Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38C-18-2023.pdf
PDF · 74.25 KB
Case nature
Subarea
38C/18/2023
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnom spore žalobkyne: A. B., bytom C. XX, D., proti žalovanému : E. E., bytom C. XX, D., o neuvedené takto
rozhodol:
I. Podanie žalobkyne doručené Mestskému súdu Košice dňa 4.7.2023 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 4.7.2023 podala na súd podanie, ktoré malo byť žalobou, ktoré však nespĺňa zákonom požadované náležitosti.
2. Mestský súd Košice uznesením zo dňa 14.7.2023 pod sp. zn.č. 38C/18/2023-5 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia, odstránila vady svojho podania tak, aby presne označila strany sporu (fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným znakom), ďalej aby uviedla presne, čoho sa v konaní domáha, t.j. aby uviedla konkrétny petit návrhu z hľadiska jeho úplnosti, určitosti, zrozumiteľnosti, t.j. i vykonateľnosti, uviedla presne na základe akých skutočností, resp. právnych titulov má súd rozhodnúť vo veci a označila a predložila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
3. Výzva zo strany súdu bola žalobkyni doručená dňa 20.7.2023 (službou doručenie do vlastných rúk).
4. Žalobkyňa na výzvu nereagovala a svoje podanie zo dňa 4.7.2023 nedoplnila.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 5. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
6. Podľa ust. § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
7. Podľa ust. § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
8. Podľa ust. § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
9. Podľa ust. § 129 ods. 4 CSP ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
P r á v n y záver :
10. Podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené ust. § 127 Civilného sporového poriadku. Stranami sporu sú žalobca a žalovaný, pričom na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov. Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Tieto náležitosti sú stanovené obligatórne a ak v žalobe chýbajú, súd musí tento nedostatok (vadu konania) odstrániť postupom podľa § 129. Žalobca však nemusí mať vedomosť o dátume narodenia alebo rodnom čísle žalovanej fyzickej osoby, pričom tieto údaje nie sú ani verejne dostupné. Bezvýhradné trvanie na týchto identifikátoroch by znamenalo odňatie spravodlivosti. Preto, ak je fyzická osoba označená identifikačnými údajmi, ktoré umožňujú jej identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou, žaloba nemusí obsahovať dátum narodenia alebo rodné číslo. V konkrétnom prípade však môžu byť tieto identifikátory nevyhnutné, pretože identifikácia konkrétneho účastníka nebude možná. Ak napríklad dve fyzické osoby majú rovnaké meno a priezvisko, bývajú na rovnakej adrese a sú štátnymi občanmi rovnakého štátu, nepochybne len identifikačný údaj o dátume narodenia či rodnom čísle umožní ich rozlíšenie. Iným identifikačným údajom môže byť číslo občianskeho preukazu, cestovného dokladu, rodné meno a iné. Zmyslom tohto ďalšieho identifikátora je totiž jednoznačná identifikácia a zabránenie zameniteľnosti s inou osobou.
11. Žalobný petit musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých preto musí byť vykonateľné tak presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohla byť nariadená a vykonaná exekúcia, pretože súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované, zároveň musí žalobný petit svojím rozhodnutím celkom vyčerpať a nesmie ho prekročiť (nejde o vec, v ktorej by súd mohol začať konanie aj bez návrhu).
12. Vymedzenie rozhodujúcich skutočností v žalobe závisí od obsahu právnej úpravy obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, resp. od obsahu zmluvných vzťahov, ktorá je (sú) predmetom konania. Žalobcom uplatnený žalobný nárok vyplývajúci zo skutkového odôvodnenia a vyjadrený v petite vymedzuje predmet žaloby a určuje, o čom má súd vo veci samej konať a rozhodnúť. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí podania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné, a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním žaloby sledoval. Je totiž výlučne na vôli žalobcu, aký nárok uplatňuje, v akom rozsahu ho uplatňuje, prípadne či na základe tých istých skutočností vyvodzuje rôzne nároky a pod., preto žalobca nemôže vymedzenie svojho žalobného nároku ponechať na súd, ale musí ho sám vyjadriť v presne formulovanom petite.
13. Súdy ako orgány štátu, zabezpečujúce ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku, prípadne iného všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho civilné sporové konanie nevyplýva pre súd povinnosť v záujme úplnosti návrhu/žaloby nahrádzať prejav vôle jedného zo subjektov konania, ako má správne znieť žalobný petit.
14. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť perfektný žalobný petit, ktorý súd môže bez ďalšieho, prípadne s drobnými gramatickými zmenami zachovávajúc jeho obsah, prevziať do svojho rozhodnutia, nemôže strana sporu prenášať na súd, pretože súd na to nemá žiadne zákonné zmocnenie a jeho aktivitu v tomto smere nemôže súd z vlastnej iniciatívy ako súčinnosť ako nahrádzať, pretože by tým porušil tak ústavnú zásadu rovnosti občanov pred zákonom (čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) ako aj zásadu rovnosti strán sporu (čl. 6 ods. 1 základných princípov CSP). Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom (súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom) je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah jej podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho
aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany, keď v ňom napríklad žalobný návrh úplne absentuje.
15. Dôvodom odmietnutia je nedostatok vyššie uvedenej náležitostí podľa ust. § 129 Civilného sporového poriadku. V zmysle tohto ustanovenia súd odmietne podanie vo veci samej za splnenia troch podmienok: z podania nie je zrejmé voči komu smeruje žaloba; súd vyzval stranu na opravu alebo doplnenie podania a súčasne vo výzve uviedol, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť, a tiež vo výzve poučil stranu sporu o možnosti odmietnuť podanie; strana podanie v stanovenej lehote nedoplní alebo neopraví, a pre uvedený nedostatok nie je možné v konaní pokračovať.
16. Podanie žalobkyne doručené súdu dňa 4.7.2023 nevyhovuje zákonným požiadavkám kladeným na tento procesný úkon sporovej strany - žalobcu, najmä požiadavke, aby bolo z neho zjavné, čo sa ním sleduje a čoho sa domáha a z akých právnych predpisov odvodzuje svoj nárok. Neexistencia resp. neúplnosť, nezrozumiteľnosť, neurčitosť žalobného petitu je podstatnou vadou podania, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať, lebo súdu od začiatku musí byť jasné, o čom má konať a o čom rozhodnúť.
17. Podanie žalobkyne navyše smeruje voči žalovanému, ktorého nie je možné dostatočne identifikovať. Žalobkyňa neuviedla žiaden údaj podľa ktorého by súd vedel dostatočne rozlíšiť žalovaného a nedošlo by k zameniteľnosti s inou osobou. Podanie žalobkyne má teda vady, pre ktoré v konaní nie je možné pokračovať.
18. Keďže žalobkyňa vady svojho podania, ktoré malo byť žalobou ani po výzve súdu neodstránila, a teda jej podanie má vady, pre ktoré v konaní nie je možné pokračovať, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a v zmysle ust. § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku podanie žalobkyne doručené súdu dňa 4.7.2023 odmietol.
19. Do pozornosti žalobkyne súd dáva tú skutočnosť, že toto rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je rozhodnutím vo veci samej, ale má len procesný charakter, preto nič nebráni žalobkyni, aby sa na súd obrátila so žalobou, ktorá bude obsahovať všetky náležitosti podania podľa ust. § 127 ods. 1, ust. § 133 ods. 1, ods.2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.