Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-6-2021.pdf
PDF · 126.63 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: STAVEBUILD s.r.o., so sídlom Panenská 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 807 133 zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s. r. o., so sídlom Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava, IČO: 36 862 282 proti žalovanému: SPEKTRUM REAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 28, 811 03 Bratislava, IČO: 35 827 025 zastúpenému: JUDr. Viliam Vaňko, advokát, so sídlom Radlinského 578/11, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 18 048 676, o zaplatenie 280.059,05 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/139/2016 - 103 zo dňa 22.09.2020 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/139/2016 - 103 zo dňa 22.09.2020 p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorý sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 280.059,05 EUR s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 21.11.2014 došlo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zhotoviť dielo - „Vytvorenie novej atrakcie CR rekonštrukciou NKP vyhliadky Monte Móry v lokalite Štrbské Pleso“, podľa podmienok stanovených v zmluve o dielo a v rozsahu uvedenom v prílohe č. 1 zmluvy o dielo a dodať, resp. zabezpečiť dopracovanie projektu do realizačnej podoby (ďalej tiež len „dielo“). Žalovaný sa v zmysle zmluvy o dielo zaviazal zhotovené dielo prevziať a zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela. Žalobca uviedol, že pôvodný objekt bol vo vlastníctve žalovaného. Obsahom činnosti žalobcu bola realizácia stavebného povolenia. Cena diela bola v zmysle zmluvy o dielo zmluvnými stranami dohodnutá na celkovú sumu 528.983,21 EUR. Úhrada ceny diela sa v zmysle ods. 7.2 zmluvy o dielo realizovala postupne - platením skutočne vykonaných prác a dodaných materiálov na základe čiastkových faktúr a konečnej faktúry. Žalobca si v súlade so zmluvou o dielo vyúčtoval v záverečnej fáze realizácie diela časť ceny diela faktúrou č. 2015-26 na sumu 170.503,37 EUR splatnou dňa 14.12.2015 a faktúrou č. 2015-27 na sumu 109.555,68 EUR splatnou dňa 22.01.2016. Žalovaný spočiatku uhrádzal zasielané faktúry riadne a včas, zo strany žalobcu boli priebežne vystavované jednotlivé čiastkové faktúry podľa súpisu vykonaných prác a táto zvyklosť ustálená medzi stranami sa nemenila ani pri faktúrach, ktoré zostali neuhradené. Žalobca uviedol, že kolaudačné povolenie bolo vydané dňa 03.06.2016 ako potvrdenie kolaudačného rozhodnutia č. 434/3550/2015, 75/380/2016 - Kun z 27.01.2016 vydaného obcou Štrba. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že dielo bolo zo strany žalobcu ako zhotoviteľa ukončené riadne a včas, avšak žalovaný
si svoj záväzok zo zmluvy o dielo nesplnil, čím sa dostal do omeškania, preto si žalobca žalobou uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania s poukazom na odsek 22.1.4 článku XXII zmluvy o dielo.
2. Žalovaný vo vyjadrení, potvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo a poukázal na to, že zmluva o dielo obsahuje konkrétny termín odovzdania diela, a to do 12 mesiacov od odovzdania staveniska. Uviedol, že termín odovzdania nebol zo strany žalobcu dodržaný. Žalovaný tiež uviedol, že medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá cena diela vo výške 528.983,21 EUR s DPH, pričom platobné podmienky boli dohodnuté tak, že cena diela bude uhradená postupne platením skutočne vykonaných prác. Zhotoviteľ bol oprávnený vystavovať čiastkové faktúry na základe schváleného súpisu vykonaných prác technickým a stavebným dozorom. Žalovaný mal za to, že neboli splnené predpoklady pre vyhotovenie faktúry, a teda aj pre platenie ceny diela, keďže neboli preukázané plnenia ani postup podľa čl. VII zmluvy o dielo. Pri faktúrach, ktoré žalobca označil ako nezaplatené, nebol podľa žalovaného ani v jednom prípade dodržaný dohodnutý zmluvný postup preukázania oprávnenosti vystavenia faktúr, pričom tieto schválené súpisy žalobca nepredložil ani po podaní žaloby. Na základe uvedených skutočností boli faktúry žalovaným vrátené žalobcovi za účelom odstránenia uvedených nedostatkov. Žalobca bol opakovane vyzývaný na dokončenie diela podľa zmluvy a vzhľadom na nečinnosť žalobcu s dokončením diela, žalovaný objednal vypracovanie znaleckého posudku na posúdenie nedokončených prác ako aj závad diela, pričom v záujme zabránenia vzniku hroziacich škôd bol žalovaný nútený dielo dokončiť prostredníctvom iných subjektov. Na základe uvedeného žalovaný považoval žalobou uplatnený nárok za nepreukázaný a neoprávnený, tento popieral a žiadal žalobu zamietnuť.
3. Súd prvej inštancie spor prejednal za účasti žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu. Na prvom pojednávaní, keďže sa žalobca na pojednávanie nedostavil, pričom doručenie predvolania na pojednávanie mal žalobca vykázané v súlade s § 31a zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov dňom 09.07.2020, svoju neúčasť na pojednávaní žalobca neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Na základe uvedeného mal súd za to, že boli splnené procesné podmienky na vykonanie pojednávania a prejednanie sporu v neprítomnosti žalobcu. Ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní konanom dňa 25.08.2020 v podaní doručenom súdu dňa 04.09.2020 nepovažoval za včasné ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní vychádzal z vyjadrení strán sporu a vykonal dokazovanie súkromným znaleckým posudkom č. 111/2016 vypracovaným Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o. dňa 06.09.2016 a dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to najmä: Zmluvou o dielo zo dňa 21.11.2014, faktúrou č. 2015-26 na sumu 170.503,37 EUR splatnou dňa 14.12.2015, faktúrou č. 2015-27 na sumu 109.555,68 EUR splatnou dňa 22.01.2015, výpisom z knihy vyšlých faktúr 2015, faktúrou č. 2015-16 na sumu 13.372,99 EUR splatnou dňa 17.09.2015, krycím listom čerpania za obdobie 25.11.2014-02.08.2015, Zisťovacím protokolom o vykonaných stavebných prácach za obdobie od 25.11.2014 do 02.08.2015, Súpisom vykonaných prác za obdobie od 25.11.2014 do 02.08.2015, výpisom z listu vlastníctva č. 4034 zo dňa 20.09.2016, listom žalovaného zo dňa 22.12.2015, listom žalovaného zo dňa 11.01.2016, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu. V konaní vyhodnotil ako nesporné, že medzi žalobcom v právnom postavení zhotoviteľa a žalovaným v právnom postavení objednávateľa bola uzavretá Zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa riadne a včas zhotoviť dielo špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy podľa podmienok stanovených v zmluve a v rozsahu uvedenom v prílohe č. 1 k zmluve dodať, resp. zabezpečiť dopracovanie projektu do realizačnej podoby a záväzok žalovaného ako objednávateľa riadne a včas zhotovené dielo prevziať a zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu za vykonanie diela v súlade s článkom VI zmluvy. Základným účelom zmluvy o dielo bolo zhotovenie diela - „Vytvorenie novej atrakcie CR rekonštrukciou NKP vyhliadky Monte Móry v lokalite Štrbské Pleso“ bližšie špecifikované v článku III zmluvy. Medzi stranami nebolo sporná výška celkovej ceny diela dojednaná v článku VI bod 6.1 zmluvy v sume 528.983,21 EUR s DPH. Rovnako nebolo sporné, že žalobca vystavil žalovanému dňa 15.11.2015 faktúru č. 2015-26 na sumu 170.503,37 EUR a dňa 23.12.2015 faktúru č. 2015-27 na sumu 109.555,68 EUR, ktoré žalovaný žalobcovi nezaplatil. Žalobca mal za to, že dielo bolo z jeho strany zhotovené riadne a včas a jednotlivé čiastkové faktúry boli vystavované podľa súpisu vykonaných prác. Žalovaný v konaní v rámci svojej procesnej obrany namietol, že žalobca nedodržal zmluvne dohodnutý termín odovzdania diela. Vo vzťahu k nezaplateným faktúram žalovaný
namietal, že zo strany žalobcu nebol dodržaný zmluvne dojednaný postup preukazovania oprávnenosti vystavených faktúr, nakoľko k nim nebol schválený súpis vykonaných prác technickým a stavebným dozorom žalovaného, na základe čoho boli faktúry vrátené žalobcovi. Žalovaný tiež namietol, že žalobcu vyzýval na dokončenie diela a následne bol nútený dielo dokončiť prostredníctvom iných subjektov. Z predloženej Zmluvy o dielo zo dňa 21.11.2014 mal súd preukázané, že v článku VII zmluvy si zmluvné strany dojednali vznik nároku na zaplatenia ceny diela odlišne od § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že úhrada ceny za dielo bude realizovaná postupne platením skutočne vykonaných prác a dodaných materiálov na základe čiastkových faktúr a konečnej faktúry, ktoré zhotoviteľ (žalobca) vystaví a odošle objednávateľovi (žalovanému). V zmysle článku VII bod 7.3 zmluvy si žalobca a žalovaný dojednali, že žalobca pred vystavením čiastkovej faktúry predloží technickému a stavebnému dozoru žalovaného na kontrolu súpis vykonaných prác a dodaných materiálov v takom rozsahu a podrobnosti, v akom rozsahu je špecifikovaná cena diela. V zmysle článku VII bod 7.5 si zmluvné strany dohodli, že žalobca bol oprávnený vystavovať čiastkové faktúry v zmysle ods. 7.2 a nasl. uvedeného článku zmluvy na základe schváleného súpisu vykonaných prác a dodaných materiálov technickým a stavebným dozorom žalovaného, ktorý bude tvoriť prílohu faktúry. Strany si ďalej v článku VII bod 7.9 dojednali, že splatnosť čiastkových faktúr bude 30 dní odo dňa ich doručenia žalovanému, pričom žalovaný bol oprávnený doručenú faktúru prekontrolovať a na základe splnenia záväzku žalobcu vyplývajúceho zo zmluvy o dielo riadne a včas, bol povinný faktúru uhradiť.
5. Ďalej prvostupňový súd mal za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok dohodnutých zmluvnými stranami, ktoré by preukazovali splatnosť ním vystavených faktúr č. 2015-26 a č. 2015-27. Z faktúry č. 2015-26 vyplynulo, že túto vystavil žalobca žalovanému dňa 14.11.2015 na sumu v celkovej výške 170.503,37 EUR, a to na základe Zmluvy o dielo zo dňa 21.11.2014 za práce a dodávky podľa priloženého súpisu vykonaných prác na diele. Z faktúry č. 2015-27 vyplynulo, že túto vystavil žalobca žalovanému dňa 23.12.2015 na sumu v celkovej výške 109.555,68 EUR, a to na základe Zmluvy o dielo zo dňa 21.11.2014 za práce a dodávky podľa priloženého súpisu vykonaných prác na diele. Prvostupňový súd uzavrel, že žalobca v konaní nepredložil k uvedeným faktúram súpisy vykonaných prác a dodaných materiálov schválené technickým a stavebným dozorom žalovaného, tak ako si to zmluvné strany dohodli v článku VII bod 7.3 a bod 7.5 zmluvy o dielo. Uvedenú skutočnosť aj žalovaný v konaní v rámci svojej procesnej obrany namietal a predloženými listami zo dňa 22.12.2015 a zo dňa 11.01.2016 v konaní preukázal, že žalovanému oznámil, že faktúru č. 2015-26 a faktúru č. 2015-27 neuznáva s poukazom na článok VII bod 7.3 zmluvy o dielo, ktorý ukladal žalobcovi povinnosť pred vystavením faktúry predložiť technickému a stavebnému dozoru žalovaného na kontrolu súpis vykonaných prác a dodaných materiálov. V zmysle uvedeného mal prvostupňový súd za to, že pokiaľ si strany v rámci zmluvnej autonómie dojednali, že nárok na zaplatenie ceny diela na základe čiastkových faktúr vystavených zhotoviteľom, zhotoviteľovi vzniká až po predložení súpisu vykonaných prác a dodaných materiálov odsúhlasených technickým a stavebným dozorom objednávateľa a pokiaľ vykonaným dokazovaním nebolo v konaní preukázané, že by žalobca k faktúram č. 2015-26 a č. 2015-27, od ktorých odvodzuje žalobou uplatnený nárok, takýto súpis predložil, resp., že k schváleniu súpisu vykonaných prác a dodaných materiálov zo strany žalovaného došlo, a to ani v čase ich vystavenia a doručenia žalovanému, ako ani v konaní pred súdom, žalobca nemá právo na zaplatenie ceny diela vo fakturovanej výške, nakoľko kým nie je schválený súpis vykonaných prác a dodaných materiálov predložený, nemôže nastať splatnosť fakturovanej pohľadávky.
6. Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie zmluvnými stranami dojednaných podmienok podmieňujúcich splatnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, dospel súd k záveru, že žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela fakturovanej faktúrami č. 2015-26 a č. 2015-27 nevznikol. Súd preto v rámci posudzovanej veci vyhodnotil ako bez právneho významu tvrdenie žalobcu, že dielo vykonal riadne a včas s poukazom na vydané kolaudačné povolenie, pričom ani toto tvrdenie žalobcu nebolo v konaní preukázané, keď zo záverov súkromného znaleckého posudku č. 111/2016 vypracovaného Ústavom stavebnej ekonomiky, s.r.o. dňa 06.09.2016 vyplynulo, že na diele neboli dokončené všetky práce.
7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia samostatným uznesením.
8. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) g) a h) C.s.p. a uvádza, že si v súlade so zmluvou o dielo vyúčtoval v záverečnej fáze realizácie diela ďalšie časti ceny diela, a to faktúrou č. 2015-26 na sumu 170.503,37 EUR s DPH splatnou dňa 14.12.2015 a faktúrou č. 2015-27 na sumu 109.555,68 EUR s DPH splatnou dňa 22.01.2016. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný uhrádzal zasielané faktúry riadne, zo strany žalobcu boli priebežne vystavované jednotlivé čiastkové faktúry podľa súpisu vykonaných prác a táto zvyklosť ustálená medzi stranami sa nemenila ani pri faktúrach, ktoré však zostali neuhradené. Žalobca použil presne ten istý postup pri vystavovaní faktúr, ako to robil od začatia stavby od vystavenia prvej faktúry, a to vystavil faktúru, priložil k nej súpis prác. Žalobca uviedol, že kolaudačné povolenie bolo vydané dňa 03.06.2016 ako potvrdenie kolaudačného rozhodnutia č. 434/3550/2015, 75/380/2016 - Kun z 27.01.2016 vydaného obcou Štrba. Na základe uvedeného žalobca má za to, že dielo bolo zo strany žalobcu ako zhotoviteľa ukončené riadne a včas. Z predmetného kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že príslušný stavebný úrad stavbu povolil, že stavba bola vykonaná zhotoviteľom - žalobcom v súlade s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní, že neboli zistené závady a nedostatky, ktoré by bránili vydaniu povolenia užívania predmetnej stavby. Taktiež podotýka, že žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia bola podaná v čase, keď žalobca na diele riadne participoval a miestne zisťovanie ku kolaudačnému rozhodnutiu sa uskutočnilo dňa 17.12.2015, čiže v čase pred vystavením druhej nezaplatenej faktúry. Žalobca tvrdí, že žalovaný vedome a účelovo nepotvrdil vykonané práce, napriek tomu, že boli vykonané, faktúry vrátil s úmyslom vyhnúť sa ich zaplateniu. Žalobca k znaleckému posudku udáva, že tento znalecky posudok v žiadnej jeho časti nehovorí o nedokončení diela, či nedodaní fakturovaných prác a materiálov. Tento znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu 30.7.2016, a teda po skolaudovaní stavby a povolení túto užívať, a teda logicky nemôže byť dôkazom toho, že žalobca nedodal práce a materiál na dielo v hodnote nezaplatených faktúr spolu v sume 280.059,05 €, čo je približná polovica celej ceny diela. Ak by skutočne žalobca nedodal práce a materiál v hodnote polovice celkovej ceny diela, predmetné dielo by zrejme nestálo, nebolo by skolaudované a žalobca by ho zrejme ani nemohol využívať. Znalecký posudok obsahuje popis vád či nedorobkov, ktoré kvalifikuje ako estetické nedostatky, či konštrukčné nedostatky, a to bez alebo s minimálnym zásahom do konštrukcie. Žalobca k znaleckému posudku poznamenáva, že keďže predmetom konania nie je uplatnenie nároku žalovaného na vady diela, tento znalecký posudok sa javí ako irelevantný. Žalobca taktiež uvádza, že žalovaný si nikdy a žiadnym spôsobom vady predmetného diela u žalobcu neuplatňoval. Celú doručovanú poštu v tejto veci - predvolanie na pojednávanie, vyjadrenie žalovaného s prílohami, výzvu na vyjadrenie, teda prevzal a oboznámil sa s ňou až dňa 25.08.2020, a to po termíne pojednávania a po uplynutí lehoty na podanie vyjadrenia a doplnení či navrhnutí dôkazov. Žalobca bol poučený o účinkoch takéhoto doručovania. Napriek tomu, že síce ako konateľ mal o takomto spôsobe doručovania vedieť, žiaľ nebol si toho vedomý a preto zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia, ako aj termín pojednávania, a to z dôvodu, že sa o týchto úkonoch resp. o doručovaných zásielkach a ich obsahu dozvedel až dňa 25.08.2020 popoludní. Žalobca si uvedomuje právne následky jeho nevedomosti o doručovaní zásielok do elektronických schránok, avšak udáva, že sa skutočne spoliehal na doručenie poštou. Konateľ žalobcu nemá právne vzdelanie a v tejto veci nebol zastúpený advokátom, nevedel o tomto spôsobe doručovania a jeho účinkoch. Žalobca sa pokúšal dňa 25.8.2020 do schránky na pokyn advokáta nahliadnuť, táto bola neaktívna a až po oprave IT odborníkom, sa do schránky vedel dostať. Z uvedených dôvodov žiadal žalobca už prostredníctvom svojho právneho zástupcu, aby dodatočne ospravedlnil neprítomnosť žalobcu na pojednávaní. Zároveň žiadal súd, aby mu poskytol dodatočnú lehotu na podanie vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného. Toto bolo súdu podané neodkladne. Súd na prvom pojednávaní vo veci, kedy mohlo byť súdu a bolo zjavné, že doručovanie bolo ustálené s fikciou doručenia, pričom žalobca sa o zásielkach nemusel dozvedieť vôbec, ukončil dokazovanie a odročil pojednávanie na vyhlásenie rozsudku. Žalobca poznamenáva, že po troch rokoch, kedy bol súd absolútne nečinný, kedy žalobu na vyjadrenie žalovanému zaslal po troch rokoch od jej podania, súd ukončil dokazovanie na prvom pojednávaní v neprítomnosti žalobcu, čím vzal žalobcovi možnosť ďalej akokoľvek reagovať na vyjadrenie žalovaného, či podať vyjadrenie a doplniť ich dôkazmi. Súd v rozsudku len skonštatoval, že keďže súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané doručenie vyjadrenia žalovaného k žalobe, spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie a poučením v zmysle § 153 CSP žalobcovi v súlade so zákonom dňa 05.02.2020, mal súd za to, že zo strany súdu bolo zabezpečené právo žalobcu oboznámiť sa s vyjadrením protistrany a zároveň mu bola poskytnutá lehota na vyjadrenie svojho stanoviska, ktorú žalobca nevyužil. Zároveň s poukazom na štádium konania, teda keď bolo na pojednávaní vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania, nepovažoval súd za dôvodné a hospodárne poskytnúť žalobcovi dodatočnú lehotu na doručenie vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, že žaloba bola na súd podaná 22.9.2016, súd po uplynutí
4 rokov stanovil vo veci prvé pojednávania a hneď na tomto pojednávaní ukončil dokazovanie. Súd vychádzal pri rozhodovaní o veci z obsahu spisu. Napriek tomu neprávne vyhodil dôkazy predložené žalobcom aj žalovaným. Z obsahu oboch vyjadrení sporových strán bolo zjavné, že dielo vykonané bolo vo finančnom rozsahu polovice hodnoty celého diela - žalovaný nárok. Vykonanie týchto prác a dodanie materiálu nenamietal ani samotný žalovaný. Ten sa bránil len tým, že žalobcovi nebol odsúhlasený výkaz súpisu prác. Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel, zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. 25 Cb/139/2016 - 103 zo dňa 22.09.2020 za rozhodnutie, ktoré je vydané v súlade so skutkovým i právnym stavom. Poukázal na to, že žalobca napáda obidva výroky s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h). Civilného sporového poriadku bez toho aby špecifikoval niektoré odvolacie dôvody. Podľa názoru žalovaného, súd prvej inštancie vychádzal z vykonaných dôkazov. Vychádzajúc z uzatvorenej zmluvy o dielo, súd správne konštatoval, že podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Čl. VII zmluvy o dielo presne špecifikuje platobné podmienky. Podľa ust. bodu 7.5 je zhotoviteľ oprávnený vystavovať čiastkové faktúry na základe schváleného Súpisu Technickým a stavebným dozorom objednávateľa, ktorý bude tvoriť prílohu faktúry. V bodoch 7.3 a 7.4. je presne určený postup vyhotovovania a odsúhlasovania súpisov vykonaných prác a dodaných materiálov. Žalobcove tvrdenie, že žalovaný vedome a účelovo nepotvrdil vykonané práce, je nepresvedčivé. Žalobca nepreukázal, že zmluvou požadované súpisy vykonaných prác a dodaných materiálov vôbec predložil stavebnému a technickému dozoru. Preto ani stavebný a technický dozor nemali čo posudzovať. Pritom v zmluve je určená lehota na vystavenie súpisu a dozor posudzuje predložený súpis. V prípade faktúr, ktorých zaplatenie je predmetom žaloby, tieto neboli vystavené v súlade s dohodnutými podmienkami. Faktúry neobsahovali ani ďalšie náležitosti dohodnuté v čl. VII. bod 7.5 zmluvy o dielo. Podľa bodu 7.8 zmluvy o dielo, v prípade, že doručená faktúra nebude obsahovať náležitosti stanovené touto zmluvou alebo zákonom resp. bude obsahovať iné nezrovnalosti, je objednávateľ oprávnený vrátiť ju zhotoviteľovi na prepracovanie. V danom prípade sa preruší plynutie splatnosti a nová lehota začne plynúť doručením novej, správne vystavenej faktúry. Je nesporné, že žalovaný faktúry žalobcovi vrátil a správne vystavené faktúry neboli žalovanému doručené do dnešného dňa. Z tohto dôvodu ani nevznikol nárok na zaplatenie žalovaných faktúr a už vôbec nie na úroky z omeškania. Iný právny titul na uplatňovanie svojich nárokov žalobca neuplatnil. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že dielo bolo z jeho strany ukončené riadne a včas, je treba uviesť, že to nezodpovedá skutočnosti. Podľa čl. V. ods. 5.1.3. malo byť odovzdanie dokončeného diela do 12 mesiacov od odovzdania staveniska s tým, že stavenisko bolo odovzdané 24.11.2014 a teda stavba mala byť odovzdaná do 24.11.2015. Uzavretá zmluva špecifikuje obsahové aj formálne náležitosti odovzdania diela a to spísanie Preberacieho protokolu na základe návrhu vypracovaného zhotoviteľom pri dodržaní náležitostí dohodnutých v zmluve (čl. XVII) a súčasné odovzdanie dokumentácie potrebnej k riadnemu užívaniu Diela (čl. XVIII) . Ani jedna podmienka odovzdania diela nebola splnená a žalobca ani v konaní nepredložil o splnení záväzku vo forme odovzdania diela žiadny dôkaz. Dokončenie stavby a následné kolaudačné konanie si zabezpečoval žalovaný v snahe znížiť škody spôsobené neplnením záväzkov zo strany žalobcu. Čo sa týka škody spôsobenej neukončením diela v určenej lehote, žalobcovi už pri uzatváraní zmluvy o dielo bolo známe, že žalovaný uzatvoril zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (v zastúpení: Slovenská inovačná a energetická agentúra), podľa ktorej mal žalobca získať nenávratný finančný príspevok vo výške 226.182,70 Eur. Príspevok rieši čiastočné financovanie predmetu zmluvy o dielo. Jednou z rozhodujúcich podmienok na vyplatenie príspevku je realizácia projektu do 31.12.2015. Napriek výzvam zo strany žalovaného na riadne odovzdanie diela a upozorneniam na hroziacu škodu, žalobca neprijal potrebné opatrenia na realizáciu zmluvy o dielo v dohodnutom termíne. Následne došlo k zrušeniu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Otázka uplatňovania náhrady škody však nie predmetom tohto sporu. Ku skutočnostiam, ktoré sú uvádzané v IV. časti odvolania, žalobca zaujíma stanovisko, že sú právne irelevantné. Je nesporné a preukázané, že súd doručoval žalobcovi predvolanie spolu s ďalšími dokladmi, spôsobom určeným v zákone. Zákonnosť postupu súdu nespochybňuje ani žalobca, keď v odvolaní uviedol, že „žalobca netvrdí, že súd postupoval nezákonne“. Žalobca že napriek tomu tvrdí, že došlo k popretiu jeho práva na spravodlivý proces. To, že konateľ spoločnosti nepostupoval v súdnom konaní v súlade s platnou legislatívou (pri preberaní súdnych zásielok) z dôvodu jeho údajnej neznalosti, nemôže znamenať, že súd má povinnosť túto skutočnosť predpokladať a postup súdu v súlade zo zákonnými pravidlami teda nemôže byť považované za popretie práva na spravodlivý proces.
10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.
11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacej námietke žalovaného dopĺňa odvolací súd nasledovné.
13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, bola uzavretá Zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu riadne a včas zhotoviť dielo špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy podľa podmienok stanovených v zmluve a v rozsahu uvedenom v prílohe č. 1 k zmluve dodať, resp. zabezpečiť dopracovanie projektu do realizačnej podoby a záväzok žalovaného riadne a včas zhotovené dielo prevziať a zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu za vykonanie diela v súlade s článkom VI zmluvy. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny v celkovej výške 280.059,05 Eur a príslušenstva titulom zaplatenia ceny diela na základe čiastkových faktúr č. 2015-26 a č. 2015-27. Žalobca mal za to, že dielo bolo z jeho strany zhotovené riadne a včas a jednotlivé čiastkové faktúry boli vystavované podľa súpisu vykonaných prác. Žalovaný však v konaní v rámci svojej procesnej obrany namietol, že žalobca nedodržal zmluvne dohodnutý termín odovzdania diela. Vo vzťahu k nezaplateným faktúram žalovaný namietal, že zo strany žalobcu nebol dodržaný zmluvne dojednaný postup preukazovania oprávnenosti vystavených faktúr, nakoľko k nim nebol schválený súpis vykonaných prác technickým a stavebným dozorom žalovaného, na základe čoho boli faktúry vrátené žalobcovi. Žalovaný tiež namietol, že žalobcu vyzýval na dokončenie diela a následne bol nútený dielo dokončiť prostredníctvom iných subjektov.
14. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za preukázané, že v článku VII zmluvy si zmluvné strany dojednali vznik nároku na zaplatenia ceny diela odlišne od § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka a žalobca pred vystavením čiastkovej faktúry mal predložiť technickému a stavebnému dozoru žalovaného na kontrolu súpis vykonaných prác a dodaných materiálov v takom rozsahu a podrobnosti, v akom rozsahu je špecifikovaná cena diela. V zmysle článku VII bod 7.5 si zmluvné strany dohodli, že žalobca bol oprávnený vystavovať čiastkové faktúry v zmysle ods. 7.2 a nasl. uvedeného článku zmluvy na základe schváleného súpisu vykonaných prác a dodaných materiálov technickým a stavebným dozorom žalovaného, ktorý bude tvoriť prílohu faktúry. Strany si ďalej v článku VII bod 7.9 dojednali, že splatnosť čiastkových faktúr bude 30 dní odo dňa ich doručenia žalovanému, pričom žalovaný bol oprávnený doručenú faktúru prekontrolovať a na základe splnenia záväzku žalobcu vyplývajúceho zo zmluvy o dielo riadne a včas, bol povinný faktúru uhradiť.
15. Zo zmluvy o dielo je teda zrejmé, že účastníci záväzkového vzťahu si dohodli čas aj spôsob úhrady ceny diela. Jej zaplatenie podmienili odkladacou podmienkou, ktorá spočíva v tom, že žalobca mal povinnosť predložiť dozoru žalovaného súpis vykonaných prác a dodaných materiálov na kontrolu. Dojednanie takejto podmienky umožňuje ustanovenie § 36 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252336'&ucin-k-dni='30.12.9999'> prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Nie je sporné, že v prejednávanej veci nedošlo k splneniu odkladacej podmienky, teda že žalobca podmienku nesplnil.
16. Je potom potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa, že pokiaľ si strany v rámci zmluvnej autonómie dojednali, že nárok na zaplatenie ceny diela na základe čiastkových faktúr vystavených
zhotoviteľom, zhotoviteľovi vzniká nárok až po predložení súpisu vykonaných prác a dodaných materiálov odsúhlasených technickým a stavebným dozorom objednávateľa a pokiaľ vykonaným dokazovaním nebolo v konaní preukázané, že by žalobca k faktúram č. 2015-26 a č. 2015-27, od ktorých odvodzuje žalobou uplatnený nárok, takýto súpis predložil, resp., že k schváleniu súpisu vykonaných prác a dodaných materiálov zo strany žalovaného došlo, a to ani v čase ich vystavenia a doručenia žalovanému, ako ani v konaní pred súdom, žalobca nemá právo na zaplatenie ceny diela vo fakturovanej výške, nakoľko kým nie je schválený súpis vykonaných prác a dodaných materiálov predložený, nemôže nastať splatnosť fakturovanej pohľadávky.
17. K uvedenému odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR , sp. zn. 3 Obo 163/99 zo dňa 1.5.2000, podľa ktorého, ak bola v zmluve o dielo splatnosť ceny viazaná na splnenie odkladacej podmienky, nemôže sa zhotoviteľ pred jej splnením úspešne domáhať zaplatenia ceny diela, aj keď bol dielo riadne ukončené a odovzdané.
18. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, podľa ktorej žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, keď nepreukázal splnenie dojednaných podmienok podmieňujúcich splatnosť žalobou uplatnenej pohľadávky. Z dôvodu absencie dôkazu o predložení súpisu vykonaných prác a dodaných materiálov odsúhlasených technickým a stavebným dozorom objednávateľa nenastala splatnosť ceny diela v zmysle žalobcom vystavených faktúr.
19. K odvolacej námietke spočívajúcej v nevedomosti žalovaného o predvolaní na pojednávanie odvolací súd uvádza, že ide o irelevantnú námietku, nemajúcu vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď tento súd doručoval žalobcovi predvolanie spolu s ďalšími dokladmi, spôsobom určeným v zákone a v podstate zákonnosť postupu súdu nakoniec ani sám žalobca nespochybňuje. Doručenie predvolania na pojednávanie mal žalobca vykázané v súlade s v súlade s § 31a zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov dňom 09.07.2020. Súd zároveň konštatoval, že svoju neúčasť na pojednávaní žalobca neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Na základe uvedeného mal súd za to, že boli splnené procesné podmienky na vykonanie pojednávania a prejednanie sporu v neprítomnosti žalobcu.
20. K novým skutočnostiam, ktoré žalovaný uvádza v odvolaní a k označeným dôkazom v rámci odvolania odvolací súd uvádza, že navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 C.s.p. (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona.
21. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 C.s.p.) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov.
22. Ustanovenie § 153 C.s.p. upravuje sudcovskú koncentráciu konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať určité procesné úkony v ktoromkoľvek štádiu konania, ale len v určitom štádiu. Ak procesný úkon, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Koncentrácia konania má teda za následok osobitné procesnoprávne sankcie za to, že strana sporu porušila povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 C.s.p. tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úroku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.
23. Vzhľadom na uvedené kritériá možno konštatovať, že v prejednávanej veci žalobca nepredložil dôkazy včas, súd prvej inštancie postupoval v súlade s Civilným sporovým poriadkom.
24. Kritériom pri posudzovaní použiteľnosti žalovaným uplatnených prostriedkov procesnej obrany v danej sporovej veci zo strany súdu bola ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia. Ide o časové kritérium, ktoré nie je dané objektívnou (exaktnou) časovou hranicou, ale je charakterizované tým, že žalovaný mohol úkony uplatniť skôr a teda nekonal podľa úvahy súdu rýchlo a hospodárne. Účelom uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania bolo spor zrýchliť, zefektívniť, zabrániť tomu, aby strany predkladali skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov až na pojednávaní, čo predlžovalo celkový proces z dôvodu potreby odročenia pojednávania. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019).
25. S poukazom na uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).