich odchýliť.

Svoje neisté postavenie v reštrukturalizačnom konaní odôvodnil žalobca tým, že k plneniu dlžníka dochádza aj na pohľadávky zahrnuté v reštrukturalizačnom pláne, ktoré boli nadobudnuté v rozpore so zákonom a tento stav trvá naďalej. Vyhovenie jeho žalobe by podľa názoru žalobcu znamenalo, že žalovaný v 2. rade ako postupník nie je oprávneným nositeľom pohľadávky voči dlžníkovi a plnenie poskytnuté žalovanému v 2. rade na základe plánu by bolo bezdôvodným obohatením postupníka, na vydanie ktorého by mal dlžník právo.

Táto právna konštrukcia žalobcu je však v rozpore s účelom a ustanoveniami Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý stanovuje postupnosť a rozsah úkonov v danom prípade v reštrukturalizácii, s ktorými spája aj určité právne dôsledky.

Ak dlžníkovi hrozí úpadok alebo je v úpadku, môže poveriť správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na jeho reštrukturalizáciu ( veta prvá ).

Reštrukturalizácia sa začína povolením reštrukturalizácie, t. j. zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku ( ). V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok ( veta prvá ).

Podľa účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Z ustanovenia vety druhej pritom vyplýva, že ak si veritelia neuplatnia riadne a včas prihláškou svoje pohľadávky voči dlžníkovi v reštrukturalizačnom konaní, potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom ich právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi zaniká, aj keby na plnenie voči dlžníkovi mal preukázateľne právo. To znamená, že ak by mal veriteľ preukázateľnú pohľadávku, ktorú však neprihlásil riadne a včas v reštrukturalizačnom konaní dlžníka, došlo by k schváleniu reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom a dlžník by riadne plnil podľa tohto plánu, takýto veriteľ by sa následne nemohol žalobou proti dlžníkovi úspešne domáhať uspokojenia svojej pohľadávky, lebo neuplatnením v reštrukturalizačnom konaní zanikla zo zákona.

Žalobca a žalovaný v 2. rade si prihlásili pohľadávky v stanovenej lehote a správca žalovaným v 2. rade prihlásenú pohľadávku zapísal do zoznamu. Žalobca dal správcovi podnet na popretie pohľadávky žalovaného v 2. rade, po preskúmaní prihlásenej pohľadávky však správca pohľadávku žalovaného v 2. rade nepoprel.

Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že úkony pri zisťovaní či popieraní prihlásených pohľadávok majú len administratívnu povahu. Z ustanovenia nepochybne vyplýva, že len správca je oprávnený preskúmať každú prihlásenú pohľadávku, pričom Zákon o konkurze a vyrovnaní mu ukladá povinnosť prihlásené pohľadávky s odbornou starostlivosťou porovnať s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a zoznamom záväzkov dlžníka. Len správcovi patrí právo prihlásenú pohľadávku poprieť, prípadne čiastočne poprieť, ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že je sporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Je potrebné zdôrazniť, že správca v reštrukturalizácii je ustanovený súdom a činnosť správcu počas reštrukturalizácie podlieha dohľadu súdu, ktorý je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ustanovení stanovuje správcovi lehotu na popretie prihlásených pohľadávok do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok a súčasne zakotvuje nevyvrátiteľnú domnienku, že uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. To znamená, že takáto pohľadávka je nesporná a v rámci reštrukturalizácie takúto pohľadávku už nemožno žiadnym spôsobom spochybniť.

Je pravdou, že správca nie je oprávnený a nevydáva rozhodnutie, ktoré by bolo všeobecne záväzné, prihlásenie pohľadávky veriteľom riadne a včas v reštrukturalizačnom konaní a zapísanie tejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok však znamená, že pohľadávka bola zistená, následné schválenie reštrukturalizačného plánu súdom je záväzné pre všetkých účastníkov tohto plánu a má rovnaké účinky, ako keby bolo vyhovené žalobe veriteľa proti dlžníkovi na súde. Z ustanovenia totiž vyplýva, že pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, ako bola pohľadávka prihlásená a zistená spolu s úrokmi z omeškania možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi viesť exekúciu na podklade zoznamu pohľadávok uloženého na súde, ak ide o neúčinnosť plánu podľa .

Na nespornosť v reštrukturalizačnom konaní správcom uznanej, resp. nepopretej pohľadávky veriteľa by nemalo vplyv ani prípadné vyhovenie podanej žalobe, pretože pre uspokojenie veriteľov je rozhodujúci súdom schválený reštrukturalizačný plán, len podľa ktorého je dlžník povinný uspokojovať v ňom zahrnutých veriteľov a v prípade, ak dlžník plán neplní, nastávajú vo vzťahu k pohľadávkam veriteľov uvedeným v tomto pláne účinky uvedené v § 159 a § 161 zákona o konkurze a vyrovnaní.

Odvolací súd zdôrazňuje, že ani prípadný vyhovujúci rozsudok v danej veci by nemal vplyv na účinky žalobcom prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní a nebolo by možné naň ani prihliadať v súvislosti s plnením reštrukturalizačného plánu, len podľa ktorého dlžník je povinný uspokojovať pohľadávky veriteľov uvedené v tomto pláne.

Určovacím rozsudkom sa neukladá žiadna povinnosť, sleduje sa ním odstránenie ohrozenia, neistoty alebo neurčitosti v právnom postavení žalobcu, v posudzovanej veci však o takýto prípad nejde. Postavenie žalobcu v reštrukturalizačnom konaní je dané schváleným reštrukturalizačným plánom a v prípade neplnenia tohto plánu dlžníkom, jeho postavenie je dané príslušnými ustanoveniami Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré upravujú následky neúčinnosti plánu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a ods. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v tomto konaní úspešný a úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.