Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-78-2012.pdf
PDF · 83.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/78/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci navrhovateľky: F. T., rod. N., nar. XX.X.XXXX, štátna občianka SR, t.č. bytom A. XX proti odporcovi: V. T., nar. XX.X.XXXX, štátny občan SR, bytom T. XXX o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: F. T., nar. XX.XX.XXXX, V. T., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. X.X.XXXX, všetky bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov uzavreté dňa 17.10.2008 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Bátke vo zväzku 3, ročník 2008, na strane 99, pod č. 7 r o z v á d z a.
Maloleté deti T., F., nar. XX.XX.XXXX, V., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. X.X.XXXX z v e r u j e súd na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Odporca - otec je p o v i n n ý prispievať na výživu každého dieťaťa výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré sumy sú splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci, vopred matke, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd n e u r č u j e styk otca s maloletými deťmi.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania s tým, že ani odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za toto konanie.
odôvodnenie:
Navrhovateľka v podanom návrhu žiadala rozviesť manželstvo s odporcom, ktoré bolo uzavreté dňa 17.10.2008, pretože ich manželstvo bolo dobré asi len pol roka, potom začalo dochádzať k nezhodám, odporca začal užívať drogy, nadväzoval známosti s inými ženami, počas trvania manželstva mal známosti s troma rôznymi ženami, pod vplyvom drog fyzicky ubližoval jej aj deťom. V auguste minulého roka sa spolu s deťmi odsťahovala k svojej matke, pričom odporca sa o deti nezaujíma a už sedem mesiacov ich nevidel, ale boja sa ho aj deti, lebo aj tieto zbil. Ona sa odporcu bojí a v žiadnom prípade s ním nechce žiť v manželstve. V prípade rozvodu manželstva navrhla deti zveriť do svojej starostlivosti a odporcu zaviazať na platenie výživného, styk otca s deťmi neurčiť.
Odporca sa k obsahu návrhu nevyjadril, ani sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol na toto riadne a včas predvolaný a svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka žiadala v prípade rozvodu manželstva účastníkov maloletého deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať na platenie výživného v minimálnej výške.
Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľky a zástupkyne kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom návrhu, sobášneho listu účastníkov, rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o poberaní dávok v hmotnej núdzi a po takto vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 17.10.2008, v čase keď navrhovateľka mala len 16 rokov a musela žiadosť o povolenie súd, pretože bola v tom čase už tehotná. Toto manželstvo však nebolo usporiadané, keďže odporca sa rodine a deťom nevenoval, požíval drogy, pod vplyvom ktorých bol agresívny, fyzicky ubližoval aj navrhovateľke aj deťom, nadväzoval známosti s inými ženami, preto sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti ešte v auguste minulého roku a od tejto doby neudržiava s odporcom žiadny kontakt, odporca sa o deti nezaujíma a výživné na ne neplatí.
Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 62 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k tomu záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené a že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel, keďže odporca sa nevenoval rodine ani deťom, navrhovateľke a deťom fyzicky ubližoval a účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od augusta minulého roku, pričom ani nie je predpoklad, že by títo mohli spolužitie obnoviť. Súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Zároveň zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca, ktorý je nezamestnaný a poberá len dávky v hmotnej núdzi, zaviazal na platenie výživného pre maloleté deti vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé z nich, čo je v súčasnosti 26,65 € mesačne.
Súd neupravil styk otca s deťmi, keďže tento nejaví o deti záujem a tieto sa ho boja.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 144 prvej vety OSP a zároveň súd rozhodol tak, že ani odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za toto konanie, pretože je taktiež nezamestnaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v 2 vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.