Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11P-269-2012.pdf
PDF · 103.63 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/269/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Danielou Rajňákovou v právnej veci navrhovateľky: S. I., nar. X.X.XXXX, bydlisko O., K. XXA, v konaní zastúpená Mgr. Elena Szabóová, advokátka so sídlom Nové Zámky, Kapisztóryho 2, proti odporcovi: L. I., nar. X.X.XXXX, bydlisko O. - N. M., Na O. 2, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky vo výške 120,- eur mesačne od 5.9.2012, vždy do 15-eho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
Zročné výživné za obdobie od 5.9.2012 do 28.2.2013 vo výške 420,- eur je odporca p o v i n n ý platiť v splátkach po 50,- eur mesačne, spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od právoplatnosti rozsudku.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrhom podaným dňa 5.9.2012 domáhala určenia výživného vo výške 300,- eur mesačne.
Svoj návrh odôvodnila tým, že od 1.4.2012 žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá zo svojich príjmov a rodinných prídavkov uhrádza náklady spoločnej domácnosti aj potreby navrhovateľky. Rozhodnutím Lekárskej fakulty Univerzity Komenského bola navrhovateľka prijatá na denné šesťročné vysokoškolské štúdium doktorantského študijného programu všeobecné lekárstvo. Vysokoškolské štúdium je podstatnou zmenou pomerov na strane navrhovateľky a podstatne sa jej zvýšia náklady na živobytie. Doterajšie náklady súvisiace s prípravou navrhovateľky na štúdium uhrádzala jej matka a to prihlášky na dve vysoké školy, prípravu na prijímacie skúšky. Zaplatila náklady spojené s autoškolou a ďalšie náklady. Na výživu navrhovateľky jej odporca prispieva 50,- eur mesačne od 1.4.2012. Navrhovateľka cez prázdniny vykonávala brigádnickú činnosť v rozsahu 200 hodín s hodinovou odmenou 2,30 eur za hodinu.
Na pojednávaniach navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu trvá a žiada určiť výživné od svojho otca vo výške 300,- eur mesačne od 1.9.2012. Ukončila strednú školu s maturitou a hneď od septembra začala študovať na vysokej škole. Najväčšou položkou je nákup študijnej literatúry a kníh. Kupovala si literatúru vo výške 71,50 eur, ďalšiu literatúru vo výške 22,- eur a atlas 11,- eur. Za internát platí mesačne
58,10 eur. Má výdavky na stravu, pretože sa stravuje v školskej jedálni a za mesiac ju stojí strava, teda raňajky, obed aj večera, 162,- eur. Navrhovateľka má výdavky na oblečenie a dopravu. Električenku si kupovala na tri mesiace, ktorá stála 34,30 eur a niekedy si kupuje doplatok na vlak do 1. triedy. Na cestovné vlakom má voľný lístok, režimku. Ďalej si navrhovateľka kupovala preukaz študenta - kartu Isic, ktorá stála 16,50 eur. Má výdavky na hygienické potreby, internet na internáte platí 10,- eur mesačne. Na mobilný telefón si platí kredit, priemerne 10,- eur mesačne.
Navrhovateľka býva spolu so svojou matkou v rodinnom dome. Dom patrí jej matke. Náklady na bývanie hradí jej matka. Otec jej platí výživné 50,- eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že brigádu nemá, pretože sa to popri škole nedá stíhať. O štipendium, prípadne študentskú pôžičku zatiaľ nepožiadala.
Právna zástupkyňa navrhovateľky na záver uviedla, že trvá na podanom návrhu, ktorý odôvodňuje tým, že sa zmenili pomery na strane navrhovateľky a už v čase predošlého určovania výživného, ktoré nebolo určené meritórnym rozhodnutím súdu, boli splnené podmienky na zvýšenie výživného, čo v predchádzajúcom konaní uznal aj otec navrhovateľky, ktorý bol ochotný platiť 90,- eur mesačne. K určeniu výživného však nedošlo, pretože dieťa bolo zverené otcovi. Má za to, že prestupom na vyšší stupeň štúdia mimo miesta bydliska navrhovateľky, pričom štúdium je spojené aj so značnými materiálnymi nákladmi, došlo k zásadnej zmene okolností rozhodujúcich pre určenie výživného. Poukazuje tiež na predchádzajúce vyjadrenia odporcu, v ktorých sa vyjadruje k tomu, akou sumou zo svojich príjmov prispieva on s manželkou na výživu svojej nevlastnej dcéry nad rámec výživného, ktoré na túto dcéru platí jej otec. Dcéra manželky odporcu je stredoškoláčka a pokiaľ jej odôvodnené potreby vyčísľuje odporca na zhruba 150,- eur, je dôvodné, aby súd zvážil rozdiel medzi týmito vyživovanými osobami, teda navrhovateľkou a dcérou manželky odporcu a proporčne zvýšil výživné v zmysle návrhu. Navrhovateľka vzhľadom na časový rozvrh prednášok a praktických cvičení nemá možnosť brigádnicky si privyrobiť mimo obdobia letných prázdnin bez toho, aby ohrozila svoje študijné výsledky s poukázaním na náročnosť tohto typu vysokoškolského štúdia. Poukazuje aj na to, že štúdium medicíny je jeden z mála študijných odborov vysokoškolského štúdia, ktorý sa nedá študovať externou formou a vyžaduje prezenčné štúdium a to odôvodňuje nutnosť, aby navrhovateľka školu navštevovala pravidelne a bola ubytovaná v mieste štúdia. Ako bolo preukázané predloženými dokladmi, príjmová i majetková situácia obidvoch rodičov je porovnateľná a preto nie je reálny dôvod, aby vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke a úhradu jej oprávnených nákladov znášala prevažne matka navrhovateľky, prípadne ostatní príbuzní z matkinej strany. Vzhľadom na to, čo bolo uvedené vyššie, ako aj na výsledky dokazovania, navrhuje súdu, aby návrhu vyhovel a pre prípad úspechu v spore si navrhovateľka uplatňuje nárok na náhradu trov konania, ktoré vyčísli písomne v lehote troch dní.
Odporca vo svojom vyjadrení a na pojednávaniach uviedol, že doteraz boli vzájomné vzťahy nastavené vždy tak, že ten z rodičov, u ktorého dcéra nebola v starostlivosti, platil výživné 50,- eur mesačne a okrem toho podľa okolností, podľa vlastného rozhodnutia prispel aj na úhradu jej konkrétnych potrieb. Naopak ten z rodičov, ktorý mal dcéru v starostlivosti, zabezpečoval dcére bývanie, stravovanie a ďalšie odôvodnené potreby jej života. Celá táto záležitosť, podľa vyjadrenia odporcu, mohla byť vyriešená mimosúdnou cestou. Ich vzájomná komunikácia však aktuálne nie je možná.
Uviedol, že súhlasí s určením výživného vo výške 80,- eur mesačne. V súčasnej dobe platí 50,- eur mesačne. Okrem výživného dcére neprispel žiadnym spôsobom, pretože ho nikto nekontaktoval. V predošlej dobe, keď mal s dcérou kontakt, jej vždy niečo poslal. Odporca je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a jeho priemerný mesačný čistý príjem je 679,69 eura. Býva v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, s ktorou deti spolu nemajú. V spoločnej domácnosti s nimi býva aj dcéra jeho manželky, ktorá má 17 rokov. Výživné jej otec platí 70,- eur mesačne. Manželka odporcu je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere a jej priemerný mesačný čistý príjem je 447,86 eura. Bývajú v rodinnom dome, ktorý spoločne vlastnia. Náklady na bývanie sú koncesionársky poplatok 4,64 eura mesačne, káblová TV 9,60 eur mesačne, internet 10,- eur mesačne, náklady na vodu 35,- eur štvrťročne, elektrina 38,- eur mesačne. Odporca spláca pôžičku od zamestnávateľa po 35,- eur mesačne. Okrem toho spláca hypotekárny úver vo výške 155,- eur mesačne, ktorý si brali spolu s manželkou na stavbu rodinného domu v roku 2007 vo výše 800.000,- Sk. Odporca si platí životnú poistku vo výške 39,17 eura mesačne. Vlastní motorové vozidlo značky Fiat Brava, ktoré má asi 10 rokov. Vlastní zbrane, ktoré sú zanedbateľnej hodnoty a to päť zbraní, ale dve z nich predal, aby mohol zaplatiť svoj dlh.
Odporca uviedol, že dcéra s ním prestala komunikovať a neuviedla mu ani dôvod. Na poslednom pojednávaní uviedol, že jeho manželka je chorá a bude dlhodobejšie chorá a jej príjem bude samozrejme nižší.
Súd na pojednávaní vypočul svedka - matku navrhovateľky, Ing. S. I., ktorá na pojednávaní uviedla, že je konateľkou spoločnosti a zároveň je aj zamestnaná vo svojej spoločnosti, z ktorej si vypláca mzdu priemerne mesačne 437,- eur v čistom. Okrem toho si vyberá vklad, ktorý dala do svojej spoločnosti vo forme pôžičky a to 500,- eur mesačne. Dňa 30.6.2011 ukončila živnosť a z toho dôvodu podávala daňové priznanie za rok 2011. V súčasnej dobe podáva daňové priznanie za spoločnosť Ing. S. I., s. r.o.. V uvedenej spoločnosti je zamestnaná od 1.7.2011 a v spoločnosti zamestnáva dvoch zamestnancov, nie však na celý rok. Jedného zamestnanca na absolventskej praxi a zároveň toho istého zamestnanca na dohodu o vykonaní práce. Svedkyňa uviedla, že má výdavky spojené s bývaním a to na plyn 89,- eur mesačne, elektrina 37,18 eura mesačne, RTVS 4,64 eura mesačne, SATRO 14,90 eur mesačne, voda 18,82 eura mesačne, smeti 2,55 eura mesačne. Ďalej spláca úver vo výške 174,- eur mesačne. Úver si brala vo výške 17.000,- eur v novembri 2012 a tento použila na vyplatenie predchádzajúcich úverov, vrátila dcére peniaze a tiež svojim rodičom. Náklady na telefón a auto hradí spoločnosť, pretože sú služobné. Svedkyňa býva v spoločnej domácnosti s dcérou v rodinnom dome, ktorý vlastní. Ako fyzická osoba motorové vozidlo nevlastní. Spoločnosť vlastní jedno motorové vozidlo, ktoré používa. V spoločnosti má svedkyňa dvoch zamestnancova používa priestory na podnikanie, ktoré má v prenájme.
Svedkyňa uviedla, že dcére posiela na účet 60,- eur a okrem toho jej dáva 80,- eur mesačne s tým, že náklady na školské skriptá a oblečenie jej platí v hotovosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne, rozhodnutím o prijatí na vysokoškolské štúdium navrhovateľky, rozhodnutím o pridelení internátu navrhovateľke, potvrdením o návšteve školy navrhovateľky, dohodou o vykonaní práce navrhovateľky, potvrdením o príjme odporcu, potvrdením o príjme zo závislej činnosti matky navrhovateľky, potvrdením o príjme manželky odporcu, daňovým priznaním matky navrhovateľky za rok 2011, rozpisom položiek výkazu ziskov a strát spoločnosti matky navrhovateľky za rok 2011, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 23.1.2013, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi, oboznámením pripojeného spisu tunajšieho súdu č. k. 11P/248/2011 a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č. k. 11P/248/2011 mal súd preukázané, že Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 11P/248/2011-76 zo dňa 6.3.2012 súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bol zmenený Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/36/2007-17 zo dňa 5.3.2007 v časti o úprave práv a povinností rodičov voči maloletej S. I., nar. X.X.XXXX tak, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca od 1.9.2011, ktorý ju zastupoval a spravoval jej majetok a matka bola zaviazaná prispievať na jej výživu vo výške 50,- eur mesačne od 1.9.2011 do rúk otca. Súd konanie v časti úpravy styku zastavil.
Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 odsek 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z rozhodnutia o prijatí na vysokoškolské štúdium z Univerzity Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta mal súd preukázané, že navrhovateľka bola prijatá na šesťročné štúdium doktorského študijného programu všeobecné lekárstvo dennou formou štúdia v akademickom roku 2012/2013.
Z rozhodnutia o udelení internátu mal súd preukázané, že navrhovateľke bola pridelená izba na internáte Družba, za ktorý bude platiť 58,10 eur mesačne.
Z potvrdenia z Univerzity Komenského Bratislava, Lekárska fakulta mal súd preukázané, že navrhovateľka navštevuje v akademickom roku 2012/2013 prvý ročník študijného programu všeobecné lekárstvo. Štúdium je šesťročné dennou formou.
Z dohody o vykonaní práce mal súd preukázané, že navrhovateľka mala so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a.s. uzatvorenú dohodu o vykonaní práce v rozsahu 200 hodín v dobe od 9.7.2012 do 31.8.2012. Dohodnutá odmena za jednu hodinu práce bola 2,30 eur. Z výplatnej pásky za júl 2012 mal súd preukázané, že navrhovateľke bol za 127,50 odpracovaných hodín vyplatený čistý príjem 293,25 eur.
Z potvrdenia o príjme odporcu mal súd preukázané, že priemerný mesačný čistý príjem odporcu je 679,69 eura. Z ďalších predložených dokladov mal súd preukázané, že odporca spláca pôžičku svojmu zamestnávateľovi vo výške 35,- eur mesačne a hypotekárny úver vo výške 155,- eur mesačne, ktorý si bral spolu s manželkou na stavbu rodinného domu v roku 2007.
Z potvrdenia o príjme manželky odporcu mal súd preukázané, že priemerný mesačný čistý príjem manželky odporcu je 447,86 eura. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice zo dňa 23.1.2013 mal súd preukázané, že manželka odporcu má nárok na nemocenské za obdobie od 8.1.2013 do zániku nároku na nemocenské vo výške 10,740 eur za deň.
Z dokladov o príjme matky navrhovateľky mal súd preukázané, že priemerný čistý mesačný príjem matky navrhovateľky za obdobie od január 2012 do október 2012 bol 437,39 eura. Z daňového priznania matky navrhovateľky za rok 2011 mal súd preukázané, že matka navrhovateľky vykázala základ dane 6673,15 eura. Z daňového priznania spoločnosti matky navrhovateľky za rok 2011 mal súd preukázané, že spoločnosť vykázala základ dane 3.687,34 eura. Z ďalších predložených dokladov mal súd preukázané, že matka navrhovateľky si zobrala v septembri 2012 spotrebný úver, ktorý spláca vo výške 174,67 eura mesačne.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Súd mal preukázané, že navrhovateľka začala od septembra 2012 študovať na vysokej škole v Bratislave. V súvislosti so štúdiom má výdavky na ubytovanie na internáte 58,10 eura mesačne, stravu 162,- eur mesačne, oblečenie, nákup študijnej literatúry, električenku 11,43 eura mesačne, internet 10,- eur mesačne a mobil 10,- eur mesačne. Odporca svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke nenamietal, namietal len požadovanú výšku výživného vzhľadom na svoje príjmové pomery.
Pri posúdení výšky priznaného výživného súd zohľadnil všetky potreby navrhovateľky, ktoré vzhľadom na jej vek a súdu známe reálne potreby študujúceho dieťaťa v jej veku, by odôvodňovali priznanie požadovanej sumy výživného. Súd zobral do úvahy skutočnosti, že navrhovateľka má náklady na internát, svoju stravu, ktorú si zabezpečuje, oblečenie, kozmetické a hygienické potreby, náklady súvisiace so štúdiom a nákupom literatúry. Cestovné náklady na cestu do školy a späť navrhovateľka nemá, pretože má voľný lístok. Má náklady len na cestovné v Bratislave. Súd prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka v súčasnej dobe nemá žiadnu brigádu, aby si zlepšila svoje príjmové pomery a nemá žiadne štipendium. Je v jej možnostiach pracovať vo večerných hodinách a cez víkendy. Príjem jej matky, ktorý je 437,- eur a 500,- eur mesačne, je preukázateľne vyšší ako príjem jej otca, aj vzhľadom k tomu jej odôvodnené potreby môže vo vyššej miere zabezpečovať jej matka, ako jej otec. Súd mal preukázané, že priemerný príjem odporcu je 679,69 eura a vzhľadom k tomu je odporca schopný prispievať na výživu svojej plnoletej dcéry sumou 120,- eur mesačne bez ohrozenia svojej výživy a svojho životného minima podľa zákona. Ak odporca zaplatí zo svojho priemerného mesačného čistého príjmu výživné vo výške 120,- eur mesačne, zostane mu ešte dostatočne vysoká suma na pokrytie svojich výdavkov, reprodukciu svojej pracovnej sily a nebude ohrozená jeho životná úroveň a životná úroveň jeho rodiny. Je potrebné poznamenať, že výška životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu podľa Zákona číslo 601/2003 Z.z. v platnom znení je stanovená na sumu 194,58 eura mesačne.
Z výpovede matky navrhovateľky mal súd preukázané, že matka prispieva navrhovateľke 140,- eur mesačne a okrem toho jej prispieva na náklady na školské skriptá a oblečenie. Z týchto dôvodov výživné zo strany otca, výživné zo strany matky a rodinné prídavky budú dostatočne pokrývať odôvodnené potreby plnoletej navrhovateľky. Ak by súd navrhovateľke vyhovel a zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 300,- eur, navrhovateľka by mala pre svoju potrebu mesačne sumu 140,- eur od matky, 300,- eur od otca a 23,10 eur rodinné prídavky, čo je 463,10 eur, čo je suma vyššia ako minimálna mzda určená zákonom. Po rozhodnutí súdu je mesačný príjem navrhovateľky 283,10 eur (140,- eur + 120,- eur + 23,10 eur), čo je suma, ktorá jej musí na výživu a štúdium postačovať. Navrhovateľke však nič nebráni v tom, aby sa zamestnala brigádnicky a privyrobila si.
Súd preto rozhodol tak, že zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 120,- eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol.
Podľa § 160 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd rozhodol o určení výživného od podania návrhu navrhovateľky t. j. 5.9.2012 v zmysle ustanovenia § 77 odsek 1 Zákona o rodine a vzhľadom k tomu vznikol odporcovi za obdobie od 5.9.2012 do 28.2.2013 nedoplatok na výživnom vo výške 420,- eur, ktorý mu súd povolil splácať v splátkach po 50,- eur mesačne v zmysle § 160 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, pod stratou výhody splátok od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľky súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.