Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2T-41-2010.pdf
PDF · 76.74 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/41/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, pred samosudcom JUDr. Stanislavom Dutkom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.02.2013, v trestnej veci obžalovanej O. G., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. súd obžalovanú O. G., rod F., nar. XX.XX.XXXX/XXXX, v H., trvale bytom W., R. ul. č. X, o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu 1 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:
dňa 4. marca 2009 o 17.22 hodine, v Bratislave na Legionárskej ulici smerom na Račianske mýto viedla osobné motorové vozidlo BMW 118D, evidenčného čísla A.-XXX N., pričom pri predchádzaní z priebežného jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu nedala prednosť v jazde autobusu linky MHD, značka TAM BUS, evidenčného čísla N.-XXX H., ktorý riadil vodič M. Š., jazdiaci v pravom jazdnom pruhu, a ktorý v snahe predísť zrážke s vozidlom obvinenej zabrzdil, následkom čoho došlo v autobuse k pádu cestujúcich: G. U., ktorá následkom pádu utrpela ľahké zranenia - pomliaždenie hlavy v temeno-záhlavovej oblasti vpravo, neúplnú zlomeninu - nalomenie stredného článku III. prstu ľavej ruky, pomliaždenie oboch zápästí, pomliaždenie pravej polovice chrbta v oblasti pravej lopatky s krvnou podliatinou s predpokladanou dobou liečenia 4-5 týždňov, M. O., ktorá následkom pádu utrpela ľahké zranenia - pomliaždenie tváre, zlomeninu nosa bez posunu úlomkov s predpokladanou dobou liečenia 3-5 dní, I. N., ktorá následkom pádu utrpela ľahké zranenia - pomliaždenie tváre v oblasti pravej lícnej kosti, stuhnutie okolochrbticového svalstva krčnej časti chrbtice s predpokladanou dobou liečenia 5-7 dní, L. C., ktorá následkom pádu utrpela ľahké zranenie - pomliaždenie pravej polovice hrudníka na jeho zadnej ploche s predpokladanou dobou liečenia 5-7 dní,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovanej O. G., vyslúchol tiež poškodené I. N., G. U., M. O., L. C., ako aj svedkov JozI. Š. V. Ľ. A.. Do konania pribral znalca z odboru cestná doprava, Ing. L. O.. Š., ktorého zvlášť vyslúchol priamo na hlavnom pojednávaní k podanému znaleckému posudku a tento na hlavnom pojednávaní aj prečítal. Tiež oboznámil obsah spisu a na základe takto vykonaného dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom dňa 22.05.2012 keď obžalovanú G.Ň. uznal vinnou pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v obžalobe Okresného prokurátora pre Bratislavu 1 a obžalovanej uložil peňažný trest vo výmere 800,- EUR a náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace. Prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie hlavne o závery znaleckého posudku prečítaného na hlavnom pojednávaní, o výsluch znalca Ing. Š., ktorý bol na hlavnom pojednávaní vyslúchnutý a tiež o výpovede svedkov M. Š., vodiča autobusu, Ľ. A., ktorý cestoval v autobuse MHD ako doprovod kolegu v
zácviku a nakoniec aj o výpovede poškodených U., O., N. V. C., keď konštatoval a uzavrel, že podľa znalca z vykonaných dôkazov, hlavne z výstupu dátovej karty autobusu, z fotodokumentácie i ohliadky miesta činu však vyplýva, že pravdepodobnou sa javí verzia vodiča autobusu a to s veľmi vysokou pravdepodobnosťou. Znalec uviedol, že pre túto verziu svedčí tak záznam o veľmi prudkom brzdení autobusu z dátovej karty a skutočnosť, že vozidlo BMW po nehode zostalo stáť v polohe, ktorá svedčí, že sa vodička nestihla zaradiť pred autobusom. V porovnaní záverov znalca a výpovedí poškodených a svedkov prvostupňový súd uzavrel, že obžalovaná spôsobila kolíznu situáciu následkom čoho došlo v autobuse MHD k pádu cestujúcich z ktorých poškodené G. U., M. O., I. N. V. L. C. utrpeli zranenia ktoré je možné kvalifikovať ako ľahké zranenie. Podľa prvostupňového súdu aj keď obžalovaná nekonala v úmysle spôsobiť zranenia poškodeným, z nedbanlivosti im ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná. V podanom odvolaní obžalovaná uviedla, že nijakým spôsobom neobmedzila autobus, ktorý stál a vychádzal zo zastávky. Podľa obžalovanej vodič autobusu svedok Š. pri vychádzaní zo zastávky jednoznačne nesledoval cestnú premávku, nepozrel sa do spätného zrkadla aká je situácia a v dôsledku tejto jeho nepozornosti potom neadekvátne reagoval prudkým brzdením. Podľa obžalovanej sám znalec skonštatoval, že v tomto posudzovanom prípade nie je možné technickými prostriedkami ustáliť, aká bola technická príčina tejto dopravnej nehody. Následne obžalovaná poukázala na zásadu „In dubio pro reo“ a navrhla, aby ju odvolací súd spod obžaloby oslobodil v celom rozsahu.
Krajský súd v Bratislave na základe podaného odvolania zrušil rozsudok prvostupňového súd a tomuto prikázal znovu vo veci konať a rozhodnúť. Poukázal pritom na skutočnosť, že znalec vyslúchnutý na hlavnom pojednávaní uviedol, že čo sa týka príčiny dopravnej nehody v znaleckom posudku vychádzal z analýzy dvoch variant a to z verzie ktorú uviedla vodička auta - obžalovaná a z verzie ktorú popísal vodič autobusu. Podľa odvolacieho súdu čo sa týka posudzovania oboch verzií, znalec v znaleckom posudku i na hlavnom pojednávaní uviedol, že vzhľadom k absencii ďalších dôkazov bolo technicky prijateľné, že nehoda sa mohla stať tak podľa verzie vodiča autobusu ako aj podľa verzie obžalovanej, vodičky auta. Z vykonaných dôkazov, hlavne z výstupu dátovej karty autobusu, z fotodokumentácie i ohliadky miesta činu však vyplýva, že pravdepodobnou sa javí verzia vodiča autobusu a to s veľmi vysokou pravdepodobnosťou. Odvolací Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušovacom rozhodnutí v súvislosti s dôkaznou núdzou aká sa vyskytla aj v posudzovanom prípade, poukázal na zásadu „in dubio pro reo“ teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por., použitie, ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Ako ďalej uvádza odvolací súd, prvostupňový súd svoje rozhodnutie oprel len o výsledky znaleckého dokazovania, ktoré sú už v naznačenom kontexte dvojalternatívne. Podľa krajského súdu teda možno len prisvedčiť priliehavosti odvolacích argumentov obžalovanej o dôkaznej núdzi kedy nebol nikým a ničím priamo a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by sa dopustila konania predpokladaného žalovanou skutkovou podstatou prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. Pre nové rozhodnutie podľa odvolacieho súdu nebolo potrebné nariadiť doplnenie dokazovania.
Odvolací súd vo svojom uznesení 4To 128/2012 prvostupňovému súdu nariadil opätovne vyhodnotiť dôkaznú situáciu priebehu skutkového deja prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., tak ako mu to ukladajú už uvedené základné zásady trestného konania a spravodlivo vo veci rozhodnúť. Podľa názoru krajského súdu po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov súvisiacich s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorý je obžalovanej kladený za vinu a z ktorého ju uznal prvostupňový súd za vinnú neboli spoľahlivo preukázané, všetky okolnosti tohto žalovaného a súdeného skutku a teda nebola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru, než ako je uvedené v obžalobe.
Odvolací súd tiež konštatoval, že vzhľadom na doterajšie výsledky dokazovania nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb uzavrieť, že došlo k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.
Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Keďže odvolací súd nariadil prvostupňovému súdu prehodnotiť vykonané dôkazy s tým, že vykonanie ďalších dôkazov nevyžaduje, prvostupňový súd na nariadenom hlavnom pojednávaní, po vrátení veci odvolacím súdom oboznámil vykonané dokazovanie a po splnení zákonných podmienok na konanie, teda doručenie rozhodnutí odvolacieho súdu tak obžalovanej, obhajcovi, prokurátorovi ako aj poškodeným, predvolaní týchto na nariadené hlavné pojednávanie, vo veci opätovne rozhodol rozsudkom v medziach stanovených zrušovacím rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave.
Čo sa týka nárokov na náhradu spôsobenej škody, je pravdou, že všetky poškodené si nárok na náhradu spôsobenej škody uplatnili, avšak obžalovaná bola postupom podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby oslobodená. Z týchto dôvodov súd zároveň poškodené G. U., M. O. V. I. N. ktoré uplatnili nárok na náhradu škody s ich nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občiasko súdnych.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa práva odvolania výslovne vzdala.