Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-342-2012.pdf
PDF · 93.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/342/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky C. D., bytom R., H. XX, zastúpenej JUDr. Renátou Barbušovou, advokátkou, AK Štúrova 13, Bratislava a otca B. D., bytom R. H. XX, na návrh matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému C. D., nar. XX.X.XXXX z doterajšej sumy 3.000,- Sk na sumu 250,- eur mesačne od 1.10.2012, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 1.10.2012 do 28.2.2013 v celkovej sume 600,84 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom apríl 2013, pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 41C 7/2007-31 zo dňa 5.11.2007 v časti o výživnom na maloletého C..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 27.9.2012 žiadala matka súd, aby zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému od 1.10.2012 na sumu 300,- eur mesačne ako bežné výživné a sumou 100,- eur mesačne, ktorou by otec prispieval na tvorbu úspor maloletého, neskôr súhlasila s bežným výživným 200,- eur mesačne a 50,- eur mesačne na tvorbu úspor. Ako dôvod uviedla, že od poslednej úpravy výživného sa jej zvýšili náklady maloletého, ktorý je v tomto školskom roku študentom 3. ročníka gymnázia.
Otec súhlasil so zvýšením výživného od 1.10.2012 na sumu 150,- eur mesačne.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 200,- eur mesačne a otca zaviazať povinnosťou prispievať na tvorbu úspor maloletého sumou 50,- eur mesačne od 1.10.2012.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 41C 7/2007-31 zo dňa 5.11.2007, právoplatným 31.1.2008 súd manželstvo rodičov rozviedol, schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa mal. C. ako aj jeho starší brat G., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zverili do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal platiť výživné na mal. G. v sume 4000,- Sk mesačne a mal. Jakuba 3000 Sk mesačne. V tom čase čistý priemerný mesačný príjem matky činil 8.262,50 Sk. Otec podnikal na základe živnostenského oprávnenia a v daňovom priznaní za rok 2006 vyčíslil výšku príjmov zo živnosti 671.073,- Sk a výdavkov 565.524,- Sk a za rok 2007 jeho príjmy zo živnosti dosahovali 1.051.277,- Sk a výdavky 935.426,- Sk. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali. Jakub bol 13-ročný žiak ZŠ.
V súčasnom období je matka rozvedená, ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem mal. C. nemá, nakoľko obom rodičom v marci 2010 skončila vyživovacia povinnosť k ich staršiemu synovi G.. Matka pracovala v základnej škole na pozícii ekonóm školy a vo funkcii vedúcej prevádzkových zamestnancov. Jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie október až december 2011 dosiahol 849,33 eur a za rok 2012 703,53 eur, v januári 2013 zarobila 1.066,65 eur netto. Tento pracovný pomer podľa vlastného vyjadrenia ukončila výpoveďou z dôvodu, že od 1.2.2013 je zamestnancom G. časti R. - A., tento pracovný pomer má uzavretý na dobu neurčitú s určeným funkčným platom 900,- eur mesačne. Ukončila strednú ekonomickú školu a v tomto odbore aj pracuje. G. vlastní 3-izbový byt, v ktorom býva s oboma synmi, keď starší G. pracuje a sám si platí externé štúdium na vysokej škole. Jej zdravotný stav nevyžaduje trvale zvýšené náklady.
Otec je ženatý, taktiež má vyživovaciu povinnosť už len k maloletému C.. Ukončil 1. stupeň H. a pracuje ako živnostník v obchode pre stavebníctvo. V daňovom priznaní za rok 2011 vyčíslil výšku príjmov zo živnosti 96.788,35 eur a výdavkov 92.815,77 eur a v daňovom priznaní za rok 2012 uviedol príjmy zo živnosti 61.484,- eur a výdavky 53.460,- eur. Zdravotné problémy nemá, je nemajetný. Žije v rodinnom dome jeho manželky, ktorá kúpnu zmluvu o kúpe rodinného domu podpísala dňa 28.3.2008 a dňa 27.3.2008 podpísala spolu s otcom zmluvu o financovaní bývania, v zmysle ktorej si ako dlžníci zobrali hypotekárny úver a spotrebný úver podľa udania otca v sume 4.050.000,- Sk, z ktorých si A. F. (terajšia manželka otca) kúpila do výlučného vlastníctva rodinný dom v R. H. a časť z týchto finančných prostriedkov bola použitá na zariadenie tohto rodinného domu. Následne otec s A. F. uzatvoril v roku 2009 manželstvo. Splátky úveru činia 658,94 eur a 88,57 eur mesačne a sú platené z účtu terajšej manželky otca. Otec sám uviedol, že náklady súvisiace s užívaním predmetného rodinného domu platí on a ich náklady činia 2.000,- eur mesačne. Na adrese rodinného domu má otec trvalý pobyt, nemá žiadne právo užívania tohto rodinného domu. Čistý priemerný mesačný príjem manželky otca v roku 2012 dosiahol 853,77 eur.
V školskom roku 2012/2013 je takmer 18-ročný Jakub študentom 3-ročníka gymnázia. C. hral do marca 2012 tenis, ktorý mu platil otec v sume 50,- eur mesačne. Jeho zdravotný stav nevyžaduje trvale zvýšené náklady. Navštevuje ZUŠ klavír, ktorý stál 40,- eur za obdobie od septembra do decembra 2012. Každý pondelok je doučovaný z matematiky a anglického jazyka, pričom jedna doučovacia hodina stojí 10,- eur. Matka preukázala zvýšené náklady maloletého súvisiace so zabezpečením školských potrieb a to v celkovej sume 23,47 eur, návšteva fitnes centra za čo zaplatila 26,90 eur, za 2 knihy potrebné na výučbu nemeckého jazyka zaplatila 12,45 eur, na ZRPŠ - ZUŠ 30,- eur, ďalšie náklady súvisia so zabezpečením jeho výživy a ošatenia.
Otec na výživu maloletého platil 99,58 eur mesačne, potom ako rodičom zanikla vyživovacia povinnosť k synovi G. v marci 2010, platil otec na mal. C. sumou 133,- eur mesačne, avšak od marca 2012 platí opäť sumou 99,58 eur mesačne vzhľadom na to, že v tom období mal C. prehrávky klavíra a jeho matka nesúhlasila s tým, aby sa prehrávky zúčastnila otcova terajšia manželka a C. si vybral prítomnosť matky na prehrávke a nie manželky otca.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N. E. prešetril pomery u otca a zistil, že tento býva v 6-izbovom rodinnom dome s príslušenstvom, v ktorom sú len 3 izby zariadené obývačka, spálňa a izba detí, ktorú používajú pri návštevách mal. C. u otca. Býva v ňom otec s manželkou, spoločné deti nemajú. Otec uviedol, že syn ho pravidelne navštevuje, majú dobrý vzťah.
Kolízny opatrovník prešetril pomery v rodine matky bývajúcej v 3-izbovom byte v jej vlastníctve, v ktorom býva s mal. C. a občas tam prebýva aj starší syn G., ktorý popri práci študuje externe na vysokej škole a na domácnosť prispieva nepravidelne. Domácnosť je štandardne a účelne zariadená s hygienou na požadovanej úrovni. V byte je obývacia izba, matkina izba a tretiu obývajú jej synovia, v nej sú 2 postele, písací stôl s počítačom, úložné priestory na šatstvo a knihy. Matka platí maloletému životné poistenie vo výške 38,- eur mesačne.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.
Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za posledných 5 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane maloletého i na strane jeho rodičov a zistil, že maloletý úmerne veku vyrástol a jeho potreby sa zvýšili v každom smere. Podstatná zmena pomerov nastala na jeho strane prestupom na strednú školu, na ktorej je toho času študentom 3. ročníka. Matka má zvýšené náklady súvisiace s jeho školskou, ale aj mimoškolskou činnosťou, keď chodí na klavír, do fitnes, kde 10 vstupov stojí 30,- eur a tiež absolvuje doučovanie z matematiky a anglického jazyka.
Čo sa týka rodičov, matka je stále rozvedená, jej príjem sa zvýšil podstatným spôsobom. Otec je naďalej živnostník, jeho príjem sa tiež zvýšil, uzatvoril ďalšie manželstvo.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, keďže mal preukázané, že na strane maloletého nastala zmena pomerov jeho prestupom na strednú školu. Návrhu vyhovel, čo sa týka počiatku zvýšenia výživného a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 1.10.2012 tak, ako to žiadala matka, s čím otec i kolízny opatrovník súhlasili, na sumu 250,- eur mesačne. Takto určenú výšku výživného považuje súd v súčasnom období za primeranú jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, ale aj pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Pri rozhodovaní súd prihliadol na to, že rodičom zanikla ďalšia vyživovacia povinnosť v marci 2010 a prihliadol i na to, že otec okrem výživného, ktoré platí v súčasnom období v rozsahu stanovenom rozhodnutím súdu, podstatným spôsobom potreby syna nezabezpečuje. Súd je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v sume 250,- eur mesačne a to z dôvodu, že otec na seba berie neprimerané majetkové riziká tým, že je spoludĺžnikom úveru na rodinný dom, ktorý nie je v jeho vlastníctve. Jeho konanie je potrebné vyhodnotiť v súlade s obsahom ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Výživné na maloleté dieťa má totiž prednostných charakter a každý rodič si ho musí plniť, hoc i na úkor zabezpečovania svojich vlastných potrieb. Otec preukázal i platby poistenia predmetnej nehnuteľnosti, čo je však podľa názoru súdu výdavok jeho manželky ako výlučnej vlastníčky jej rodinného domu. Pri rozhodovaní súd nevychádzal len zo zárobkov zistených na strane otca, ale aj na základe jeho možností a schopností. Otcom navrhovaná výška výživného 150,- eur mesačne je neakceptovateľná a nezodpovedá veku a odôvodneným potrebám maloletého, ale ani pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Otec sám uviedol, že jeho náklady spolu s manželkou činia 2.000,- eur mesačne a ako je to schopný platiť, keď ním preukázaný čistý mesačný príjem za rok 2012 činí 668,66 eur a jeho manželky 703,53 eur, z čoho platia cca 700,- eur mesačne splátky riadne nepreukázal, z čoho možno vyvodiť, že má i ďalšie príjmy. Súd nemohol akceptovať jeho zdôvodnenie, že nejako žijú.
Súd vyslovuje počudovanie nad konaním otca, ktorý miesto sumy 133,- eur mesačne, ktorou dobrovoľne platil na mal. C., začal od marca 2012 opäť platiť výživné v sume 99,58 eur z dôvodu nemožnosti jeho manželky byť prítomnej na prehrávke klavíra syna C.
Vo zvyšku súd návrh zamietol, keď mal preukázané, že majetkové pomery na strane otca nedovoľujú zaviazať ho platením výživného na tvorbu úspor pre maloletého.
Súd mal preukázané, že otec začal platiť zvýšeným výživným teda sumou 150,- eur mesačne, ktorú zaplatil za mesiace október, november a december 2012.
Keďže súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 1.10.2012 zročné výživné ku dňu 28.2.2013 vyčíslil v celkovej sume 600,84 eur (250,- eur x 5 mesiacov = 1.250,- eur /otec mal zaplatiť/ - 150,- eur x 3 mesiace + 99,58 eur x 2 mesiace = 649,16 eur /otec zaplatil/ = 600,84 eur) a o podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p., teda povolil zročné výživné otcovi splácať v splátkach po 50,- eur mesačne, i keď sám o to nežiadal, vzhľadom na ním preukázané príjmy.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave,
cestou podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nebude dobrovoľne plniť povinnosť, uloženú mu vo vykonateľnom rozsudku, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.