Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/437/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd V. samosudkyňou X.. Q. S. v právnej veci navrhovateľa R. W., H.:XX XXX XXX, O., Q. X, proti odporcovi Š. F., K.. XX.XX.XXXX, O. X. V. V., Q. XX, zastúpený opatrovníkom X.. X. X., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu O., za účasti vedľajšieho účastníka ZdruŽ.A. K. R. R. W. Z., V., K.. J. X, zastúpený advokátskou kanceláriou X.. H. Š., W., W.. Z. XXX/XX, v konaní o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd konanie v časti istiny XXX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške X % ročne odo dňa XX.XX.XXXX z a s t a v u j e.

V časti istiny XXX,- eur súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal dňa XX.X.XXXX návrh na začatie konania o zaplatenie sumy XXX,XX eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa XX.X.XXXX zmluvu č. U. a dodatok k zmluve zo dňa XX.X.XXXX o pripojení č. U.. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky.

V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný telefón, telekomunikačné zariadenia zn. K. XXXX D. za kúpnu cenu X,- euro.

Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu služieb vyfakturovaných v období od XX.XXXX P. XX.XXXX porušil zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve č. U. a časť následky neplnenia si zmluvných povinností je povinná zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške XXX,XX eur.

Navrhovateľ listom zo dňa XX.X.XXXX zobral späť svoj návrh na začatie konania v časti zmluvnej pokuty XXX,XX eur a žiadal, aby súd konanie zastavil.

V liste zo dňa XX.X.XXXX navrhovateľ sa domáha náhrady škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón, a to vo výške XXX,- eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľa spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú

oproti cene trhovej tým, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti. Navrhovateľ žiadal úhradu za služby, a to vo výške XXX,XX eur.

Súd vykonal dokazovanie, a to: návrh bol podaný dňa XX.X.XXXX, súčasťou je Zmluva o pripojení zo dňa XX.X.XXXX, dodatok k zmluve o pripojení zo dňa XX.X.XXXX, príloha č. 1 k dodatku, pokus o pokonávku zo dňa X.XX.XXXX, fotokópia doručenky, faktúra zo dňa X.X.XXXX, faktúra zo dňa X.X.XXXX, faktúra zo dňa X.X.XXXX, faktúra zo dňa X.X.XXXX, faktúra zo dňa XX.X.XXXX, všeobecné podmienky čl. 19-20, záznam o zložení súdneho poplatku, platobný rozkaz zo dňa XX.X.XXXX, žiadosť o spoluprácu zo dňa XX.XX.XXXX, list Obec X. zo dňa XX.XX.XXXX, lustrácia Centrálneho registra zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie o ustanovení opatrovníka zo dňa XX.X.XXXX, uznesenie zo dňa XX.XX.XXXX právoplatné XX.XX.XXXX, predvolanie zo dňa XX.X.XXXX, uznesenie zo dňa XX.X.XXXX, oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka zo dňa XX.X.XXXX, plná moc zo dňa XX.X.XXXX, predvolanie zo dňa XX.X.XXXX, uznesenie zo dňa XX.X.XXXX, zmena návrhu zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa XX.X.XXXX, prílohy čl. 53-62, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

V časti istiny XXX,XX eur s X % úrokom z omeškania súd zastavil. To znamená predmetom konania bola sumu XXX,XX eur, s úrokom z omeškania vo výške X %, ktorá pozostáva z neuhradených služieb v sume XXX,XX eur a nárok na zaplatenie sumu XX,- eur týkajúci sa škody, ako uviedol navrhovateľ v súlade s ust. čl. bod 3.7 dodatku.

Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril, súdom doručované zásielky opakovane nepreberal, preto súd vykonal šetrenie ohľadom miesta pobytu odporcu.

Podľa ust. , ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd mu ustanoví opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa tak postupuje, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Podľa ust. , pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, alebo ak je doručenie písomností v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Nakoľko pobyt odporcu nie je známy, zásielky súdu nepreberal, súd vykonal šetrenie a na základe týchto skutočností uznesením pod č. k. XRo/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX u s t a n o v i l odporcovi opatrovníka pre toto konanie, a to X.. X. X., vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu O..

V časti istiny XXX,- eur súd návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko navrhovateľ uvedenú sumu považuje za škodu a to z dôvodu, že je to rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Súd mal preukázané na čl. 6, 7, že účastníci zmluvy sa dohodli, že mobilný telefón zn. K. XXXX D. predáva navrhovateľ odporcovi za kúpnu cenu X,- euro.

V žiadnej časti zmluvy ani dodatku k zmluve o pripojení nie je uvedená žiadna klauzula, že účastníci konania sa dohodli na hodnote mobilného telefónu. Dohodnutá bola kúpna cena X,- euro a zmluvná pokuta v bode 2.5 je XXX,XX eur. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ predkladal odporcovi a uzatvoril zmluvu o pripojení a dodatky k zmluvám o pripojení a práve tieto podmienky boli stanovené zo strany navrhovateľa. Podľa názoru súdu sa v uvedenom prípade nejedná o škodu tak, ako vo svojom návrhu uvádza navrhovateľ.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody sú:

a) Porušenie právnej povinnosti

b) Existencia škody

c) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

d) Zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané.

Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Skutočná škoda je zmenšenie majetku poškodeného.

Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať a práve v tomto konkrétnom prípade uvedené skutočnosti neboli zo strany navrhovateľa preukázané, zdokladované a navrhovateľ predpokladá, že takáto škoda mu vznikla ako hodnota mobilného telefónu. Zo strany odporkyne nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti tak, ako uvádza navrhovateľ, nakoľko čo sa týka úhrad ako hovorné, tieto aj odporkyňa uznala, avšak čo sa týka hodnoty mobilného telefónu, tak táto bola jasne stanovená, presne špecifikovaná v zmluve o pripojení a dodatku k zmluve o pripojení. Podľa názoru súdu nejedná sa o uvedenú škodu tak, ako to ustanovuje §420 a násl. O.z. Zo strany navrhovateľa jedná sa o obranu, ktorá nezodpovedá kritériám, ktoré sú potrebné pri vzniku zodpovednosti za škodu.

Podľa a nasl. , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Záväzkový (obligačný) právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu (dlžníka) vyplýva povinnosť druhej strane (veriteľovi) z určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť. V záväzkovom právnom vzťahu sú práva a povinnosti vo vzájomnej relácii.

Práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového právneho vzťahu od počiatku smerujú iba proti určitej osobe alebo niekoľkým určitým osobám a vznikajú z dôvodov daných medzi dlžníkom a veriteľom (napr. z určitej zmluvy, z protiprávneho konania a pod.). Dôvodom vzniku záväzkov sú právne skutočnosti (právne a protiprávne úkony a iné zákonom uznané dôvody).

Podľa § 491 Obč. zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, týmto zákonom výslovne upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv, obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa , ods. 1, , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ods. 3, , Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , ods. 1, , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa , ods. 4, písm. k/, , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , ods. 5, , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 517 ods. 1 Obč. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia zaviazal odporcu k úhrade dlžnej sumy vo výške XXX,XX eur s prísl., t. j. X % ročným úrokom z omeškania odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to z dôvodu, že jedná sa o úhradu za poskytnuté služby, ktoré odporca neuhradil ku dňu podania návrhu ani ku dňu vyhlásenia rozsudku a súd považoval tento návrh navrhovateľa za dôvodný.

Vzhľadom na dispozitívny právny úkon navrhovateľa, ktorý žiadal konanie zastaviť v časti istiny XXX,XX eur s úrokom z omeškania X %, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a v časti istiny súd konanie zastavil. V časti týkajúcej sa istiny XXX,- eur súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

Úroky z omeškania sú upravené Nariadením vlády SR č. v znení neskorších zmien a doplnkov, kedy podľa tohto nariadenia výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu z omeškania s plnením peňažného záväzku. Výška úrokovej sadzby v danom prípade predstavuje X % ročne. Keďže sa odporca ocitol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, má veriteľ právo požadovať od neho úroky z omeškania. Z tohto dôvodu súd priznal navrhovateľovi aj právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX (t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku).

O trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. § ods. 2

V danom prípade súd mal preukázané, že vedľajší účastník na strane navrhovateľa vstúpil do konania v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške XXX,XX eur. Navrhovateľ v priebehu konania zobral návrh v časti istiny XXX,XX eur a príslušenstva k nej t.j. X% úroku z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia späť s tým, že zotrval na podanom návrhu okrem nároku na náhradu neuhradených služieb vo výške XXX,XX eur, ako aj na nároku na zaplatenie sumy XXX,- eur titulom náhrady škody.

V časti zmluvnej pokuty vo výške XXX,XX eur došlo k zastaveniu konania zavinením navrhovateľa, pričom v časti uplatneného nároku na náhradu škody súd návrh navrhovateľa zamietol. V časti istiny XXX,- eur, ohľadom ktorej vstúpil vedľajší účastník do konania bol navrhovateľ neúspešným účastníkom.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca pôvodným návrhom na začatie konania uplatnil nárok na zaplatenie sumy XXX,XX,-eur s príslušenstvom. V rozsahu istiny XXX,XX,-eur zobral navrhovateľ v priebehu konania návrh späť a zotrval na podanom návrhu v časti istiny XXX,XX,-eur titulom nezaplateného hovorného a sumy XXX,- eur titulom škody, ktorá navrhovateľovi vznikla. V časti istiny XXX,XX,-eru došlo zo strany súdu k zastaveniu konania, pričom v časti istiny XXX,-eur súd návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ bol teda úspešný v časti istiny XXX,XX,-eur čo predstavuje XX,XX% z pôvodne uplatneného nároku. V návrhu na začatie konania si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania v rozsahu súdom určenej čiastky. Navrhovateľovi vznikli v súvislosti s podaním návrhu trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške XX,XX,-eur. Navrhovateľ je však s poukazom na súdom priznanú čiastku úspešným účastníkom účastníkom len v rozsahu XX,XX%.

Odporca ako neúspešný účastník (v rozsahu XX,XX%) si náhradu trov konania neuplatnil, trovy konania mu ani nevznikli.

Vedľajší účastník na strane odporcu listom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX oznámil svoj vstup do konania ako vedľajší účastníka na strane odporcu (nie v časti zmluvnej pokuty, ale oznámil vstup do celého konania). Podaním zo dňa XX.XX.XXXX vedľajší účastník následne oznámil vstup len v časti zmluvnej pokuty v sume XXX,XX,-eur a uplatnil si nárok na náhradu trov konania v sume XX,XX,-eur. V tejto súvislosti súd poznamenáva že nemožno akceptovať oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka len v rozsahu zmluvných pokút. Vo svojej podstate totiž vedľajší účastník nemôže mať ohľadom trov konania iné postavenie ako účastník na strane ktorého vystupuje. Nemôže byť teda úspešným účastníkom v inom rozsahu ako účastník, na strane ktorého oznámil vstup do konania. V konečnom dôsledku by tak vedľajší účastník bol v praktickom ponímaní ohľadom trov konania vždy úspešným účastníkom popri účastníkovi, v záujme ktorého do konania vstúpil. Odporca bol v danom prípade v časti XX,XX% neúspešným účastníkom konania v uvedenom rozsahu podľa názoru súdu aj samotný vedľajší účastník. Súd ďalej poznamená, že pri rozhodovaní o trovách konania súd vždy prihliada na ich účelnosť. Skúma teda, čii náklady a trovy, ktoré si uplatnil účastník konania, sú účelné, resp. dôvodne vynaložené, keď účelnosť sa vždy spája s účelným uplatňovaním alebo bránením práva. Vedľajší účastník na strane odporcu si pre konanie zvolil právneho zástupcu z radov advokátov, a to X.. H. Š. napriek tomu, že vedľajší účastník na strane odporcu je združením na ochranu občana spotrebiteľa a jeho cieľom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Úmyslom zákonodarcu pri zakotvení nového odseku 2 do bolo, aby združenie na ochranu spotrebiteľa vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi a nie, aby sa združenie na ochranu spotrebiteľa dávalo ďalej zastupovať právnym zástupcom, keďže ide o oblasť, v ktorej by sa mal vedľajší účastník vyznať. Samo združenie sa prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v súdnom konaní a prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za tým účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Súd má za to, že v konečnom dôsledku tu nebol naplnený predpoklad účelne vynaložených nákladov, aj keď súd nepopiera, že účastníkovi konania nemožno odoprieť právo na zvolenie si právneho zástupcu z radov advokátov. Je neúčelné, ak si vedľajší účastník na strane odporcu na svoje zastupovanie v súdnom konaní zvolil právneho zástupcu z radov advokátov, ktorý si hneď pri oznámení vstupu uplatnil náhradu trov konania a následne vyčíslil trovy právneho zastúpenia v tomto konaní, čo navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv odporcu ako konkrétneho spotrebiteľa, ale navýšenie trov konania a získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Samotné zduženie je oprávnené vykonávať všetky úkony súvisiace so zastupovaním spotrebiteľov v konaní pred súdmi, pred orgánmi štátnej správy tak, ako to vyplýva z jeho cieľov a štatútu, a preto by združenie samo malo disponovať dostatočným materiálnym i personálnym vybavením ku kvalifikovanej obrane práv a záujmov spotrebiteľov v súdnych konaniach a možno to od neho spravodlivo vyžadovať. Zároveň súd nezistil žiadne špecifické okolnosti, ktoré by bolo potrebné zohľadniť pri posudzovaní účelnosti trov konania. Združenie priamo zo zákona koná a zastupuje spotrebiteľov a v danom konaní išlo o bežný spotrebiteľský spor, nie špecializovanú, či doposiaľ neriešenú problematiku a navyše zo samotného

priebehu konania vyplýva, že navrhovateľ zobral žalobu späť pred prvým pojednávaním a vedľajší účastník na strane odporcu bez akejkoľvek preukázanej iniciatívy zo strany odporcu na jeho vstup do konania okrem zahlásenia svojho vstupu do konania, vyjadrenia sa k návrhu na začatie konania, ospravedlnenia a žiadosti o prípadné vypočutie prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu V. ani aktívne nevystupoval.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu V. na Krajský súd v V. v troch vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.