Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-308-2017.pdf
PDF · 67.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/308/2017
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, IČO: 31 701 914, so sídlom Bardejovská 6, 043 29 Košice, právne zastúpeného: JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o, so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, proti povinnému: E. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX J. Q., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava (nástupca súdnej exekútorky JUDr. Zory Ferdinandy), v konaní o vymoženie 60,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.
II. Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, súd trovy exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným pôvodnej súdnej exekútorke JUDr. Zore Ferdinandy dňa 29.3.2017 domáhal vymoženia sumy 60,60 eur a jej príslušenstva, a to na základe rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 2C/186/2015-25 zo dňa 4.4.2016, právoplatného a vykonateľného dňa 18.5.2016. Súdna exekútorka následne požiadala tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 6Er/308/2017 - 23 zo dňa 9.6.2023 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2023.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 44 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
5. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie súd exekučné konanie aj bez návrhu zastavil.
6. Podľa § 9a ods. 1 a 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona
sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.
9. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
11. V tomto prípade súd dôvody hodné osobitného zreteľa nevzhliadol, preto o náhrade trov konania medzi účastníkmi tohto konania rozhodol postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia § 9a ods. 1 EP a § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že povinnému ich náhradu nepriznal. Oprávnený procesne zavinil zastavenie exekučného konania tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu, ktorý nespĺňal materiálne predpoklady vykonateľnosti, preto by mal povinnému nahradiť trovy konania. Povinný si však žiadne trovy konania neuplatňoval a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu vôbec nejaké trovy v tomto konaní vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
12. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
14. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
15. Podľa § 47 ods. 3 druhá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov
16. Výzvou zo dňa 12.6.2023 a opakovanou výzvou zo dňa 17.7.2023 súd vyzval súdneho exekútora na vyjadrenie, či si uplatňuje trovy exekučného konania pre prípad jeho zastavenia. Zároveň súd poučil súdneho exekútora, že ak sa vo výzve stanovenej lehote nevyjadrí, súd bude mať za to, že si trovy exekučného konania neuplatňuje. Súdny exekútor sa ani k opakovanej výzve súdu doposiaľ nevyjadril a požadovanú špecifikáciu uplatnených trov exekúcie nezaslal. Súd preto v zmysle poučenia obsiahnutého vo výzve má za to, že si trovy exekučného konania neuplatňuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.
Proti II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.