Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_43Cbi-2-2022.pdf
PDF · 127.99 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cbi/2/2022
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou v právnej veci žalobcu: Mgr. Marianna Líšková, so sídlom kancelárie J. Janošku 3, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 54 811 597, správca úpadcu: Sportunion, s.r.o., so sídlom úpadcu Radoľa 464, 023 36 Radoľa, IČO: 47 519 355, zastúpeného: JUDr. Marta Bojo Vevurková, advokátka so sídlom Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, proti žalovanému: W. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX X., zastúpenému: JUDr. Martin Olos, advokát so sídlom Karola Kašjaka 1, 0136 13 Rajecké Teplice, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na súde elektronicky dňa 15.02.2022, upravenou a doplnenou podaním doručeným súdu dňa 04.04.2022, sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti dvoch právnych úkonov, ktorými úpadca v čase pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok zvýhodnil spriaznenú osobu - žalovaného, pričom spriaznenej osobe plynul prospech spolu vo výške 5.373,60 eur. Žalobca sa súčasne domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť túto sumu 5.373,60 eur vydať žalobcovi. Žalobca formuloval svoj žalobný návrh pôvodne ako primárny petit a eventuálne žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť túto sumu poskytnúť veriteľom úpadcu ako peňažnú náhradu. V podaní doručenom súdu dňa 04.04.2022 žalobca od eventuálneho petitu upustil a domáhal sa zo strany žalovaného len povinnosti vydať mu sumu 5.373,60 eur.
Na odôvodnenie žaloby uviedol žalobca skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 10K/2/2021 zo dňa 14.06.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 117/2021 dňa 18.06.2021, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Do funkcie správcu úpadcu bola ustanovená Mgr. Marianna Líšková, so sídlom kancelárie J. Janošku 3, 031 01 Liptovský Mikuláš, značka správcu S1831. Podľa skutkových tvrdení žalobcu konateľka úpadcu dňa 05.11.2018 vybrala z pokladne finančnú hotovosť vo výške 1.700 eur a dňa 07.12.2018 vo výške 3,373,60 eur. Žalobca poukázal na to, že na základe knihy analytickej evidencie úpadcu zistil, že je evidovaná pohľadávka žalovanej v celkovej výške 1.222,60 eur a pôžička vo výške 1.050 eur. Žalobca uviedol, že z knihy záväzkov vyplýva, že v čase vykonania právneho úkonu W. A. mal úpadca záväzky so skorším dátumom splatnosti, pričom označil záväzky siedmych obchodných spoločností s uvedením celkovej výšky záväzkov. V podaní doručenom súdu dňa 04.04.2022 žalobca doplnil tento zoznam veriteľov o veriteľa SPRINT spol. s r.o., voči ktorému mal úpadca záväzok vo výške 6.530,09 eur. Žalobca citoval ustanovenia § 57 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“), § 60 ods. 1 až 3 ZKR a § 62 ods. 1 ZKR, pričom v rámci
právnej argumentácie uviedol, že úpadca evidoval v účtovníctve pohľadávku voči spoločníkovi W. A. (žalovaný) vo výške 1.222,60 eur zo dňa 20.11.2018 a právny úkon - pôžičku, ktorý bol urobený medzi konateľkou úpadcu (spriaznená osoba) a úpadcom dňa 26.11.2018, predmetom ktorej bola pôžička finančnej hotovosti vo výške 1.050 eur. Konateľka úpadcu dňa 05.11.2018 a 7.12.2018 vybrala finančnú hotovosť v celkovej výške 5.373,60 eur. Spriaznená osoba (žalovaný) získala finančný prospech vo výške 5.373,60 eur, ktorý má znaky odporovateľného právneho úkonu, keďže ide o právny úkon úpadcu, a to:
a) ukracujúci právny úkon, nakoľko úpadca poskytol plnenie spriaznenej osobe, a to tým, že plnil voči spriaznenej osobe, čím ukrátil svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. b) Vykonaný v čase úpadku dlžníka (úpadcu), ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa úpadcu, pričom úpadok sa v tomto prípade prezumuje, nakoľko právny úkon bol vykonaný v prospech osoby spriaznenej s úpadcom. c) Vykonaný v lehote 5 rokov pred začatím konkurzného konania vo veci úpadcu (účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 02.04.2021).
Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca označil a predložil uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 10K/2/2021-78 zo dňa 14.06.2021, uznesenie povereného príslušníka policajného zboru L.:F.-XXXX/ZV-ZA-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie O. A., zoznam pohľadávok úpadcu, prehľad označených účtov z knihy analytickej evidencie, knihu záväzkov po partneroch podľa stavu k 31.12.2018. V podaní doručenom súdu dňa 04.04.2022 navrhol vykonať znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou AUDIT-CONSULT s.r.o. z odboru ekonómia a manažment s cieľom posúdenia stavu hodnoty majetku a výšky pohľadávok pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich uskutočnení.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 05.04.2022. Podľa názoru žalovaného je žaloba nedôvodná, značne všeobecná a formálna, založená na nedostatočnom skutkovom vymedzení. Poukázal na to, že v skutkových tvrdeniach sú rozpory a že petit je vecne a formálne zmätočný a jeho formulácia je nesprávna. Poprel akékoľvek pohľadávky voči nemu. Podľa tvrdenia žalovaného k žiadnej pôžičke nikdy nedošlo, nikdy sa s úpadcom na žiadnej pôžičke nedohodol, a to ani ústne ani písomne a nikdy mu nebola žiadna pôžička ani poskytnutá. Pokiaľ žalobca voči nemu existenciu pôžičky tvrdí, je potrebné preukázať reálne poskytnutie peňažnej sumy. Skutočnosť, že pôžička je evidovaná v účtovníctve, je bezpredmetné. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/325/2009 zo dňa 30.06.2010. Žalovaný namietol účtovné doklady, ich správnosť a hodnovernosť. Uviedol, že účtovné záznamy boli vypracované samotným úpadcom, v mene ktorého konal konateľ - exmanžel žalovanej a upravil ho podľa svojich potrieb. Obsah týchto listín je podľa názoru žalovaného súčasne v rozpore s petitom žaloby a jej skutkovým vymedzením (kniha analytickej evidencie uvádza k 31.12.2018 pôžičku v sume 1.055 eur a nešpecifikovanú pohľadávku 1.222,50 eur, či je spolu 2.272,60 eur). Na preukázanie svojich tvrdení navrhol žalovaný dokazovanie rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 37P/326/2018-231 zo dňa 18.11.2019 a výsluchom svedka, konateľa úpadcu O. A.. Záverom vzniesol žalovaný námietku premlčania vo vzťahu k nároku na úhradu sumy 5.373,60 eur.
Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 25.05.2022, v ktorom doplnil nasledovnú citáciu z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR/2/2014 zo dňa 01.07.2014: „Predpokladom každej odporovateľnosti tak podľa Občianskeho zákonníka, ako aj podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovateľného právneho úkonu dlžníka sa zníži miera uspokojenia pohľadávok veriteľa“. Podľa žalobcu výber peňažnej hotovosti vo výške 1.700 eur a tovar, ktorý si z predajne úpadcu zobral žalovaný vo výške 3.673,60 eur, spôsobil úpadcovi škodu vo výške 5.373,60 eur. Podľa tvrdenia žalobcu ku koncu roka 2018 evidoval úpadca v účtovníctve pohľadávky v celkovej výške 101.913,73 eur a ku koncu roka 2019 pohľadávky vo výške 47.895,89 eur. Žalobca uviedol, že k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov dochádza aj vtedy, ak dlžník ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu nemal dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na zistenie hodnoty zníženia miery uspokojenia pohľadávok veriteľ navrhol
žalobca vypracovanie odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný je blízka osoba úpadcu, a teda vedel a mal vedieť, a to aj z pozície konateľa úpadcu, že úpadca má neuhradené pohľadávky viacerých veriteľov, pričom podľa jeho názoru žalovaný nepreukázal opak, preto úmysel ukrátiť veriteľov sa predpokladá. Žalovaný osobitne spomenul, že napadnuté právne úkony spĺňajú aj podmienku podľa § 57 ods. 4 ZKR, pričom osobitne označil veriteľa SPRINT spol. s r.o., so sídlom Bečovská 1083, Praha 10, Česká Republika, IČO: 49 706 004, ktorý evidoval pohľadávku voči úpadcovi aj v čase vykonania napadnutých právnych úkonov. Žalobca navrhol výsluch svedka O. A., ktorý ako konateľ úpadcu podal trestné oznámenie a má vedomosť o vykonaných právnych úkonoch žalovaného. V nadväznosti na popretie existencie pôžičiek zo strany žalovaného žalobca uviedol, že finančné prostriedky vo výške 5.373,60 eur neboli v žalobe definované ako pôžička voči úpadcovi, ale len ako jednostranný právny úkon bez úmyslu žalovaného peňažné prostriedky vrátiť, s poukazom na to, že konateľ úpadcu O. A. podal trestné oznámenie za bezdôvodný výber finančnej hotovosti z pokladne úpadcu vo výške 1.700 eur a tovaru vo výške 3.673,60 eur. Žalobca uviedol, že má za to, že tento právny úkon nie je zmluva o pôžičke, ale iba jednostranný právny úkon. Vo vzťahu k námietke účtovných dokladov žalobca poukázal na to, že aj žalovaný bol konateľom úpadcu, pričom z výpisu z obchodného registra vyplýva, že obaja boli oprávnení konať a podpisovať samostatne a obaja mali za vedenie účtovníctva a jeho hodnovernosť zodpovednosť.
V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu žalovaný v podaní zo dňa 20.08.2022 zotrval na svojej procesnej obrane. Doplnil, že z obsahu žaloby ani z jej zmeny (opravy) nevyplýva, aké konkrétne právne úkony žalobca odporuje a že nie je zrejmé, či financie mali byť poskytnuté hotovostne (z pokladne alebo z bankového účtu), bezhotovostne a o aké konkrétne veci (tovar) má ísť, nakoľko žalobca nepredložil ich špecifikáciu. Žalovaný ďalej poukázal na zmätočnosť vyjadrení žalobcu vo vzťahu k odporovaným právnym úkonom a ich vymedzeniu a poprel, že by sa mal na úkor úpadcu akokoľvek obohatiť, že by mal vybrať akékoľvek peniaze alebo tovar a tieto si ponechať bez právneho dôvodu. Trestné oznámenie voči nemu bolo právoplatne odmietnuté. Následne v podaní zo dňa 17.08.2023 žalovaný poukázal na dôkazné bremeno, ktoré nesie žalobca, a to vo vzťahu k uzavretiu konkrétnej platnej zmluvy aj ukracujúceho plnenia z nej a s cieľom preukázania základnej hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR.
Dňa 22.08.2023 sa konalo pojednávanie, na ktorom súd vec prejednal a rozhodol za účasti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Pred otvorením pojednávania právny zástupca žalobcu na výzvu súdu poukázal na to, že predmetom žaloby boli 2 právne úkony, a to výplata finančných prostriedkov a prevzatie tovaru bez zaplatenia. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný nevrátil finančné prostriedky, ktoré boli vybraté z pokladne úpadcu a predmetný tovar nevrátil ani zaň neuhradil ekvivalent finančných prostriedkov. Právny zástupca žalobcu v tejto súvislosti uviedol, že vo vzťahu k právnemu úkonu výberu finančných prostriedkov v hotovosti z pokladne v predmetnej predajni, ktorý bol učinený dňa 5. 11. 2018, ide o právny úkon bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný nepotvrdil zmluvu o pôžičke ani iný právny úkon. Rovnako tak za bezdôvodné obohatenie vymedzil žalobca aj úkon, ktorý bol realizovaný dňa 07.12.2018 a ktorým bol z predajne prevzatý tovar v hodnote 3.673,60 eur. V rozsahu tejto zmeny skutkových tvrdení a uplatneného práva ako nároku vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia súd návrh na zmenu žaloby zamietol, a to prihliadnuc na to, že tieto zmeny nepovažoval súd za učinené včas. Súčasne súd zohľadnil aj otázku procesnej ekonómie a bolo potrebné prihliadnuť aj na podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 143 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), ktoré podľa názoru súdu neboli splnené. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval svojich písomných podaní. Zdôraznil, že skutkový základ žaloby je zmätočný, žaloba je nepodložená dôkazmi, nebolo preukázané, že došlo k pôžičke, predmetný tovar nebol špecifikovaný a že žalobný návrh vykazuje vady. Poukázal tiež na to, že právne úkony neboli špecifikované, pričom aj právny zástupca žalobcu na pojednávaní pripustil, že ide nie o právne úkony, ale o faktické výbery prostriedkov a o bezdôvodné obohatenie. Namietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka A. aj A. a s poukazom na hospodárnosť konania a nadbytočnosť vzniesol námietky aj k ďalším návrhom na vykonanie dokazovania.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie oboznámením všetkých predložených listinných dôkazných prostriedkov. Súd pre nadbytočnosť dôkazov zamietol návrhy na vykonanie dokazovania oboznámením rozsudku o rozvode konateľov úpadcu, výsluchom navrhnutých svedkov a vykonaním znaleckého dokazovania.
S prihliadnutím na účinky začatia konkurzného konania súd posúdil zistený skutkový stav podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase začatia konkurzného konania, t. j. v znení účinnom od 01.03.2021 (ďalej ako „ZKR“), nakoľko konkurzné konanie voči úpadcovi bolo začaté uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 10K/2/2021 zo dňa 26.03.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku 63/2021 vydanom dňa 01.04.2021 (účinky začatia konkurzného konania nastali dňa 02.04.2021), pričom splnenie podmienok odporovateľnosti bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase, kedy právny úkon vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.06.2010, sp. zn. 1 M Obdo V 7/2010).
Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.
Podľa § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
Podľa § 3 ods. 3 ZKR, predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.
Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
Podľa § 57 ods. 4 veta prvá ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 60 ods. 1 ZKR v znení účinnom do 31.12.2018, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa § 60 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 31.12.2018, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 60 ods. 3 ZKR v znení účinnom do 31.12.2018, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 9 ods. 1 ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa § 62 ods. 5 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
Podľa § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Primárne súd uvádza, že súd zhodne so žalovaným považoval žalobný návrh (petit) za zmätočný tak po formálnej ako aj po vecnej stránke a obsah žaloby vyhodnotil vo viacerých ohľadoch za rozporný. Podľa názoru súdu však tieto nedostatky žaloby nebránili jej vecnému prejednaniu, pričom súd nenadobudol pochybnosť o tom, čoho sa žalobca domáhal a v súlade s článkom 17 CSP považoval za dôvodné vec rozhodnúť aj bez toho, aby trval na formálne bezchybnom žalobnom návrhu.
Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti podľa Občianskeho zákonníka sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa. Osobitné predpoklady odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Odporovateľnosť musí uplatniť aktívne legitimovaný subjekt - správca úpadcu alebo veriteľ voči pasívne legitimovanému subjektu, a to v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu (§ 57 ods. 2 ZKR). Odporovateľnosť možno uplatniť pri právnych úkonoch vykonaných v stanovenom čase pred začatím konkurzného konania.
Pri uplatnení odporovateľnosti v zmysle § 60 ZKR je potrebné preukázať aj to, že ukracujúci právny úkon bol vykonaný s úmyslom ukrátiť veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle.
V konaní nebolo sporné, že na majetok úpadcu bol uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 10K/2/2021 zo dňa 14.06.2021, vyhlásený konkurz, tak ako vyplýva z verejne dostupného Obchodného vestníka č. 117/2021 vydaného dňa 18.06.2021. Účinky vyhlásenia konkurzu preto v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 ZKR v spojení s § 199 ods. 9 ZKR nastali dňa 19.06.2021. Konkurzné konanie začalo voči úpadcovi na základe uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 10K/2/2021 zo dňa 26.03.2021, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 63/2021 zo dňa 01.04.2021.
Vzhľadom na to, že zákon ( § 57 ods. 2 ZKR) stanovuje prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu na súde, súd z úradnej povinnosti preskúmal včasnosť podania tejto incidenčnej žaloby. Podľa elektronickej doručenky bola žaloba podaná na súde elektronicky dňa 15.02.2022. Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 19.06.2021. Preto niet pochybností o tom, že právo odporovať právnym úkonom bolo uplatnené na súde včas, keďže bolo uplatnené do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Súčasne mohol súd skonštatovať, že neúčinnosti právnych úkonov sa domáhal aktívne legitimovaný subjekt (správca úpadcu). Žaloba smerovala voči osobe, ktorá podľa presvedčenia žalobcu získala finančný prospech zodpovedajúci sume 5.373,60 eur, ktorej vydania sa žalobca domáhal.
ZKR upravuje dve základné skupiny odporovateľných právnych úkonov, a to kvalifikované v § 56 a v § 59 (právne úkony bez primeraného plnenia a zvýhodňujúce právne úkony), a druhú skupinu právnych úkonov (§ 60 ZKR), ktoré nie je možné subsumovať pod § 58 a § 59 ZKR.
V prvej skupine právnych úkonov sa nemusí preukazovať úmysel úpadcu ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov a vedomosť o tomto úmysle druhou zmluvnou stranou sporného právneho úkonu. Táto sprísnená „zodpovednosť“ druhej zmluvnej strany za spôsob nadobudnutia prospechu na základe odporovateľného právneho úkonu je limitovaná časove, pretože postihuje právne úkony, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania a ak bol právny úkon urobený so spriaznenou osobou dlžníka, je táto lehota trojročná. Navrhovateľ však v konaní musí preukázať, že sporný právny úkon bol urobený počas úpadku dlžníka alebo, že tento právny úkon dlžníka spôsobil jeho úpadok.
V druhej skupine (§ 60 ZKR) je možné postihnúť tie právne úkony, ktoré boli urobené až počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania, avšak správcu (žalobcu) zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov a druhá zmluvná strana o tomto úmysle vedela. Existencia úmyslu a vedomosť druhej zmluvnej strany sa ex lege predpokladá pri právnych úkonoch, ktoré urobil dlžník so spriaznenou osobou, pričom povinná osoba ako nadobúdateľ majetkového prospechu môže preukázať opak, teda neexistenciu úmyslu alebo jeho nepoznanie, resp.
absenciu obidvoch predpokladov. Pri tejto skupine právnych úkonov je právne irelevantné, či dlžník bol v čase vykonania sporného právneho úkonu v úpadku alebo či sa týmto právnym úkonom do úpadku dostal.
Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktoré sú inak platné (z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného typu a z hľadiska náležitostí právnych úkonov netrpia vadou, pre ktorú by bolo možné vysloviť ich neplatnosť), ale ktorými dosiahne dlžník (spôsobí) ukrátenie uspokojenia ich pohľadávok. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície (právneho úkonu) dlžníka s jeho majetkom, buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu, aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojim majetkom.
Jedným z právnych predpokladov pre úspešné podanie odporovacej žaloby, ktorou môže veriteľ (v konkurze správca alebo veriteľ) dosiahnuť neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, je platnosť právneho úkonu. Hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti, a je možno povedať, že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, tak podľa § 42a/ Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 57 ods. 4 ZKR je ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. ZKR v § 57 ods. 4 vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka niektorého z veriteľov dlžníka, teda ktoréhokoľvek. Z týchto dôvodov musí správca prioritne preukázať (má dôkazné bremeno), že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu. Nebol by dôvod na podanie odporovacej žaloby, ak by sa všetky prihlásené a zistené pohľadávky v konkurze uspokojili. V konkurze, kde sa pohľadávky uspokojujú len pomerne to v zásade neprichádza do úvahy, ale nie je to úplne vylúčené (napr. ak si všetci veritelia neprihlásia pohľadávky).
K poznaniu úmyslu (priameho alebo nepriameho ) dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov druhou zmluvnou stranou súd konštatuje, že poznanie tohto úmyslu je v zásade vylúčené, ak zmluvné strany napádaného právneho úkonu nie sú majetkovo a ani personálne prepojené. Na strane druhej, aj pri takomto prepojení, nie je vylúčené, že druhá zmluvná strana o takomto úmysle dlžníka nevie, a preto je prípustný dôkaz opaku, čo ZKR pripúšťa aj pri právnom úkone dlžníka so spriaznenou osobou. Rovnako je v zásade vylúčené poznanie úmyslu dlžníka pri právnom úkone medzi neznámymi osobami, pri náhodnom alebo ojedinelom právnom vzťahu.
Pri hodnotení právnych úkonov podnikateľov je potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť, že ide o konanie profesionálnej skupiny subjektov, u ktorých sa v zásade vyžaduje konanie s odbornou starostlivosťou (osobitne u štatutárnych orgánov kapitálových spoločností), pretože toto konania má spravidla ekonomické a právne dopady na ostatných podnikateľov (vzťahy medzi spoločníkmi navzájom, medzi spoločníkom a spoločnosťou a medzi štatutárnym orgánom a spoločnosťou sú absolútnymi obchodmi). Práve z týchto dôvodov sú obsahom hmotného konkurzného práva tradične ustanovenia o odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré postihujú právne úkony podnikateľov v širšom rozsahu ako je to u „nepodnikateľských subjektov“, podľa všeobecnej súkromnoprávnej úpravy v Občianskom zákonníku (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR 5/2013 z 15.5.2013).
Predpokladom každej odporovateľnosti tak podľa Občianskeho zákonníka (§ 42a ods. 1), ako aj podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (§ 57 ods. 4) je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži (ukráti) uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu nemal dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď odporovaným právnym úkonom dôjde k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, odporovacia žaloba nemôže byť úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. júla 2014, sp. zn. 25 CoKR 2/2014, R33/2016).
Z písomnej žaloby a z jej doplnenia je zrejmé, že žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov, ktoré považoval vo väzbe na svoje skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu za ukracujúce právne úkony podľa § 60 ZKR, ktoré boli učinené v dňoch 05.11.2018 a 07.12.2018 v prospech žalovaného ako osoby spriaznenej s úpadcom, ktorý mal v čase ich vykonania postavenie konateľa a
spoločníka úpadcu. Podľa názoru súdu, vymedzenie žalobou odporovaných právnych úkonov bolo zo strany žalobcu neurčité, na ktorú skutočnosť upozornil v rámci svojej procesnej obrany aj žalovaný, ktorý súčasne existenciu akýchkoľvek právnych úkonov, na základe ktorých by mal získať na úkor úpadcu prospech (obohatiť sa), poprel a poprel tiež výber finančných prostriedkov alebo tovaru a ich ponechanie si bez právneho dôvodu. Poukaz na zápisy v účtovníctve úpadcu, v zmysle ktorých úpadca evidoval pohľadávky voči žalovanému titulom pôžičky v sume 1.050 eur zo dňa 26.11.2018 a titulom pohľadávky voči spoločníkovi v sume 1.222,60 eur zo dňa 20.12.2018 považoval súd za bezvýznamný, nakoľko ani z hľadiska sumy pohľadávok ani z hľadiska ich časového zaradenia nezodpovedali skutkovým tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa odporovaných právnych úkonov.
Základným predpokladom pre uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu je, že napadnutý právny úkon vznikol, pričom súčasne musí ísť o právny úkon úpadcu. V posudzovanej veci sa žalobcovi nepodarilo uniesť dôkazné bremeno o tom, že medzi úpadcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke a nebola preukázaná ani existencia iného právneho úkonu úpadcu, či už jednostranného alebo dvojstranného, na základe ktorého by žalovaný získal finančný prospech, príp. že došlo k plneniu zo strany úpadcu a k ponechaniu si nejakých finančných prostriedkov alebo tovaru zo strany žalovaného. Predložené uznesenie povereného príslušníka policajného zboru L.:F.-XXXX/ZV-ZA-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie konateľa úpadcu O. A., vznik žiadneho právneho úkonu úpadcu nepreukazoval a nepotvrdzovalo ani žiadne skutkové tvrdenia žalobcu. Žalobca žiaden právny úkon, ktorý by bolo možné odporovať, riadne neurčil a nerozlišoval, či išlo o úkon (konanie) úpadcu alebo žalovaného. Pokiaľ by aj došlo zo strany žalovaného, ktorý mal v rozhodnom čase postavenie konateľa úpadcu, a teda konal v mene a na účet úpadcu, k výberu finančných prostriedkov úpadcu bez toho, že by boli vrátené, išlo by o faktickú činnosť, nie o samotný právny úkon, ktorý by bolo možné odporovať. Právny úkon je prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú. Za právny úkon podľa § 34 Občianskeho zákonníka sa faktická činnosť nepovažuje, hoci je zrejmé, že sa ňou právny úkon vykonáva. Žalobca žiaden nespochybnený právny úkon viažuci sa na finančné prostriedky spolu v sume 5.373,60 eur nezameniteľným spôsobom a jednoznačne nevymedzil. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by žalovaný v rámci právneho vzťahu medzi úpadcom a žalovaným konal ako konateľ úpadcu, potom by vo vzťahu k nemu nebolo možné skonštatovať ani pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko jeho konanie by sa považovalo za konanie úpadcu. Za podmienky, že by bolo preukázané, že by vybral peňažné prostriedky z pokladne, príp. aj tovar bez právneho dôvodu a tieto by úpadcovi nemal v úmysle vrátiť (nevrátil), potom by prichádzala do úvahy zodpovednosť žalovaného voči úpadcovi titulom bezdôvodného obohatenia. Žaloba na určenie neúčinnosti právneho úkonu je však neopodstatnená. Žalobca sa na pojednávaní prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vzhľadom na pochybnosti o druhu právneho úkonu pokúsil zmeniť skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu tak, že nárok uplatnený žalobou zadefinoval ako výber finančných prostriedkov a prevzatie tovaru bez právneho dôvodu, čo by mohlo zakladať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu, avšak súd považoval tieto prostriedky procesného útoku s poukazom na zásadu koncentrácie konania za učinené oneskorene a nepovažoval za dôvodné na ne prihliadať a zmenu žaloby nepripustil, prihliadnuc na to, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, zohľadniac tiež fakt, že zo strany žalovaného bola ešte pred návrhom na zmenu žaloby bola vznesená námietka premlčania, ktorú by súd musel považovať vzhľadom na dátum pojednávania a úpravu premlčacej doby za relevantnú.
Odporovateľnými sú len právne úkony úpadcu, ohľadom ktorých žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok, s ktorými zákon spája úspešné uplatnenie odporovacieho práva. Vzhľadom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom vzniku a existencie právnych úkonov, ktoré by mohli byť napadnuté odporovateľnosťou, súd už ďalej neskúmal naplnenie ďalších všeobecných ani osobitných podmienok odporovateľnosti uvedených v ustanovení § 60 v spojení s ustanovením § 57 ods. 4 ZKR, ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania učinené zo strany žalobcu aj zo strany žalovaného zamietol pre ich nadbytočnosť a žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, a teda aj v časti nároku na vydanie požadovanej peňažnej náhrady.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu v konaní. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a teda nárok na náhradu trov konania svedčí žalovanému. O nároku na náhradu trov konania preto rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu žalovanému. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania žalovaného proti žalobcovi rozhodne tunajší súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).