Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/66/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou U.. R. P. v právnej veci žalobcu: X. U., nar. XX.XX.XXXX, I., Ž. XX/ XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafránkom, advokátom so sídlom Svidník, ul. Sov. hrdinov 163/66, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalová 12, Nitra , IČO: 42205735, proti žalovanému: ESSOX SK s.r.o., IČO: 35978881, Bratislava, Suché mýto 1, zastúpený advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkáč s.r.o., Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36862169, o určenie čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

súd návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie z a m i e t a,

určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX medzi účastníkmi konania j e n e p l a t n á,

určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX medzi účastníkmi konania j e n e p l a t n á,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania 420,09 eur na účet jej právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 28.3.2012 domáhala určenia neplatnosti v časti dohody o zrážkach zo mzdy v zmluvách uzatvorených medzi účastníkmi konania č. XXXXXXXXXX a v zmluve č. XXXXXXXXXX a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnila tým, že z nevedomosti oblasti spotrebiteľských úverov sa dostala do úverového reťazca, pričom nedokázala posúdiť kvalitu úverových zmlúv, ktoré boli sofistikované a náročné aj pre právnikov. Poukázala nato, že nemohla plniť splátky úverov, preto prijala ponuky nebankových spoločností, ktoré použila opäť na splatenie skorších úverov, z tohto dôvodu došlo z jej strany k enormnému finančnému zaťaženiu. Medzi veľkým počtom úverov boli aj úvery poskytnuté žalovaným. Žalobou sa domáhala určenia neplatnosti v časti dohody o zrážkach zo mzdy. Z dôvodu, že tak závažné dojednanie by malo byť platné iba v prípade, ak by išlo o individuálne vyjednanie. Pričom v danom prípade išlo o inštitút, ktorý bol zapracovaný v rámci formulárovej zmluvy, pretože nemala

možnosť zmluvu bez súčasného podpisu dohody o zrážkach zo mzdy uzavrieť. Pritom dohoda o zrážkach zo mzdy závažným spôsobom zasahuje do majetku dlžníka, tento zásah nepodlieha žiadnemu posudzovaniu súdom či iným nezávislým tribunálom, z tohto dôvodu je presvedčená, že ako inštitút v slovenskom právnom poriadku je v rozpore s Chartou základných ľudských práv Európskej únie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že návrh navrhovateľky považuje za nedôvodný a žiadal aby súd túto žalobu zamietol. Poukázal na to, že žalobkyňa odôvodňuje uzatvorenie zmluvy o úvere svojou subjektívnou situáciou, za ktorú v žiadnej miere nezodpovedá žalovaný. Žalovaná požiadala o poskytnutie spotrebiteľského úveru, musela si byť vedomá toho, či je schopná ho splatiť. Predmetné zmluvy o spotrebiteľských úveroch mali zákonom stanovené náležitosti riadne obsiahnuté, zreteľne, jasne a zrozumiteľne označené. Pred poskytnutím úveru žalovaný s odbornou starostlivosťou preskúmal možnosti a schopnosti navrhovateľky splácať poskytnuté úvery. Pred poskytnutím úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.9.2006 žalobkyňa predložila žalovanému potvrdenie zamestnávateľa o výške svojho príjmu zo dňa 7.9.2006, z ktorého vyplynulo, že priemerný čistý mesačný príjem žalobkyne bol 11.703,-Sk. Zároveň osoba žalobkyne bola preverená v záujmovom združení právnických osôb SOLUS, ktoré eviduje zoznam dlžníkov v omeškaní a z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa nie je vedená ako dlžník v omeškaní. Žalobkyňa neuviedla ďalšie informácie, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie schopnosti splácať úver a nemôže to byť na ťarchu žalovaného ako veriteľa. Podobne postupoval žalovaný aj pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.3.2007, keďže žalobkyňa predložila žalovanému potvrdenie o výške príjmu zo dňa 30.3.2007, jej priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 14.531,- Sk. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že zneužil jej postavenie. Použité písmo bolo bez problémov čitateľné, bola použitá rovnaká veľkosť písma v označení žalobkyne, ako aj pri špecifikácii parametrov poskytnutého úveru. Namietal, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Návrhom uplatneným žalobkyňou sa žiadnym spôsobom nepredíde prípadnému budúcemu sporu medzi účastníkmi konania. Naviac žalobkyňu nikto nenútil k uzatvoreniu zmluvu o úvere a ak s dohodou o zrážkach nesúhlasila, nemusela ju uzavrieť. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobkyne, že zrážky nepodliehajú žiadnemu posudzovaniu a poukázal, že v zmysle ustanovenia uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, pričom nesmú byť väčšie, než by boli pri výkone rozhodnutia. Základná suma, ktorá nesmie sa zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy je 60 % životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. V ďalšom žalovaný poukázal na skutočnosť, že ani v súčasnosti o spotrebiteľských úverov nikdy neobmedzovali možnosť zabezpečiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere dohodou o zrážkach zo mzdy. Taktiež výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách uvedených v ustanovení dohodu o zrážkach zo mzdy neuvádza, ide síce o demonštratívny výpočet, avšak ani z ustanovenia nie je možné vyvodiť, že by dohoda o zrážkach zo mzdy predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda o zrážkach zo mzdy je štandardne využívaným inštitútom v zmluvných vzťahoch.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi a to : návrhom, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, uznesením Krajského súdu v Prešove č. k.XX N. XXX/XXXX, uznesením Okresného súdu číslo XX N. XXX/XXXX - XX, potvrdením zamestnávateľa o výške príjmu zo dňa 7.9.2006, výpisom z účtu žalobkyne vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s., stavom obratov na účte od 5.6.2006 do 30.8.2006, potvrdením zamestnávateľa o výške príjmu zo dňa 30.3.2007, výpismi z účtu žalobkyne so stavom na účte ku dňu 1.3.2007, vyjadreniami účastníkov konania, návrhom na predloženie prejudiciálnej otázky, odpoveďou na žiadosť o poskytnutie informácie spoločnosti SOLUS, uznesením predsedu súdneho dvora, a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci :

Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že žalobkyňa uzatvorila dňa 8.9.2006 a dňa 30.3.2007 so žalovaným ako veriteľom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pričom zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.9 2006 bola dohodnutá výška úveru 20.000,- Sk, ktoré mala splatiť žalobkyňa mesačnými splátkami v počte 36, výška jednej mesačnej splátky s poistením predstavovala sumu 978,- Sk, súčet mesačných splátok s poistením predstavoval tak sumu 35.208,- Sk, cena úveru s poistením predstavovala sumu 15.208,- Sk, výška RPMN s poistením predstavovala 50,16 %. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.3.2007 poskytol žalovaný ako veriteľ žalobkyni úver vo výške 50.000,-Sk, ktorý mala splatiť štyridsiatimi ôsmimi mesačnými splátkami, výška mesačnej splátky bola

dohodnutá 1.816,-Sk, s poistením spolu tak mala vrátiť žalobkyňa sumu 87.168,-Sk a cena úveru predstavovala sumu 37 168,- Sk, RPMN bola dohodnutá vo výške 35,20 %.

Súčasťou oboch zmlúv o spotrebiteľskom úvere, okrem iného bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ), v doslovnom znení : „výslovne a neodvolateľne súhlasím, aby mi v prípade, že sa dostanem do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 1 mesiac, t. j. nezaplatím riadne a včas dve po sebe nasledujúce splátky úveru, vykonával platca mojej mzdy mesačné zrážky zo mzdy v exekučný poriadok v platnom znení, a to až do úplného splatenia úveru vrátane príslušenstva, a aby zrazenú čiastku poukazoval na účet žalovaného, ktorý s takýmto spôsobom zabezpečenia súhlasí. Táto dohoda sa vzťahuje aj na mojich budúcich platcov mzdy, ako aj na iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Beriem na vedomie, že náklady spojené s vykonávaním zrážok zo mzdy búdu na moju ťarchu.

Podľa výpisov z účtu vedenom v Slovenskej sporiteľni a.s. žalobkyňa ku dňu 1.6.2006 mala záväzok

- 30.176,16,- Sk, dňa 1. 3. 2007 výnos 29.1214,96,-Sk.

Podľa sumarizácie v predloženej žalobkyňou žalobkyňa uzavrela tieto úverové zmluvy: dňa 27. 1. 2004 so spoločnosťou Home Credit Slovakia - YES - vo výške 20 000,-Sk, dňa 30. 11. 2005 spoločnosťou Profi credit - vo výške 60 000,-Sk, dňa 28. 9. 2006 s Poštovou bankou a.s. - vo výške 80 000,- Sk, dňa 8. 11. 2006 s Poštovou bankou a.s. - vo výške 30 000,-Sk, dňa 12. 12. 2006 so spoločnosťou Ge Money vo výške 32 000,-Sk, dňa 17.1.2007 spoločnosťou Home Credit Slovakia bol vo výške 57 000,-Sk, dňa 26. 3. 2007 spoločnosťou Žolík vo výške 63 000,-Sk, dňa 12. 4. 2007 spoločnosťou Essox vo výške 50 000,-Sk, dňa 22. 6. 2007 spoločnosťou Profi credit vo výške 38 000,-Sk, dňa 25. 6. 2007 Poštová banka a.s. vo výške 60 000,-Sk, dňa 3. 9. 2007 spoločnosťou Poštová banka a.s. vo výške 30 000,-Sk, dňa 10. 7. 2007 spoločnosťou Quatro vo výške 30000,-Sk, dňa 10.10.2007 spoločnosťou Home Credit Slovakia vo výške 30 000,-Sk.

V účastníckom výsluchu žalobkyňa uviedla, že o možnosti získať úver sa dozvedela prostredníctvom letákov. Následne požiadala o informácie prostredníctvom telefonického hovoru. Poukázala na to, že pokiaľ bol zisťovaný jej príjem, zo strany žalovaného, však nebolo zisťované koľko z tohto príjmu záväzkov už uhrádza. Samotná zmluva jej bola doručená poštou, ktorú podpísala, datovala a uviedla svoje číslo bankového účtu a zaslala poštou žalovanému.

V danej právnej veci žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnila svoju argumentáciu poukázaním na pripomienky Európskej komisie vo veci C - 30/12, na čl. 22, 23 a 31 v ktorom sa konštatuje, že obavy vnútroštátneho sudcu sa zdajú byť opodstatnené. V prejednávanej veci (zrejme obdobnej) naozaj môže nastať, ak už nenastala situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Spotrebiteľ môže byť aj odradený od vymáhania pomerne nízkej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia so zreteľom na značné náklady, ktoré by takýto postup obnášal. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Je dokonca možné vidieť určitú paralelu medzi zrážkami zo mzdy, ktoré zvýhodňujú veriteľa a medzi stanovením povinného riešenia sporov na rozhodcovskom súde so sídlom v mieste podnikania veriteľa. V prípade pochybností navrhol predložiť súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku " či čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice rady 93/13 EHS, treba vykladať tak, že právna úprava akou je obchádzať dôležitý inštitút európskeho práva, podľa ktorého súd aj bez návrhu posúdiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky a či takáto právna úprava je v rozpore s európskym princípom efektivity "

Žalovaný naopak poukazoval na tú skutočnosť, že v procese uzatvárania žalobkyňou napádaných zmlúv vynaložil odbornú starostlivosť pri zisťovaní výšky príjmu žalobkyne, výšku jej záväzkov, ako aj preverovaním jej stavbu v záujmovom združení právnických osôb SOLUS, teda, že náležite preveroval bonitu žalobkyne. Naopak žalobkyňa poskytla nesprávne údaje, pre ktoré nie je možné postihovať žalovaného. Žalobkyňa v priebehu celého konania odôvodňuje svoj návrh jedine tým, že pre nemožnosť splácať svoje záväzky si neustále znovu a znovu brala úvery, čím sa dostala do enormného zaúverovania z dôvodu aj ľahkovážneho prístupu nebankových spoločností.

V danej právnej veci súd vykonal dokazovanie aj oboznámením rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29.10. 2010 č.k. XX N. XX/XXXX - XX, ktorým súd vyhlásil za neprijateľné zmluvné podmienky a to bodu I.5 a VI. 7 obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní úverovej karty spoločnosti ESSOX SK s.r.o. v totožnom znení, ktoré boli použité aj v oboch úverových zmluvách uzavretých so žalobkyňou .

Súd právne uzatvára:

Podľa , zák .č. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Podľa článku I.5 VOP " náklady spojené s úverom. Klient je povinný platiť náklady na úver, t. j. úroky poplatky, prípadne poistné a ostatné náklady a platby (náklady na vymáhanie pohľadávok a podobne ), ktorej výška je uvedená v žiadosti a sadzobníku alebo, ktoré vzniknú vo vzťahu k tej, ktorej predmetnej zmluve, ako aj zmluvné pokuty a úroky z omeškania".

Podľa článku VI.7 VOP " Dôsledky porušenia platobných povinností, omeškanie s plnením peňažných záväzkov klienta má za následok vznik práva spoločnosti na dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne aj za začatý deň omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 10% každej mesačnej splátky, s ktorej úhradou je klient v omeškaní. Akékoľvek výdavky spoločnosti spojené s vymáhaním pohľadávky znáša klient a ich výška môže byť v Sadzobníku určená paušálne; bez jej určenia je klient povinný hradiť skutočne vynaložené náklady spoločnosti. Zmluvná pokuta je splatná najneskôr 5 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy na jej úhradu klientovi. Dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v OP nevylučuje možnosť uplatnenia práva na náhradu škody, ktorá vznikne spoločnosti v plnej výške“.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).

, ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzatvorení spornej zmluvy dňa 2.1.2008 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu

- spotrebiteľa a jeho práva.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktick nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Podľa v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ) , súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ust. , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem žalobkyne mal súd preukázaný tým, že žalovaný reálne plnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza (alebo môže dochádzať, vo veci naviac bolo vydané predbežné opatrenie č.k. XXC XXX/XXXX - XX zo dňa 2.6.2011) bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobkyne bude musieť rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný stav môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať.

Predmetom konania je určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzavretých medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Pre dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.).

Obsahom dohody bol súhlas dlžníka - spotrebiteľa s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi.

Zákon síce výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1), Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy však musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a na iné výšku dohodnutých zrážok. Avšak výška pohľadávky ako vyplynulo zo všeobecných obchodných podmienok (ktoré boli vyhlásené za neprijateľné) odkazuje na rôzne ostatné náklady a platby, ktorých výška mala byť uvedená v sadzobníku (viď čl. VI.7), ktorý si určuje sám dodávateľ bez akéhokoľvek súhlasu spotrebiteľa.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobkyňa uplatňovala v tomto konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v nadväznosti na uzatvorené zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých všeobecné obchodné podmienky boli vyhlásené za neprijateľné a rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 29. 10. 2010 č.k. XXC XX/XXXX - XX.

Naviac žalovaný vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivo) konajúcej osobe - žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu a to uzatvorenie úverov. Ako to vyplýva z predtlače zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru, sa konajúca osoba - žalobkyňa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nebola osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Výsluchom žalobkyne mal súd zistené, že táto je absolútne neznalá zákona a bez podrobnejšieho jednoduchého pre ňu, zrozumiteľného výkladu, obsahu dohody o zrážkach zo mzdy, nebola schopná posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti v tomto prípade. Tak sa dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa - žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným.

V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. , kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.

Súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá v texte odkazuje na ustanovenie a na ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, pričom naviac nie je uvedené číslo zákona len „“ naviac ustanovenia všeobecných obchodných podmienok sú poskytované spotrebiteľom v takej veľkosti písma, že táto už po prvom vzhliadnutí odrádza - znechucuje, či znemožňuje dôslednejšie preštudovanie, nehovoriac o spotrebiteľoch vo vyššom veku. Pritom žalovaný už z návrhu na poskytnutie úveru mal zistené, v akej pracovnej pozícií je žalobkyňa zamestnaná, a pri dodržaní už elementárnych zásad poctivého obchodného styku, mohol si uvedomiť a prípadne ponúknuť žalobkyni dôslednejšie vysvetlenie aj riziká vyplývajúce z úverového vzťahu. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný s poukazom na ust. .

Súd v ďalšom má za to, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ust. a nasl. nemôže požívať právnu ochranu.

Čo sa týka návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie (čl. 80), v tomto smere súd zamietol návrh na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok majúc za to, že aj v zmysle právnej úpravy v súčasnosti platnej na území Slovenskej republiky, je možné rozhodnúť o platnosti namietaného právneho úkonu žalobkyňou.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Pretože žalobkyňa mala v konaní plný úspech, za podmienok podľa ust. , súd jej proti neúspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške súdom zistených preukázane a účelne vynaložených trov; naopak neúspešný žalovaný musí prípadné vlastné trovy v plnej výške znášať sám. Vedľajší účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v konaní vznikli preto vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal.

Žalobkyňa, ktorá bola v konaní zastúpená advokátom, vo svojom návrhu v tejto veci postupom podľa ust. navrhol a vyčíslil svoj nárok na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia spolu za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní 6.9.2012, podanie vo veci samej zo dňa 13.11.2012, zastúpenie pri pojednávaní dňa 26.2.2013) - s odmenou 4 x á 58,69 eura za jeden úkon právnej služby, 1 x 60,07 eura, s paušálnou náhradou režijných výdavkov 4 x á 7,63 eur, 1 x 7,81 spolu v sume 333,16 euro, spojenie s náhradou cestovného vlastným motorovým vozidlom, náhrady za použitie motorového vozidla a náhrady straty času vrátane DPH, tj. celkom uplatnený nárok z titulu trov právneho zastúpenia 499,68 eur.

Súd priznal z takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov - podľa ust. a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (v spojení s ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) v sadzbách vyčíslených právnym zástupcom žalobkyne, vrátane DPH (ktorej je podľa predloženého osvedčenia o registrácii právny zástupca žalobkyne platiteľom), ale len v rozsahu štyroch úkonov právnej služby takto :

- Prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientkou - 58,69 eura + režijný paušál 7,63 eura

- podanie žaloby - 58,69 eura + režijný paušál 7,63 eura

- účasť na pojednávaní 6. 9. 2012 - 58,69 eura + režijný paušál 7,63 eura

- účasť na pojednávaní 26. 2. 2013 - 60,07 eura + režijný paušál 7,81 eura

- spolu 266,84 euro

V súvislosti s vykonanými úkonmi náhrada hotových výdavkov a to cestovného vlastným motorovým vozidlom Š. I., W.: P. XXX V. :

Účasť na pojednávaní dňa 6. 9. 2012, cesta Svidník - Prešov a späť spolu 120 kilometrov základná sadzba za 1 kilometer jazdy včasné úkonu opatrenia - 0,183 eura/km, náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa technického preukazu (6,5 po 4,1 + 5 = 15,6 : 3 = 5,2 km, t.j. 0,0 52 l/ 1 km pri cene nafty 1,48 euro za liter = 0,07 eur/km x 120 km = 31,20 euro účtovaná bola 1/2 = 15,60 eur

čomu prislúcha náhrada straty času za 4 polhodiny á 12,71 eur = 50,84 eur účtovaná bola polovica 25,42 euro .

Účasť na pojednávaní dňa 26. 2. 2013, cesta Svidník - Prešov a späť spolu 120 kilometrov základná sadzba za 1 kilometer jazdy včasné úkonu opatrenia - 0,183 eura/km, náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa technického preukazu (6,5 po 4,1 + 5 = 15,6 : 3 = 5,2 km, t.j. 0,0 52 l/ 1 km pri cene nafty 1,59 euro za liter = 0,08 eur/km x 120 km = 32,40 euro účtovaná bola 1/2 = 16,20 eur

čomu prislúcha náhrada straty času za 4 polhodiny á 13,01 eur = 52,04 eur účtovaná bola polovica 26,02 euro.

Hotové výdavky spolu 83,24 euro.

trovy konania spolu predstavujú sumu 266,84 + 83,24 =350,08 euro + 20 % DPH ktoré predstavuje sumu 70,01 euro = 420, 09 eura.

Podľa názoru súdu nebolo možné priznať náhradu trov za podanie predložené súdu zo dňa 13.11.2012, ktorým bolo doplnené podanie o návrhu na prerušenie konania podané vedľajším účastníkom a na predloženie vyriešenia prejudiciálnej otázky uvedený návrh bolo možné predniesť ústne na predchádzajúcom pojednávaní alebo nastávajúcom pojednávaní prípadne samotnej žalobe preto tento návrh nespĺňa k charakteru účelnosti, preto účtovanú náhradu trov právneho zastúpenia v tomto súd nepriznal.

Spolu tak súdom zistené a priznané trovy právneho zastúpenia žalobkyňa vrátane DPH predstavujú sumu 420,09 eura. Platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.